The Prisoners (44.Kapitola)

Warning! Táto časť nie je vhodná pre slabšie povahy, je to dosť drsné.

Kapitola 44.

---

"Pretože....toto všetko sa deje len kvôli mne. Je to moja vina... ublížil som ti, nie ja som ťa zničil." zavzlykal, nedokázal sa ubrániť slze, ktorá sa mu skotúľala po líci a následne dopadla na jeho hruď. "Ja nie som ako Shandris. Nie som taká naivná a mäkká. Tvoje slzy sú pre mňa bezcenné, rovnako ako boli pre teba, keď ťa zúfalo žiadala aby si prestal! Chcem len jedno aby si trpel! Chcem vidieť bolesť chcem aby si kričal!!" od zúrivosti, ktorá z nej sršala mu nožom prešla po tvári a ťahala ho až na jeho brucho. Toushirou žalostne vyhŕkol a zaťal zubami.: "Shandris!! Preber sa mi!! Prosím mám o teba strach!!" na jeho volanie sa zamračila a surovo mu priložila čo najtesnejšie rozpálený nôž medzi nohy. Bolesť sa začala tak silno ozývať, že bezradne začal kričať na celý dom."Len si krič!! Je to krásny pocit! Cíť to, čo ona cítila každý deň!"

"Ahhhhhhhh!!!" v tom mu vrazila facku až si trepol hlavu o bok steny. Bol celý zadýchany a od strašnej bolesti, ktorá sa ozývala po celom jeho tele sa nesmerne chvel. "S-shan..." chytila ho pod krk a silno zmačkla aby uškrtila jeho zničený hlas. "Otvor mi ústa zlatko..." Pozrel sa jej trochu mimo do oči. Jedine čo vnímal bola bolesť, takmer ju ani nepočul. "Vidíš toto??" rozdrvila rukou sklo, a na to jej z nej začala tiecť krv. "Bolesť až v kostiach....a ja som to všetko len znášala. Teraz prišla pomsta." na silu mu otvorila ústa a všetko sklo mu vysypala do krku. Potom mu chytila ústa a zaklonila mu hlavu aby to nemohol vypľuť. Cítil, ako ostré kusy skla mu kĺžu dolu krkom a pri tom ho doňho režú. Neudržal sa a začal kašľať. Shandris sa pousmiala, týmto si to len zhorší.

Nakoniec zničene zadýchaný a od krvi, omotaný reťazmy okolo rúk mlčky znášal všetku tú bolesť, keď Shandris konečne prestala.: "Shandris..." neprítomne prehovoril, pri tom mu vytiekol prameň krvi z úst. "Pšššt...Toushirou..." nežne mu prešla rukou po tvári a dala sa k nemu bližšie. "To bude dobre..." pohladkala ho a potom mu priložila ruku opäť na ústa, ktorou mu zapchala aj nos.: "Neboj sa..." začala ho utešovať. Pootvoril viac oči, pretože naraz sa nedokázal nadýchnuť. Ovládla ho panika, ktorá ho prinútila bojovať o svoj vlastný život a začal sebou cukať, tým sa z časti dokázal nadýchnuť a pretrhol jednou rukou reťaz. "Toushirou!" silno ho zovrela a podoprela mu hlavu o stenu.: "Nebojuj..." Zaprel sa rukou o ňu. "Počuješ?? Nebojuj...inač ti zabijem dieťa.." vyšli z jej úst slova a on sa zabodol svojím bezmocným pohľadom do jej vážnych oči, v ktorých videl odhodlanie a nenávisť. Po tvári sa mu spustili potoky sĺz a pri tom povolil. "Tak.... Hodný.....a ja ti sľubujem, že si ho nechám... Určite ti na ňom záleží, však? Po druhé ho už nechceš stratiť..." Bez toho aby sa pohol počúval jej slova, ktoré sa zarývali až do jeho kosti. Druhou rukou ho hladila po vlasoch akoby sa ho snažila upokojiť. Cítila ako sa celý trasie a v očiach mu prevláda strach. No strach o dieťa bol väčší. "Pšššt... Uvidíš...za chvíľu nebudeš už cítiť nič, sľubujem.." ruku pritlačila k jeho perám ešte tesnejšie aby si bola istá, že sa nemôže nadýchnuť a vyčkávala. Pri tom sa ho snažila ešte stále utišovať. Po chvíli to už prestal zvládať a začal lapať po dychu, ktorý sa mu ale nenaskytol. Nech sa snažil ako chcel nedostal sa mu do pľúc ani kúsok vzduchu. "Ešte chvíľku vydrž..." prehovorila pokojne. Vyhŕkli mu posledné slzy, pred jeho očami sa mu premietal celý jeho život. Všetka ta bolesť, tak veľmi sa snažil nadýchnuť, no pri tom mal pocit, že sa mu pľúca s tej snahy poškodia. Oblial ho chlad po celom tele a naraz sa mu svet začal zahmlievať, prišlo mu mdlo, no napriek tomu sa pokúsil zdvihnúť ruku a dotknúť sa bruška Shandris aby pocítil posledný krát reiatsu svojho dieťatka, po pri tom sa ešte stále snažil z posledných síl nadýchnuť. No ani to nepomohlo. Nakoniec mu telo nesmierne oťaželo a svet, osoba, ktorú videl pred sebou, zmizla.

Shandris po chvíľke povolila a objala Toushira, ktorý už neprejavoval žiadny náznak života. "Vidíš...žiadna bolesť..." uvoľnila mu druhú ruku a on jej spadol bezvládne do náručia. Shandris ho opatrne položila na zem a zavrela mu oči z ktorých mizol lesk života.: "Dobrú noc...sladké sničky." dala mu na rozlúčku posledný bozk na pery a potom odišla z miestnosti. Musela sa chytiť za hlavu, jej myšlienky....niečo sa s nimi dialo. Ledva došla na gauč a ľahla si naň.

"Grimmjow a si, si tým istý?" spýtala sa Tsuki, ktorá bežala za ním.

"Áno, jeho reaitsu z ničoho nič zmizlo," nervózne povedal. Zrazu sa otočil, zobral Tsuki na ruky sonídom sa s ňou rozbehol domov.

Keď zastali pred dverami Tsuki ich prudko vyotvorila a vbehla dovnútra.

"Hej nepriateľ! Tsuki je tu a má Arrancara, ktorého sa nebojí použiť takže byť tebou vyleziem!" skríkla do ticha, ale nikto sa jej neozval.

"Toushirou!" zakričal Grimmjow a začal pobehovať po dome. Zbadal Shandris, ktorá ležala na gauči celá od krvi.

"Shandris!" pribehol k nej a hneď za ním aj Tsuki.

"Shan si v poriadku?" zhíkla a zatriasla s ňou. Shandris sa pomaly prebrala. Párkrát zažmurkala očami a potom na nich prekvapene pozrela.

"Grimmjow, Tsuki? Čo sa stalo?" spýtala.

"Shandris si celá od krvi, čo sa stalo?!" Tsuki si ju celú premerala, ale nazdalo sa, že by bola niekde ranená.

"Ja neviem, na nič si nespomínam," bolestivo si chytila hlavu.

"Kde je Toushirou?" spýtal sa jej Grimmjow a ona pokrútila hlavou.

"Ja neviem..." zašepkala. Tsuki s Grimmjowom sa na seba pozreli a každý sa ho vybral hľadať iným smerom.

Tsuki chvíľku chodila po chodbe a potom jej pohľad padol na trestaneckú miestnosť.

"To nie je možné, tam predsa nemôže byť," zašepkala, ale nedalo jej to a tak dvere otvorila. Keď zbadala Toushira celého od krvi pohodeného len tak na zemi bez náznaku života nahlas zvrieskla a ustúpila dozadu.

"Čo sa deje?!" Grimmjow bol ihneď na mieste a keď videl ako Tsuki vydesene hľadí dovnútra pozrel sa tam aj on.

"Do riti...čo to má byť?!" zavrčal a rýchlo pribehol k Toushirovi ho prebrať. To už na miesto došla aj Shandris a takisto sa vydesene pozrela na Toushira.

"Panebože čo to..." v tom ju zozadu Tsuki chytila za plece a ona na ňu pozrela. Tsuki sa tvárila napoly vydesene a napoly nahnevane.

"To si bola ty Shandris?" no neznelo to ako otázka, skôr akoby sa v tom utvrdzovala.

"J-ja???" nahrnuli sa jej slzy do očí.: "To s-som...nemohla byť j-ja....." hlas sa jej nesmierne triasol, cítila sa strašne, absolútne si nič nepamätala, bola celá od krvi a najhoršie bolo to, že keď sa pozrela na nehybné telo Toushira obliala ju panika a nesmierny strach o jeho život.

"Kurva!! Veď on nedýcha!!! Čo si to s nim spravila Shandris!!!" bezmocne kričal pri tom sa snažil resuscitovať Toushira. "JA som to nebola!!" vyhŕkli jej slzy a celá sa od strachu objala. Potom sa zaslzene pozrela na svoje ruky... Ako sa vôbec dostala Toushirova krv na ňu??? Čo sa vôbec stalo?!! Naozaj to bola.....ona?!!!

"No tak!! Sakra, Toushirou!! Preber sa!!" dal mu umele dýchanie. Bol úplne chladný a Grimmjow mal pocit, že celý tuhne.: "Tsuki!!" zakričal hystericky a ona sa spamätala, rýchlo pribehla k nemu: "Vezmime ho do nemocnice!!" navrhla Grimmjowovi, videla na ňom aký je bledý a nedokáže myslieť, kvôli strachu o život svojho najlepšieho priateľa. Keď sa pozrela na Toushira prišlo jej zle...z toho ako musel trpieť... Sama sa veľmi triasla. "D-dobre....idem sám..." zodvihol ho a už upaľoval ako mu to len schopnosti dovoľovali. Tsuki sa nahrnuli slzy do očí. Aj napriek tomu aký bol....sa oňho bála...a Shandris?.... pozrela sa na ňu. Bojí sa jej......videla ju ako sa nesmierne chveje a plače, no aj tak sa k nej nedokázala priblížiť.....ako mu to mohla spraviť, keď bolo všetko konečne na dobrej ceste!

**********

Nervózne pochodoval po čakárni a držal si ruky, keď si sadol znovu sa postavil, nedokázal obsedieť, doktorom to trvalo príliš dlho....čo ak...nie musí myslieť pozitívne...ale..... No to čakanie ho ničilo. Dvere sa naraz otvorili a z nich vyšiel doktor. Grimmjow k nemu hneď priskočil a vyziapol naňho.: "Tak čo?!! Bude v poriadku?!! Panebože len povedzte áno!" "Podarilo sa nám ho stabilizovať..." V tej chvíli sa Grimmjowovi vydýchlo úľavou ako ešte nikdy.: "Vďaka bohu...." "Ale...." Zazrel na doktora. "V tele mal dosť veľké množstvo skla, ihneď sme ho museli presunúť na operačku a vďaka tomu, že bol dlho bez kyslíka sa môžu prejaviť doživotné následky.... Museli sme ho pripojiť na prístroje." "Môžem ho vidieť??!!" "Najlepšie by bolo, keby ho teraz nikto nenavštevuje, ale keďže asi nemám na výber....poďte so mnou..."

**********

Napĺňala si vodu do pohára po tom všetkom jej úplne vyschlo v krku a keď držala pohár, všimla si, že sa ešte trocha triasla. Myšlienky mala zaplnené emóciami a otázkami. Dopadne všetko dobre?? Čo ak je už mŕtvy?? Prečo to Shandris spravila??? "Kde toľko ten Grimmjow je...z toho čakania sa zbláznim!" sadla si za stôl a pobuchovala nohami aj rukami.

Shandris bola v zhasnutej miestnosti a ešte stále bezmocne plakala....