12. Kapitola

12. Kapitola

---

Ggio našiel Bambiettu sedieť vzadu na záhrade. Pomaly k nej prišiel a sadol si na druhý koniec lavičky ako sedela ona.

"Ahoj," zamrmlal.

"Čav," zašepkala aj ona smutne. Znovu nastalo trápne ticho.

"Bambietta nikdy som o tebe nepremýšľal ako o handre," začal a ona sa trpko zasmiala.

"Tak to je skvelé vedieť," dodala.

"Chcel som tým povedať, že som ťa mal naozaj rád, ešte aj mám, ale je to niečo iné ako to, čo cítim k Soifon, ju proste milujem. Prepáč mi to, naozaj som to neplánoval, proste sa to stalo," pozrel na ňu a ona si nahlas povzdychla.

"Ja viem," zašepkala, "Len to proste bolí,"

"Som si istý, že raz to prestane. Raz si isto nájdeš niekoho pre koho budeš znamenať celý svet," pokúsil sa o úsmev a ona mu konečne pozrela do očí.

"Verím ti a prepáč za to, čo som vyviedla, bola som zaslepená hnevom," zašepkala a on prikývol.

"To je v poriadku, ale mala by si sa ospravedlniť aj Soifon," povedal.

"Dobre," prikývla aj ona.

Keď sa Soifon večer vrátila domov zrovna jej zapípal mobil, ktorý tým hlásil SMS. So zvedavosťou ho otvorila a zistila, že jej napísala Bambietta:

"Nenašla som odvahu sa ti ospravedlniť zoči voči, ale chcem, aby si vedela, že ma to mrzí,"

Párkrát si ju so šokom prečítala dookola a potom sa pousmiala.

Prešiel polrok a Ggio šťastlivo, financiami rodičov, zmaturoval. Samozrejme si rozbehol kariéru v rodinnom podniku Vega. Soifon však maturitný ročník ešte len čakal.

"Pozri nie je to až taká veda. Proste tam prídeš, vytiahneš si otázku a vypotíš na to pár sprostostí," bez záujmu mávol rukou Ggio.

"Tebe sa to hovorí, keď si to mal podplatené," zazrela na neho Soifon.

"No lebo ty nie si všetkými ospevovaná prezidentka, ktorej padá k nohám aj riaditeľ," vzdychol si.

"A navyše je len začiatok školského roka. Máš pred sebou ešte veľa mesiacov," dodal, keď videl ako sa krčí nad knihami a snaží sa do seba vstrebať informácie.

"Radšej začnem skôr ako to mať na poslednú chvíľu," povedala odhodlane.

"Bifľa," zamumlal.

"Maznáčik rodičov," vrátila mu to.

"Ja nie som ničí maznáčik!" Zatváril sa urazene a ona sa uškrnula. Ggio k nej podišiel a nakukol jej spoza chrbta na to, čo sa učí.

"Vyzerá to nudne, poďme robiť niečo lepšie," zašepkal jej do ucha a ona ho odohnala.

"Na to zabudni!" Vyprskla.

"Prečo? Veď už sme predsa spolu spali! Po útoku Bambietty veľakrát," lačne sa uškrnul a ona pozrela do boku. Áno, to je pravda. Už dávno mu podľahla, ale aj keď teraz spolu už žili aj sexuálne dohodli sa, že ako doživotní partneri sa označia až potom ako zmaturuje.

"Unohana zachvíľku príde domov," vyhovorila sa.

"Až za hodinu, to stíhame," hneď jej výhovorku odrazil a znovu sa k nej priblížil.

"No tak mačička," zašepkal jej zvodne do ucha a lačne ju pobozkal. V tom momente vedela, že vyhral. Jeho vôňa, ktorú tak milovala, jeho prítomnosť, teplo jeho tela ju tak opantalo, že sa mu okamžite poddala.

O chvíľu už ležala pod ním nahá v posteli, jeho prsty blúdili po jej tele a napokon do nej pomaly vnikol. Soifon nahlas vzdychla a pevne ho objala. Začal sa v nej pohybovať najprv pomaly, ale potom zrýchlil. Soifon sa nechtami zaryla do jeho chrbta. Cítila, že sa blíži jej vyvrcholenie. O chvíľku na to sa jej telo prehlo v slastnom kŕči. Ggio začal prirážať silnejšie a o chvíľku aj on vyvrcholil. Blažene zavrel oči a nechal sa unášať vlnovou orgazmu. Chvíľku na nej ležal potom sa pomaly nadvihol a ľahol si vedľa nej.

"S takýmto prístupom sa nikdy nič nenaučím," zamrmlala len tak medzi rečou a on sa zasmial.

Aj keď učenie Soifon často bývalo prerušené Ggiovými nápadmi išlo jej to celkom od ruky. Predsa len bola prezidentka a mala dosť vedomostí. Prešiel ďalší polrok a hlavnou témou triedy Soifon bola už len maturita.

Všetkým to už prerastalo hore hlavou a Soifon taktiež. V jeden večer sa na to sťažovala Loly, ktorá ju prišla navštíviť zatiaľ čo deti nechala doma na krku Yylfordtovi.

"Neboj bude to v pohode, navyše si prezidentka na to učitelia prihliadnu. Aj u mňa to tak bolo," usmiala sa Loly a odpila si z kávy.

"Chodila si na rovnakú školy ako Yylfordt?" Spýtala sa Soifon a ona pokrútila hlavou.

"Chodila som na dievčenskú školu pre šelmoľudí. Moji rodičia si na toto potrpeli. Za to Yylfordt išiel do prvej školy, kde ho zobrali a tak skončil na tej na konci mesta pre delikventov. Stretli sme sa až, keď sa nás naši rodičia rozhodli spojiť ako doživotných partnerov. Vlastne to nie je úplne pravda. Stretávali sme sa často v metra. On vždy sedával oproti mne, no oddeľovali nás koľaje pretože chodil na druhú stranu mesta ako ja. Najprv sme len tak po sebe pokukovali, potom sme si kývali a párkrát sme sa pozdravili, ale ani jeden jediný raz nikto neprišiel k tomu druhému, aby sme sa spolu porozprávali," usmiala sa nad tou spomienkou.

Soifon ju unesene počúvalo. Znelo to tak romanticky, tí dvaja sa naozaj našli.

V tom niekto zaklopal na dvere a Soifon sa na ne prekvapene pozrela. Kto to môže byť? Nikoho nečakala. Pristúpila k ním a otvorila ich. Stáli v nich dvaja policajti.

"Vy ste slečna Soifon?" Spýtali sa jej a ona prikývla.

"Ujo Ggio poďme si zahrať naháňačku," prosili dvojčatá Mei a Sam.

"Už sme sa hrali dosť, vypadnite spať, aj Lucas už spí," snažil sa ich striasť z nôh.

"Nie!" Protestovali obidve a Ggio zavrčal.

"Yylfordt tvoje deti ťa chcú!" Zvrieskol a jeho brat sa s úškrnom zjavil v dverách.

"Mne to skôr príde, že sa chcú hrať s tebou," zarypol do neho a Ggio ho prepichol pohľadom.

Zrazu mu začal zvoniť mobil a on sa namosúrene pozrel kto mu volá.

"Skvelé, tvoja žena ti tak dôveruje, že radšej zavolala mne," zamrmlal a zdvihol ju.

"Čo sa deje?" Spýtal sa a pochvíľke ticha si Yylfordt mohol všimnúť ako Ggio bledne. Keď zložil zostal tak hrozivo ticho, že aj dvojčatá sa pustili jeho nôh a odstúpili dozadu.

"Stalo sa niečo?" Spýtal sa ho s obavou v hlase Yylfordt.

"Unohanu zrazilo na prechode auto, na mieste bola mŕtva," zašepkal a Yylfordtove oči sa šokom rozšírili.

"A čo Soifon?" Spýtal sa.

"Keď sa to dozvedela premenila sa na mačku a ušla, idem ju hľadať," rozbehol sa dole na chodbu a Yylfordt pozrel na svoje deti.

"Ideme aj my," vyhlásil a oni prikývli.

"Ale čo s Lucasom?" Spýtala sa Mei.

"Zoberieme aj jeho, môže mi spať na rukách," povedal a vybral sa pre neho do detskej izby.