God Eater (21.Kapitola - part 1)

Ponámka autora: vpredu stojí Tatsumi, za ním je Kanon a posledný je Brendan

21. Kapitola

---

Ráno som s mrnčaním otvorila oči a pritisla si k sebe plyšiaka, ktorého som včera dostala od Kouta a Alisi. Chvíľku som ležala a ešte driemala, ale potom som sa rozhodla, že je najvyšší čas vsať. S povzdychom som sa posadila a prikrývka, ktorou som bola zababušená až po nos, ako u mňa bolo zvykom, zo mňa skĺzla. Oviala ma zima a ja som sa zase prikryla. Pochvíľke som sa natoľko prebrala, že som bola schopná vyliezť do zimy. Poobzerala som sa okolo seba. Nevyzeralo to tak, že by bola ešte noc. Do čerta! Zase som sa zobudila pred budíkom. Neznášam to, dúfam, že mám ešte nejakú hodinu k dobru kým zazvoní, aby som sa mohla vrátiť do postele. Pri mojom šťastí som sa, ale isto zobudila päť minút pred jeho zvonením. Vytiahla som spod vankúša mobil a ťukla po ňom. Displej sa rozsvietil a ja som s jedným prižmúreným okom pozrela na čas. 14:00, hm, na 6:30 mám nastavený budík takže v pohode môžem kľudne spať...tak počkať...14:00. Ja som zaspala!

"Ale nie, do riti!" Vyhŕkla som naštvane a začala si zbierať veci na prezlečenie zo zeme.

Vletela som do jedálne ako zmyslov zbavená a poobzerala som sa dookola. Svoj oddiel som nevidela, ale za to som zazrela Ginu a jej oddiel. Pribehla som k ním.

"Hej, nevideli ste náhodou moju partiu?" Spýtala som sa a Gina prikývla.

"Išli na misiu a vyslovene nám zakázali budiť ťa," povedala a ja som skoro dušu vypľula.

"Čo?! Ale prečo?!" Vyhŕkla som šokovane.

"Povedali, že si veľmi vyčerpaná, že si posledné dni zle spala a ozaj odložili ti tu puding," posunula ku mne moju obľúbenú žltú vanilkovú pochúťku.

"Och, to je milé," chystala som sa, že si ho zoberiem, keď mi niečo udrelo do nosa. Spálenina. Pozrela som na miesto kde sedel prasiak Shun, ako sme ho s Koutom prezývali. V jeho obľúbenej šiltovke bola vypálená diera ako hrom a celú tvár mal čiernu akoby ho ovanul prach. Kútiky úst sa mi mihli do úsmevu.

"Shun, čo sa ti stalo?" Spýtala som sa a mala som, čo robiť aby som na mieste nevybuchla smiechom. Nech to bolo hocičo ten namyslenec si to zaslúžil.

"Tuná herečka," pohodil hlavou ku Kanon, "Si vytvorila nejaké nové náboje do Jinky a dopadlo to tak, že odpálila seba a ľudí na okolí, teda mňa a Brendana," zazrel a ja som pozrela na Brendana, ktorý bol tiež ošľahnutý čiernou farbou a smrdel spáleninou. Potom som ľútostivo pozrela na Kanon, ktorá sedela so sklonenou hlavou. Karel sa na rozdiel od dvoch spálených chalanov na tom výborne zabával.

"To bola šou. Škoda, že si tam nebola. Keby som vedel, že sa to stane tak to natočím," zasmial sa a Shun s Brendanom na neho zazreli.

Snipery si často vytvárali vlastné náboje, Kouta sa v tom priam vyžíval, no bohužiaľ, o Kanon bolo nechváľne známe, že nebola najlepšia sniperka a ani najlepšia bojovníčka a väčšinou keď išla na misiu podarilo sa jej odpáliť seba a spolubojovníkov svojimi vytvorenými nábojmi. Vážne, ešte som nepočula, že by sa jej nejaký z jej vytvorených nábojov podarilo normálne vystreliť.

Shun zase niečo zamrmlal na Kanonine sniperske schopnosti a Tatsumi si naštvane vzdychol.

"No tak Shun nebuď debil. Nechcela to," zazrel na neho.

"Ja som debil? Akože s dovolením, ale JA som nevyhodil do vzduchu tento tým," zavrčal.

"Smrdím ako grilovaná ryba," zašomral Brendan.

"Sklapni, zaslúžil si, si to," zavrčala Gina. Žeby mali medzi sebou nejakú mileneckú hádku?

"Mňa to naozaj veľmi mrzí," zašepkala pochvíľke Kanon.

"To je v poriadku, neospravedlňuj sa," usmiala sa na ňu Gina. Vedela som, že sa už veľakrát snažila Kanon pomôcť, ale to dievča je proste moc ustráchané a absolútne si neverí.

"Kiežby som bola lepší bojovník ako vy, ale...som k ničomu," oči sa jej naplnili slzami, čo zapôsobilo na Shunovu jemnú stránku a prestal sa hnevať.

"To nie je pravda. Veď robíš najlepšie koláče na svete," snažil sa ju už aj on povzbudiť.

"Ale no tak, čo so tú za reči?!" Vyhŕkla som a všetci na mňa prekvapene pozreli.

"Musíš si začať veriť Kanon a to hneď, idem s tebou na zaúčaciu misiu," vyhlásila som a všetci vytreštili oči.

"Ale to..." začala mi oponovať Gina.

"Neboj sa Gina, keď ju privediem bude z nej rodená bojovníčka. Tak, čo Kanon prijímaš?" Pozrela som do jej modrých očí a ona pochvíľke prikývla.

Vletela som do svojej izby a začala zo seba zhadzovať domáce oblečenie.

"Tensai priprav sa, ideme na misiu," v tom som sa sekla. Niečo ma napadlo, niečo mi došlo, niečo čo mi malo dôjsť už predtým. Otočila som sa na svoju Jinku.

"Tensai ty si chalan však?" Spýtala som sa.

"Samozrejme, čo je to za hlúpu otázku?" Odpovedal mi. Úplne mi to došlo. Tensai je chalan a ja som dievča.

"Tak počkať ja som tu vždy behala pred tebou polonahá, niekedy aj nahá, keď som sa prezliekala a išla zo sprchy a... ty perverzák si mi nepovedal ani mäkké f, pretože si ma očumoval, úchylák!" Zvrieskla som a rýchlo na seba navliekla bojovú uniformu. Úplne som sčervenala ako paprika. Tensai je možno Jinka, ale je to chalan a ja...som sa tu pred ním promenádovala nahá... panebože!

"Č-Čo?! Ja som sa nikdy nedíval! Vždy som zavrel oči! Prisahám!" Vyhŕkol.

"To sa mi snáď zdá ty jedno perverzné prasa!" Vrieskala som si stále svoje. V tom niekto zaklopal. Prekvapene som zažmurkala a otvorila dvere. Stál v nich Natsuyo.

"Ahoj Biba nesiem ti ešte nejakú poštu, čo ti ráno prišla. Ozaj, čo tie slúchatka?" Spýtal sa a ja som pozrela na slúchatka s Hatsune Miku, ktoré ležali na posteli.

"Sú perfektné. Poď dovnútra, nestoj v dverách," Pustila som ho dnu. Včera som sa vrátila do izby dosť neskoro, ale on aj tak prišiel, aby mi darček od Lukyho doručil a tiež mi zablahoželal. Dostala som od neho sadu kľúčeniek so všetkými Vocaloidmi. Dlho do noci sme sa len tak rozprávali. Povedala som mu, že sme sa s týmom pohádali, teda skôr ja a Soma, ale už sme sa uzmierili. Všetko som mu zreprodukovala tak, aby som mu povedala, čo najviac z pravdy a pritom neprezradila všetky tajomstvá. Rada som sa s ním rozprávala, vždy si ma vedel vypočuť. Sadol si na moju posteľ a začal si prezerať slúchatka.

"Sú naozaj krásne," pochválil ich.

"A to si ešte nepočul ako dobre hrajú," uškrnula som sa a on mi úškrn opätoval.

"Chystáš sa na misiu? Myslel som si, že nejdeš veď tvoj oddiel odišiel už ráno," prekvapene na mňa pozrel, keď videl, že si nasadzujem rukavicu.

"Áno, idem s Kanon. Trochu ju zaučiť. Vieš, dnes zase vyhodila do povetria svoj oddiel, hlavne to schytal Shun," pri spomienke na jeho popolom ošľahnutú tvár som sa musela zasmiať. Aj Natsuyo sa začal smiať.

"Nie, že by som bol škodoradostný, ale tak mu treba," uškrnul sa, "Inak zdalo sa mi, že tu po niekom kričíš, myslel som si, že tu máš návštevu," poobzeral sa dookola a ja som si zakusla do jazyka. Jedným očkom som pozrela na Tensaia.

"Jasné, tu som debil!" Zakričal Tensai, mieriac tým na Natsuya. Neviem prečo, ale Tensai ho neznášal už od prvého okamžiku a stále hundral na to, že som s ním taká kamarátka. Zazrela som na neho a on stíchol.

"Iba som sa rozprávala sama so sebou, prepáč, blbý zvyk," usmiala som sa na neho a on pochvíľke s úsmevom prikývol.

"Tak ja už asi pôjdem," povedala som a chystala som sa zobrať si Tensaia, keď vtom:

"Počkaj," povedal Natsuyo a pristúpil ku mne.

"Daj na seba pozor, dobre?" Ustarostene na mňa pozrel. Má o mňa strach?

"No jasné, neboj, veď ma poznáš, ja sa len tak nedám," usmiala som sa, ale jeho pohľad stále zostával vážny a ustarostený.

"Vieš mám o teba vždy veľký strach, keď ideš na misie, ja..." chytil ma za ruky a ja som cítila ako červeniem v tvári. Srdce sa mi rozbúchalo ako divé.

"Si pre mňa veľmi dôležitá a nikdy by som si neodpustil keby sa ti niečo stalo," Jeho zelené oči ma úplne hypnotizovali.

"Ja..." chcela som mu niečo povedať, ale on sa ku mne začal približovať. Chce ma pobozkať! Najprv som nevedela, čo robiť, ale nakoniec som len zavrela oči. Jeho mäkké pery sa dotkli tých mojich a ja som sa jeho bozku úplne oddala. Cítila som ako mnou prechádza príjemné teplo a naplňuje ma šťastím. Bolo to už tak dávno, čo som zažila takýto krásny vrúcny bozk. Keď sme sa od seba oddelili Natsuyo znovu na mňa pozrel a pochvíľke trochu sčervenal.

"No...ja...daj na seba pozor, áno?" Vykoktal a ja som prikývla.

"Dám a Natsuyo?" Pozrela som na neho a znovu ho krátko pobozkala, "Ďakujem," usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.

"Kanon tu som! Môžeme ísť!" Celá šťastná som dobehla za ňou, pretože ma už čakala pri vchode. Spolu s ňou tam čakal aj Shun a Brendan.

"Máš oveľa lepšiu náladu ako, keď sme sa videli naposledy," uškrnul sa Brendan.

"No jasné, veď dnes je tak nádherne," zasmiala som sa.

"Však teba to na misii prejde," zašomral Shun, no ja som ho úplne odignorovala.

"Kanon máš obyčajné náboje ako som ti kázala?" Spýtala som sa jej a ona prikývla.

"Tak teda môžeme vyraziť," chytila som ju za ruku a vybehla s ňou von.