The Prisoners (43.Kapitola)

KAPITOLA 43

---

S povzdychom sedel ešte stále na gauči, keď vošla Tsuki do obývačky.: "Túto ale vypadá..." uškrnula sa. "Neviem čo ho to popadlo... Takto sa nikdy nechoval...." vrčal nahnevane a ona si k nemu vysmiato sadla.: "Zlý Toushirou..." opäť sa uškrnula. Páčilo sa jej, že Grimmjow bol na jej strane aj keď bola vinná. "Slabo povedané, keby mi zniči plazmu, vykastroval by som ho. Ani ja sa mu neserem do jeho veci..." opäť si vzdychol a Tsuki ho spokojne objala.: "Ale no tak...uvoľni sa trocha. Bol si dlho preč. Veľmi si mi chýbal aj nášmu dieťatku." Otočil sa tvárou k nej a pohladkal ju po brušku, na čo sa pousmiala. "Pokiaľ je malé, mali by sme to využiť. Mal by som sa trocha odreagovať." uškrnul sa a začal na ňu hádzaťvábivé pohľady, z ktorých si musela zakusnúť do pery aby sa ovládala. Hlavne, keď jeho ruka zablúdila medzi jej nohy a nebezpečne sa pohybovala. "Lenže Shandris sa rozpráva s Toushirom v našej izbe. Totiž....dnes mu povie pravdu." "Aha no dobre.... Dúfam, že to pochopí." naraz prestal, postavil sa a zavrel dvere. Potom sa vrátil ku Tsuki a dal jej dravý bozk, ktorý mu s radosťou opätovala. Túžila po ňom a už s tým nedokázala bojovať. Chytila ho za tvár, keď sa šiel vzdialiť a vrátila si ho späť na svoje pery. Grimmjow sa k nej usmievajúci natisol a počas bozkávania keď sa ich jazyky spoločne hrali jej začal vyzliekať gate. Tsuki prešla rukami po jeho vyšportovanej hrudi a začala ho aj ona vyzliekať. Potom si Grimmjow ľahol na ňu a prešiel bozkami na jej krk. Jemne zastonala, pretože ju strašne vzrušoval. Cítila ako jej je čoraz viac teplejšie a jej telo túži po väčšej rozkoši. Grimmjow bozkával každý kúsok jej tela, masíroval jej prsia a po chvíli jej začal jemne dráždiť klitoris, na čo zastonala hlasnejšie. "Milujem ťa..." prehovorila naňho s červenými lícami. "Aj ja teba..milujem." pobozkal ju na bruško a pomaly si vsunul prsty čo najhlbšie do nej na čo zaťala vzrušene zubami a zahmýrila sa. Mala pocit, že dosiahne orgazmus skôr ako sa začnú milovať. "Páči sa ti to, však??" olizol jej peru zatiaľ čo ju nepravidelným tempom dráždil. Tsuki mu na jeho odpoveď zastonala na čo sa mu zväčšili zreničky. Jej vzdychy ho rozpaľovali a vyvolávali v ňom silnú túžbu. Nakoniec to už nevydržal, vytiahol svoje prsty a vsunul sa do nej on. Po Tsuki prešli kvapky potu čo jej bolo tak krásne a horko z jeho vášne. Vrátil sa na jej pery pri tom obaja prerušovali bozky stonmi, ktoré boli častejšie a hlasnejšie. Ich hlas zaplnil celú izbu až pokiaľ nedosiahli orgazmu, na ktorý obaja slastne vyhŕkli.

Ráno sa Tsuki zobudila a pozrela sa na hodiny. Bolo desať.

"Vstávaj! Už je veľa hodín!" Zvrieskla veselo na Grimmjowa a tým od šoku trhlo.

"Zbláznila si sa? Nechaj ma spať." Zamrmlal.

"Dobre! Ako chceš!" Z postele sa odrazila na zem takým štýlom, že Grimmjowa tiež trochu nadvihlo. Naštvane pootvoril jedno oko a videl ako lieta po celej izbe a oblieka sa. Pritom si spievala nejakú čudnú pieseň a usmievala sa akoby nebola pri zmysloch.

"Krásne ťa vidieť takú veselú hneď po ráne." Celý sa zabúšil a znovu sa pohodlne usalašil. V tom ale k nemu skočila a objala ho.

"Grimmjow poďme spolu na rande!" Vyhŕkla a on na ňu prekvapene pozrel.

"Čo? Nikam nejdem. Dobrú." Odbil ju.

"Ale no tak! Boli sme len raz. Poďme! Vonku je tak pekne." Nedala mu pokoj.

"Dobre, ale až večer." Šomral.

"Nie, čo ak bude večer pršať? Teraz poďme." Nedala sa odbiť.

"Choď vyvenčiť Bubu." Šomral.

"Ja sa chcem ísť venčiť s tebou!" Grimmjow si otrávene vzdychol.

"Nikam nejdem a basta!" Vyhlásil. Nastalo ticho.

"Si zlý." Započul jej vzlykavý hlas a pozrel na ňu. S očí sa jej hrnuli slzy.

"Nemáš ma rád!" Dodala hystericky.

"Ale mám! No tak...neplač..." Na to sa rozplakala ešte viac.

"Dobre ideme na rande!" Vyhlásil a ona prestala plakať.

"Ha!" Vyplazila mu jazyk a odišla sa naraňajkovať.

"Odchádzame! Toushirou nech ťa tu ani nenapadne robiť bordel! Zakričal Grimmjow a zabuchol dvere.

Tsuki ho spokojne objala okolo ruky. "Tak kam pôjdeme?" Spýtala sa ho. "Do Betlehemu..." odpovedal a ona na to vyprskla smiechom. "Kde asi! Predsa na tvoje obľúbené miesto. Do cukrárne." Uškrnul sa a ona šťastím zvýskla.

Toushirou sedel smutne za stolom a premýšľal nad Tsuki a Grimmjowom. Aj on by šiel spolu niekam ruka v ruke so Shandris lenže...ona sa k nemu chovala v poslednom čase tak zvláštne. Teda až na to objatie keď mu povedala čo ju trápi. To si veľmi cenil, naozaj jej chcel pomôcť, snažil sa na niečo prísť, ale...Shandris ho začala z neznaných príčin ignorovať.... Ani spolu nespali v jednej posteli. Bol tak zamyslený, že si ani neuvedomil, že v izbe vlastne nie je sám. Shandris sa plížila z poza neho a v ruke držala povestný dáždnik, ktorým ho kedysi šľahla Tsuki. "Toushirou, zlatko..." trpko naňho prehovorila a keď sa otočil dostal takú šupu do čela, že prelomil hlavou stôl a ostal ležať v bezvedomí na zemi. Potom sa Shandris podlo usmiala, no niečo nebolo v poriadku.

"Uhm..." zamrnčal keď sa začal preberať. Videl ešte trocha rozmazane no ako sa pokúsil pohnúť, uvedomil si, že jeho ruky niečo pevne zviera. Až po chvíli mu došlo, že je priviazaný v trestacej miestnosti a to nahý.: "Č-čo to???" zarazene sa pozrel na osobu sediacu pred nim. "Ahoj...si rád že sme samy?? Pretože ja áno. Konečne sa ti môžem pomstiť za všetko čo si mi spôsobil!! Ani nevieš ako si mi ublížil!!" skríkla po ňom Shandris, ktorá držala v ruke nôž. "S-shandris...ale...myslel som si...myslel som..." sklonil zrak. Veď vlastne si to zaslúži.... Len takúto ju nepozná. Čo ak chcela po ňom pomoc preto, že to je až moc vážne. Jej oči... Mal pocit, akoby bola úplne niekým iným, cítil jej pocity a jej reaitsu naňho zvláštne vplývalo.: "Shandris, čo sa to s tebou deje??" prehovoril na ňu a ona sa zamračila.: "Ako sa ma môžeš spýtať niečo také?!!! Ty bastard!!! Tebe to asi nedošlo, že?! Nikdy som ťa nemilovala, budem ťa nenávidieť NAVEKY!!" zahnala sa naraz nožom čím mu uštedrila rez cez pravé líce. "Shandris!! Čo sa s tebou deje!" zopakoval to tento krát ešte prestrašenejšie a hlasnejšie. Strašne sa bál o jej život a nie len o to ale aj o život ich dieťatka. "Shandris!!" "Drž hubu!!" vyhŕkli jej slzy na čo stíchol a nevyslovil ani hlásku.

"Shandris už nie je....zabil si ju ty potkan!!!" vrazila mu päsťou tak silno do tváre, že mal pocit, že vypľuje všetky zuby. "Zabil si ju!!!! Počuješ?!!! Zabil!! Ja som všetka jej bolesť, ktorú v sebe celý čas dusila!! Ani raz si jej nepomohol len si ju trýznil ako takého prašivého psa!!" naďalej mu uštedrovala päste čo už naozaj čakal, že mu zlomí sánku. "Je mi to ľúto!" nakoniec so slzami v očiach vyhŕkol. "Ľúto?? Pokiaľ žiješ nebude nikdy šťastná! Ty nevieš čo si prežívala! Zničil si všetko čo sa dalo, zničil si jej krehkú čistú dušu! Veď sa pozri čo z nej ostalo, len, trosky! Ale ja to tak nenechám..." otvorila dlaň v ktorej sa formulovala žiara tmavej farby nad ktorú dala nôž a jeho čepeľ sa od tepla rozpaľovala. Neprítomne, celý od krvi preglgol a potom sledoval čo sa bude diať. "Dúfam, že to bude stačiť, dlho nemôžem využívať schopnosti, lebo by sa to mohol Aizen dozvedieť. Spravím za ňu to čo ona nedokázala.

Pristúpila k nemu a priložila mu čepeľ na hruď. Toushirou v sebe neudržal bolestný výkrik a ona sa začala smiať.

"Tá tvoja tvár je k nezaplateniu, je to úplne úžasne. Tak vzrušujúce," oblizla si peru.

"Aký je to pocit Toushirou, keď človek trpí?" do miesta, kde mu prepálila kožu mu kúsok zapichla čepeľ a on zomkol pery.

"Už chápem, prečo si ju stále trýznil tá tvoja tvár je úžasná. Dokázala by som sa na to ako trpíš dívať celé hodiny," oči žiarili zvláštnou vášňou.

"Shandris..." zašepkal.

"Čo, budeš ma prosiť o milosť? Aby som prestala? Tak do toho chcem ťa počuť skuvíňať," znovu sa zasmiala.

"Nie," vyšlo z jeho pier a ona na neho prekvapene pozrela.

"Nebudem lebo si to zaslúžim. Za to, čo som urobil si zaslúžim trpieť," smutne sa na ňu usmial a ona od neho odstúpila.

"Prečo?" zašepkala.