Rukia in Madness (3. Kapitola)

3.Kapitola

---

"Šialenstvo?" Rukia na neho nechápavo pozrela. Muž si dal dole kapucňu a odhalil svoj pásikový bielo-zelený klobúk.

"Šialenstvo v tom najčistejšom zmysle slova, Šialenstvo, ktoré si spôsobila ty." S úsmevom na ňu pozrel a ju až zamrazilo.

"Ja za to môžem..." Opakovala šeptom jeho slová.

"Samozrejme neúmyselne. Stalo sa to v deň kedy si prišla o rodinu. Vtedy sa Soul Wonderland začal rozpadať a začalo ho ovládať šialenstvo. Vieš Šialenstvo nie je vidieť, ale je všade naokolo a to aj v tomto momente. Neustále nás sprevádza a snaží sa nás prilákať. Tí čo mu podľahnú sú stratení, nedokážu rozoznať dobro od zla, zabíjajú všetko, slúžia zlu, ktoré posilňuje Šialenstvo. Je len málo takých z nás, ktorí ešte Šialenstvu nepodľahli." Pozrel na Momo a Toushira. Rukii sa začali triasť kolená. Je to moja chyba, opakovala si jej myseľ dookola.

"Prepáčte." Zašepkala.

"Prepáčte, ja som to nechcela, nechcela som vám ublížiť." Do očí sa jej drali slzy a oni na ňu prekvapene pozreli.

"Nemôžeš za to, nemôžeš za to čo sa ti stalo a navyše všetko nie je úplne stratené. Preto sme ťa sem dostali. Trvalo nám to pekne dlho, pretože z nejakého dôvodu si na toto miesto zabudla a tým si zablokovala vchod, ktorým sme sa my mohli dostať k tebe a ty k nám, ale nakoniec sa nám to podarilo. Môžeš nás ešte zachrániť Rukia." Muž s klobúkom k nej pristúpil.

"Ako?" Spýtala sa.

"Musíš zničiť zdroj Šialenstva, miesto odkiaľ sa Šialenstvo začalo šíriť a tým je Srdcová kráľovná." Povedal a Rukia si s hrôzou prikryla ústa. Poznala Srdcovú kráľovnú, mala ju rada ako ďalšiu staršiu sestru.

"Mám zabiť Sode no Shirayuki? To nemôžem...ona predsa..." V tom ju nieto zozadu silno objal. Bolo to akoby sa tam objavil z čista jasna. Chcela vykríknuť, ale niečo v jej vnútri jej to nedovolilo. Prikryl jej oči rukou. Mala sa báť, ale úplne ju to upokojilo.

"Nemusíš zabiť Sode no Shirayuki. Stihla pred Šialenstvom ujsť, na jej miesto nastúpila iná, čo sa stala Srdcovou kráľovnou to ona je ten zdroj a tvoj nepriateľ." Šepkal jej mäkko do ucha. Nesnažila sa z jeho zovretia dostať, pokojne ho počúvala. Celé jej telo sa začalo ukľudňovať.

"A čo je teda so Sode no Shirayuki?" Spýtala sa.

"Je tu, otvor dlane." Urobila ako jej prikázal. Do dlaní jej vložil niečo, čo jej pripomínalo meč. Dal preč ruku z jej očí a ona pozrela na to čo držala. Naozaj to bol meč. Prekrásny biely meč. Bol teplý ako by v ňom prebýval život.

"Sode no Shirayuki vedela, že ty si jediná, ktorá môže so Šialenstvom bojovať, pretože ona sama mu nedokázala čeliť rozhodla sa stať tvojou zbraňou, aby si s pomocou jej magických schopností znovu nadobudla mier v Soul Wonderland." Rukia sa konečne otočila na osobu, ktorá ju ešte stále zvierala jednou rukou a tak si ju držala blízko pri tele. Pohľad jej spočinul na krásnom mužovi s ryšavými vlasmi a prenikavými hnedými očami. Mal na sebe bielu košeľu zhora aj zdola trochu rozopnutú.. Na konci obidvoch bielych rukávov mal do X zaviazané čierne stuhy. Čierne nohavice mal na vrchu a po bokoch, ozdobené čiernymi reťazami. Pravé ucho mal prepichnuté a ozdobené čiernou retiazkou, na ktorej konci bol čierny polmesiac. V mysli sa jej vynorila ďalšia spomienka. Na muža, ktorého ako jediného v Soul Wonderland milovala inak ako všetkých ostatných, aj keď bola vtedy ešte malá vždy ho obdivovala a v duchu si predstavovala, že keď bude staršia zoberú sa.

"Keď z teba bude nádherná žena vezmem si ťa a ty tu so mnou navždy zostaneš, pretože si pre mňa ako svetlo v tme." Tak jej raz povedal a ona sa odvtedy nevedela dočkať kedy vyrastie, aby mohla byť jeho žena. No potom sa stala tá nehoda a ona...na ich spoločný sľub zabudla. Ako len mohla.

"Ichigo." Zašepkala a on sa uškrnul. Áno, uškŕňal sa často, ale úsmevom nikdy nikoho neobdaril. Iba ju. Vtedy, keď jej hovoril, že si ju vezme. No aj keď jeho úškrn poznala veľmi dobre v niečom bol iný ako si ho pamätala, niečím bol zlovestnejší a oveľa viac tajuplný.

"Som rád, že si si na mňa spomenula Rukia." Povedal a ona ho silno objala.

"Je mi to tak ľúto." Šepkala mu do hrude.

Pozrela znovu na ostatných a všimla si Uraharov divný výraz, ktorým mieril na Ichiga, akoby mu plne nedôveroval.

"Ichigo je pekné ťa znovu vidieť. Mali sme o teba strach." Zašepkal a Ichigo na neho zazrel.

"Báli sme sa, že ťa pohltilo Šialenstvo." Zašepkala Momo a Rukii sa prekvapene rozšírili oči. Pozrela na Ichiga, ale ten bez mihnutia oka naďalej sledoval Urahara, Momo a Toushira. No potom sa znovu uškrnul.

"Tche, potom ma zle poznáte, keď ma tak rýchlo odpisujete." Povedal bezstarostným tónom, ale Urahara nejak nepresvedčil. Ešte chvíľku na neho zazeral, ale potom sa usmial.

"Prepáč, začínam bývať trochu paranoidný, ale vieš, keď sa ti Šialenstvo lepí na päty neveríš ani vlastnému tieňu." Úsmev skryl za biely vejár. Rukia prekvapene zažmurkala.

"Čo znamená presne to Šialenstvo?" Spýtala sa.

"Čo si myslel tým, že sa ti lepí na päty?" Nechápala a Urahara s povzdychom odložil vejár.

"Je všade okolo nás. Nemožno ho vidieť, ale cítime ho. Prihovára sa nám, vkráda sa nám do mysle a dookola nám šepká, že sa mu máme poddať, väčšina z nás mu podľahla. Boli unavená z boja proti jeho šepotu, jeho slovám, ktoré sa ti vnárajú do mysle. Úplne sa im poddali a opantali ich. No ten kto podľahne Šialenstvu je nadobro stratený. Stane sa pešiakom kráľovnej. Krutým, zvráteným pešiakom, ktorý sa na smrť díva ako na niečo čo mu dodáva šťastie," vysvetlil.

"A tuná milý Ichigo nevyzeral ako veľmi pri zmysloch, keď sme ho naposledy videli," ozvalo sa zrazu niekde z lesa a spoza stromov vykročil bielovlasý muž, ktorý nenávistne prebodol Ichiga slabo fialovými očami.

"Kokuto aj ja ťa zase rád vidím," zazrel na neho aj Ichigo. Rukia si muža dôkladnejšie premerala. Nevedela prečo, ale bola si istá, že on je tým vlkom, ktorý ich v tuneli zachránil.

"Prestaň tu na nás hrať divadielko Ichigo! Napadol si nás a pokúsil si sa nás zabiť!" Zvrieskol a Rukia šokovane pozrela z Kokuta na Ichiga.

"Je to pravda?" Zašepkala. Najprv sa na ňu ani len nepozrel, ale potom predsa len pozrel do jej očí.

"Áno," zašepkal. V hrôze od neho cúvla.

"Prečo? Prečo si niečo také urobil? Veď ty si bol vždy ten čo všetkých chránil," hlas sa jej triasol.

"Rukia..." Ichigo k nej napriahol ruku, ale keď videl, že sa na neho so strachom díva znovu ju spustil.

Nastalo ticho.

"Ja som to naozaj nechcel, neurobil som to dobrovoľne. Šialenstvo ma prinútilo, ale už som ho premohol, prosím ťa, ver mi," jeho hlas znel tak naliehavo. Rukiu to úplne zlomilo. Všetko to bola jej chyba. To kvôli nej teraz Ichigo trpel.

"Ichigo ja ti verím," podišla k nemu a chytila mu ruky. Ichigo ju s úľavou objal.

"To som rád, bál som sa, že ma znovu opustíš," zašepkal.

"Dobre Ichigo keďže to naozaj tak vyzerá, že si znovu normálny dajme tomu, že ti veríme, ale nezabúdaj ak nás zradíš, zabijeme ťa. Bez ohľadu na to, čo povie Rukia, pretože len my vieme aký dokážeš byť nebezpečný," Uraharov úsmev bol zrazu plný nenávisti, bol jedovatý ako hadie zuby, ktoré nepriateľa varovali pred smrťou.

"Neboj sa Urahara, navyše nechcem zomrieť, nie teraz, keď sa Rukia vrátila, aby splnila svoj sľub," povedal.

"Sľub, to myslíš ten, že..." Rukia stíchla.

"Že sa staneš mojou ženou," dopovedal za ňu s úsmevom Ichigo.