God Eater (21.Kapitola - part 2)

Poznámka autora: Prvá dievčina Gina,chlapec v strede so šiltovkou je Shun a ten napravo je Karel

---

"Tak milá Kanon teraz ma dobre počúvaj," velevýznamne som na ňu pozrela. Vonku snežilo. Vianoce boli za dverami. Zostával necelý týždeň. Kouta sa rozhodol, že domov pôjde deň pred Vianocami.

"Povedz mi, čo zač sú Aragami?" Spýtala som sa jej.

"Eh...príšery, ktoré žerú všetko, čo sa im dostane do cesty," zašepkala.

"No tak Kanon nemôžem to takto šepkať. Poriadne zakrič: Aragami sú naši nepriatelia!" Zvrieskla som do ticha.

"Ale..." zašepkala.

"Žiadne ale, len to urob," popohnala som ju.

"Aragami sú naši nepriatelia," zamumlala.

"Ako? Nepočula som," nastražila som uši.

"Aragami sú naši nepriatelia," povedala trochu hlasnejšie.

"Ja ťa vôbec nepočujem," nastražila som uši ešte viac.

"Aragami sú naši nepriatelia!" Zvrieskla konečne nahlas.

"Presne a preto sa ich nesmieš báť! A prečo? Lebo nám ničia domovy, ničia naše životy, zabíjajú našich príbuzných, sú šťastní, že sa ich bojíme a preto im nesmieš strach ukázať," hovorila som horlivo s plameňom v očiach a ona prikývla.

"Neznášaš Aragami?" Spýtala som sa jej.

"Samozrejme!" Vykríkla už bez strachu tiež s plameňom v očiach.

"Tak a teraz Kanon z plného hrdla zakričíš, čo si o Aragami myslíš! Čo sú Aragami?!" Spýtala som sa jej.

"Kurvy sú to!" Vykríkla tak nahlas až sa tá veta odrazila v ozvene. Najprv ma to zaskočilo, ale potom som sa uškrnula.

"Presne, sú to besné, prašivé kurvy!" Zvrieskla som aj ja.

"A preto ich zabijeme!" Dodala som s krikom. To Aragamim úplne stačilo. Náš krik ich prilákal a pomaly k nám prišli traja malí, ktorí vyzerali ako tyranosaury.

"Tak Kanon ukáž im kto je tu pánom!" Zvrieskal som a ona s úškrnom na perách tasila pred seba svoju Jinku v móde streľby.

"Skapte vy prašivci!" Zvrieskla a začala po nich strieľať. Úplne sa do toho vžila smiala sa, nadávala im, jedného po druhom ich posielala k zemi. Keby ju niekto videl pomyslel by si, že je psychopatka. To vôbec nevyzeralo ako stará, mierumilovná, nemožná Kanon. Ja som sa však musela smiať spolu s ňou. Ani jedného Aragamiho mi nenechala, všetkých vystrieľala sama.

***

"No to bola paráda!" Smiala som sa, keď sme sa vrtuľníkom vracali naspäť.

"Myslíš?" Spýtala sa a ja som prikývla.

"To som rada," usmiala sa.

"Vieš, keď som sem prišla ako nováčik zistila som akí sú všetci silní a akí sú do bojov vžitý, plne sústredení bez strachu a aj keď nastala krízová situácia snažili sa ju nejako rýchlo a účinne vyriešiť, ale ja som sa vždy veľmi bála, nedokázala som sa do toho vžiť, ale vďaka tebe to už nie je problém. Stačí si ten boj proste užívať," zasmiala sa a ja som sa tiež usmiala, aj keď teda...mám pocit, že som z nej spravila masochistku, ale čo na tom, keď to uvidí Gina a jej oddiel padnú na zadok.

"Ty máš v týme aj Somu však?" Spýtala sa ma a ja som prikývla.

"Prečo?" Nedalo mi neopýtať sa.

"Nerobí mu problém prijímať od teba rozkazy? Vieš on je taký...taký hrôzostrašný," zašepkala.

"Vlastne zo začiatku áno, mali sme veľa nezhôd, ale aj keď sa zdá byť hrôzostrašný nie je taký. Ak ho lepšie spoznáš zistíš, že je to dobrý človek a veľmi mu záleží na životoch druhých," Prišla som si presne ako Rindou a Sakuya, keď sa ho snažili obhájiť pred nami, teraz už chápem prečo, naozaj ho stačilo len lepšie spoznať a nájsť si k nemu cestu. Kanon sa usmiala.

"To ti verím. Keď som sem nastúpila mala som s ním prvú zaúčaciu misiu spanikárila som, nemohla som sa pohnúť z miesta a to ani vtedy, keď išiel ten Aragami rovno na mňa. Nebyť jeho bola by som už dávno mŕtva," zašepkala a ja som sa usmiala.

"No potom som mu napiekla koláče ako poďakovanie, ale keď som mu ich doniesla skoro ma zabil pohľadom a povel, že keď mám čas vypekať môžem aj kľudne trénovať lebo nemožnejší bojovník ako ja snáď už ani na svete nie je," dodala trochu urazene a môj úsmev hneď zamrzol. To je debil, on fakt dokáže pokaziť aj krásnu svadbu. V tom ma niečo napadlo.

"Počkaj hovoríš, že keď si s ním bola na zaúčacej misii nevytiahol tú trápnu vábničku a neposlal na teba tisíc Aragami naraz?" Spýtala som sa ona na mňa prekvapene pozrela.

"Nie, prečo u teba to snáď tak urobil?" Vyhŕkla a ja som zaťala ruku v päsť. Sprostý Soma môže sa tváriť akokoľvek drsne nemá na to, aby niečo také urobil Kanon, pretože má strašne detský, nevinný a bezmocný výraz. Prečo som aj ja nebola obdarovaná takou nevinnou tváričkou?!

Keď sme vstúpili do Dena na informáciách bol celý môj oddiel.

"Hej decká!" Zakričala som a oni sa na mňa otočili.

"Bibi už si naspäť? Vážne ty máš nápady za sto bodov. Naschvál ťa necháme spať, aby si nemusela na misiu a ty na ňu aj tak ideš," vzdychol si Kouta.

"Prepáčte bola som na misii s Kanon, zaúčala som ju," pyšne som sa nadula a všetci hodili prekvapený pohľad zo mňa na Kanon.

"S Kanon? Tak to je zázrak, že ešte žije-" Soma to nestihol dopovedať lebo mu Kouta zaťal do brucha a on si ho s bolestivými stonmi chytil.

"To je skvelé a čo ako to išlo? Priučila si sa niečo Kanon?" Spýtal sa jej Kouta a ona prikývla.

"Áno, Biba ma toho naučila veľmi veľa a aj mi navrhla, že...no vieš Biba hovorila, že si vytváraš skvelé náboje do Jinky, že vraj tie najlepšie.."

"Ale ona preháňa..." zasmial sa s rumencom na tvári.

"Chcela by som ťa poprosiť či by si sa pozrel na moje návrhy a nejak by mi ich pomohol vylepšiť, aby...nevybuchovali," zašepkala trochu s hanbou, ale on iba s úsmevom prikývol.

"Jasné, nie je problém. Máš dnes večer čas?" Spýtal sa a ona prikývla.

"Tak prídi za mnou. Vieš, kde mám izbu však?"

"K tebe do izby?!" Zapišťala a on na ňu prekvapene pozrel.

"Je na tom niečo zlé? No ak chceš môžeme sa na to pozrieť u teba..."

"Nie, nie prídem za tebou," zašepkala celá červená a on sa zase usmial.

"Dobre teda tak o siedmej ťa čakám a nezabudni aj tie návrhy." Povedal znovu s úsmevom, Kanon prikývla a odišla za svojim oddielom.

"Večer u teba na izbe? Vážne Kouta to znelo ako rande," zazrela na neho Alisa.

"Aké rande? Len pozrieme tie návrhy," nechápavo na ňu pozrel a ona oduto pozrela do boku.

"No...čo keby sme si dali obed," snažila sa napätú atmosféru, ktorá tu vznikla uvoľniť Sakuya.

"To je dobrý nápad a navyše musíte niečo pre mňa urobiť," s úsmevom som vytiahla z kapsičky fotoaparát zatiaľ čo sa na mňa začudovane pozerali.

***

"No tak Soma úsmev," snažili sme sa ho so Shio prinútiť, ale on sa neusmial ani za nič na svete. Aj tak som ho šťukla.

"Stále nechápem načo ti to je," zašomral otrávene.

"Chcem si urobiť koláž s fotkami všetkých mojich kamarátov a ľudí na ktorých mi záleží už som si na to vyhradila stenu pri posteli. Pred tým než som išla na misiu som sa fotila s ostatnými oddielmi," chválila som sa.

"To je skvelý nápad. Poďte dáme ešte jednu spoločnú. Daj tam spúšťač," usmiala sa Alisa a ja som prikývla. Všetci: Kouta, Alisa, Soma, Sakuya, Shio, Sakaki a ja sme sa k sebe pritisli, aj keď teda Soma sme museli nútiť, usmiali sme sa a hneď na to nás osvetlil blesk.

"Ale tie, na ktorých je Shio si prosím ťa na stenu nedávaj," zašepkal mi potom Sakaki tak, aby to Shio nepočula a neranilo ju to.

"Neboj sa Sherlock, nie som sprostá," zašepkala som aj ja a on si vzdychol.

"Prečo mi tak stále hovoríš?" Zamumlal.

Dnes bol naozaj skvelý deň, mala som výbornú náladu takú ako už dlho nie. Jediné čo mi ju kazilo bol Tensai, ktorý sa so mnou od návštevy Natsuya nebavil. Nahnevane som na neho zazrela zrovna pri ňom čupela Shio a vyzeralo tak, že sa pomocou myšlienok spolu rozprávajú.

Ja som zatiaľ podišla k Alisi.

"Keď budeme samé musím ti niečo povedať," uškrnula som sa a ona si ma zvedavo premerala.

"Čo? Povedz mi to teraz," naliehala.

"Nie potom, aby nás ostatní nepočuli," šuškali sme si zatiaľ čo na nás zvyšok podozrievavo hľadel.

Z ničoho nič Shio vypískla a ohúrene na mňa pozrela.

"Ty si sa bozkala s Natsuyom!" Vyhŕkla a miestnosťou sa ozvalo prekvapené: "Huh?!"

Všetci ma ohúrene sledovali a ja som cítila ako naberám červeň. Sprostý Tensai, ja ho zabijem! Všetko jej vykecal!

"To je to čo si mi chcela povedať?" Spýtala sa Alisa a ja som prikývla.

"Ten parchant mi ani nič nepovedal," šepkal zaskočene Kouta a znovu nastalo trápne ticho kým Alisa nezačala pišťať ako strelená fanúšička.

"Bože, ja som vedela, že skončíte spolu a ako sa to stalo? Aké to bolo? Hovor, hovor, hovor!" S iskričkami v očiach sa na mňa zahľadela a ja som sa zasmiala.

"Úžasné! Chytil ma takto za ruky," chytila som ju za ruky, "A povedal, že som pre neho veľmi dôležitá a že by si nikdy neodpustil keby sa mi niečo stalo. Potom sa ku mne priblížil a pobozkal ma," od šťastia som skoro lietala.

"Bože, tak romantické! Povedz mi, že má dvojča! Aj ja chcem byť bozkaná takým krásnym chalanom!" rozplývala sa Alisa.

"Prečo mám taký pocit, že sme tu navyše?" Zamumlal Kouta.