The Prisoners (40.Kapitola)

40. Kapitola

---

"Ale nie, to teda nie! Okamžite to odprac z domu!" Vybafol Grimmjow, keď im Shandris ukázala čisto biele mačiatko s modrými očami. To len mňaučalo a triaslo sa. "Och, chúďatko malinké! Musíme mu dať najesť a urobiť peliešok, aby sa ukľudnilo." Rozplývala sa Tsuki.

"Hej, ženské počúvate ma? Odpracte to z domu! Toto nie je útulok!" Vykríkol Grimmjow a oni na neho zazreli. "Ako to môžeš povedať?! Pozri na to chudiatko!" Tsuki zdvihla mača pred neho a on naň prekvapene zažmurkal. "Je to ešte len malé bábo a ty ho chceš len tak vyhodiť na ulicu?! Aj svoje dieťa by si tak vyhodil?" Spýtala sa ho.

"Samozrejme, že nie!" Vyhŕkol.

"No tak? Keď môžeme mať v dome prerastenú mačku a jaštericu, mačiatko nám neuškodí! Postráž ho, ideme mu so Shan prichystať mliečko a peliešok na spanie." Podala mu mača do rúk a on naň vycivene potrel. Keď sa dvere za dievčatami zabuchli mača nahlas zamňaučalo. "Čo je tekvica?" Spýtal sa ho Grimmjow a mača znovu zamňaučalo. Grimmjow si vzdychol a začal ho hladkať. Roztrasené mača sa na ňom uvelebilo a začalo priasť. "Ha, a že vraj neviem s nikým vychádzať." Víťazoslávne sa uškrnul.

Toushirou, ktorý práve vyšiel zo spálne pozrel prekvapene na dievčatá. Tsuki práve zohrievala mlieko a Shandris kládla do košíka starý vankúš. "Nacvičujete si materstvo alebo čo?" Spýtal sa ich.

"Nie, robíme peliešok pre Bubu." Odpovedala mu Shandris a jemu na hlave naskočila kvapka. "Kto je Bubu?" Spýtal sa.

"Naše mača." Usmiala sa Shandris.

"Čože?! My máme mača?!" Zhrozene vyhŕkol.

"Áno, máš s tým snáď nejaký problém?" Zazrela na neho. "Ale...mačka v našom dome?!! Poškrabe nám nábytok!! A budú všade chlpy!"

"Tých už je tu dosť od Grimmjowa...." zamrmlala Tsuki a Toushirou podišiel ku usmievajúcej sa Shandris. Žiarila ako slniečko akoby sa jej práve splnil sen, sen ktorý jej nechcel prekaziť. Ale on v ňom nebol. Smutne sa po nej pozeral. Po tom všetkom sa konečne usmievala. "Čo je??" usmiala sa naňho. "N-nič...tak dobre... Ale budete sa oň starať a samozrejme budú aj pravidla! Nesmie nič zničiť a loziť po nábytku!" snažil sa tváriť prísne, ale potom sa pozrel na Shandrisine bruško. Cítil ho.....reaitsu svojho dieťatka. Slabo ale bolo tam. "Ďakujem. Chceš sa dotknúť?"

"Ja..." začal k nej približovať ruku, keď v tom Shandris niečo napadlo.: "Hi!! Ozaj!!" bežala ku Tsuki a Toushirou sa za ňou otočil. Nestihol ho cítiť...trocha zosmutnel. "Tsuki! Musíme Bubu spraviť niečo kde bude chodiť na záchod!" bežala nájsť nejakú krabičku aspoň na zatiaľ. "Hm....čo šuplík??" uškrnula sa Tsuki a pozrela sa na Toushira, ktorý odišiel do svojej izby. "Hmm...a nemali by sme dať misku aj Grimmjowovi??" zamyslela sa keď dávala mliečko do misky.

Keď si Tsuki prišla pre Bubu, Grimmjow ležal na posteli a ona spinkala s priadením na ňom. "Daj tu nebezpečnú vec preč! To same!" snažil sa tváriť ako by k nej nemal žiadny cit. Tsuki bola jediná a táto biela roztomilá vec ho nezlomí!! On je hrdý, dravý , krásny a odvážny panter, nie prítulná mačka, ktorá keď vidí svoje mláďa chce ho umývať a starať sa oň. "Aký ste zlatý." škerila sa po ňom a Grimmjow očervenel.: "Je to diabol! Tu máš!" chytil ju ako by bola hovno a dal ju Tsuki do rúk jak horúci zemiak, ktorý mu pálil ruky. Mačiatko na to zamňaučalo a Tsuki ho s ľútosťou objala.: "Si zlý! Zlá cica!" zavrčala na Grimmjowa, ktorý si odvrkol a zašiel do kúpeľne. Keby je sám isto by mu ten diabol vymyl mozog a už by ho nepustil z rúk. Nechcel mať s ním nič spoločné.

Nastal už večer a dievčatá sa ešte stále rozplývali nad bielym hebkým klbkom, ktoré keď zamňaukalo sa mali chuť roztopiť čo bolo tak sladké. Grimmjow pochodoval po dome ako slon len aby si ho aspoň niekto všimol. A Toushirou sa pozeral do hrnca, či je nejaká večera. "A jesť budeme??" spýtal sa jemným tónom, ale na to mu prišla odpoveď ako kopanec do hlavy. "Navar si!" obe naňho zazreli a keď vrátili pohľady na mačiatko opäť sa začali rozplývať.: "Veď si uvedomte, že žena má aj srdce a nie je stroj na varenie, ktorý ma prežiť zvyšok života pri sporáku s varechou v ruke." vravela Tsuki, ale potom sa Shandris spokojne celá naplnená postavila.: "Ja niečo uvarím."

"Ehh...ale nie! Netreba ja si dám, dám...zemiak!!" rýchlo ho čapol do rúk a zahryzol sa do neuvareného a neošúpaného zemiaka.: "Mňam!" na silu sa uškrnul.: Fuj hlina... pomyslel si a rýchlo ušiel von to vypľuť.

"Super, idem teda niečo ja pripraviť." Vzdychla si Tsuki a na rýchlo im urobila praženicu. Keď sa najedli Grimmjow pozrel na dievčatá, ktoré sa ešte stále starali o mača. Vedel, že pokúšať sa o hocičo nemá zmysel. "Idem si ľahnúť, pretože zajtra skoro ráno vstávam kvôli tej misii s povstalcami." Oznámil a vybral sa do spálne. Zhodil zo seba všetky veci a obliekol si iba čierne tepláky, ktoré používal ako pyžamo. So zívnutím si ľahol a zatvoril oči. Keď už začal pomaly zaspávať niečo vedľa neho zamňaučalo. Otvoril jedno oko a pozrel na biele mača. "Odpáľ tekvica." Zavrčal naň načo mača zamňaučalo ešte nástojčivejšie ako pred tým. Naštvane si vzdychol a posadil sa na posteli. "Neviem tekvica, čo ťa ku mne tak priťahuje, ale vyjasnime si to. Ja ťa neznášam a ty...si zúfale takže sa odprac z mojej izby!" Ukázal prstom na dvere, ale mača sa miesto ústupu začalo štverať k nemu na posteľ.

"Ježiši, choď do čerta." Zhodil ho na zem a na to mača začalo kvíliť ako by plakalo. Grimmjow si zakusol do pery, načiahol sa k nemu a zobral ho na ruky. "Nepišti tekvica." Povedal a mača sa k nemu pritúlilo. Vzdychol si a ľahol si s ním. Mača sa uvelebilo na jeho hrudi a on ho pochvíľke začal hladkať. "Ale na toto si nezvykaj tekvica, len moje dieťa bude mať povolené na mne takto spávať a samozrejme Tsuki." Uškrnul sa a mača na neho zvedavo pozrelo. "Čo tak čumíš tekvica? Spi." Povedal, ale mača ho naďalej so záujmom sledovalo. "Si fakt čudné." Vyhlásil a ono sa spokojne uvelebilo a začalo priasť. Dvere sa otvorili a dovnútra vošla Tsuki. "Ale, ale, čo to vidím?" Uškrnula sa. "To ono." Vyhlásil Grimmjow a Tsuki sa zasmiala. "Samozrejme." Sadla si k ním na posteľ. "Grimmjow tak som rozmýšľala nad tým menom a ak to bude chlapček mohol by sa volať Taiyou? Stačilo keby sme mu hovorili iba skrátene Tai." Povedala a on na ňu prekvapene pozrel. "Taiyou? To znamená slnko. Pekné meno a prečo si sa rozhodla práve preň?" Spýtal sa jej.

"Ja...vieš...môj brat sa volal Taiyou." Zašepkala.

"Volal?" Grimmjow z nej začínal cítiť smútok. "Zomrel, keď ma chránil." Pozrela na neho so smutným pohľadom. On položil mača na bok, aj keď protestovalo, a objal ju. "To mi je ľúto." Povedal a ona pokrútila hlavou. "Je to už dávno. Zomrel v deň, keď sa centrála 46 rozhodla vyhubiť náš klan pretože ho považovali za príliš nebezpečný. Neposlala tam Shinigami, pretože tí to odmietli, ale svojich vojakov. Útok bol nečakaný, nestihli sme sa brániť, pretože sa zamerali na nás deti a tým prilákali dospelých do pasce. Bolo mi šesť, môjmu bratovi dvanásť. Utiekol so mnou do tatovej a maminej spálne, kde bol tajný východ pripravený presne pre niečo takéto. Mali sme utiecť obidvaja ibaže tam vtrhli vojaci. Tai sa ich pokúsil zdržať, aby som ja mohla ujsť. Zabili ho. Mne sa podarilo skryť v Rukongai, kde som natrafila na Shandris.Tiež nemala domov, no vždy bola silná a bojovala do úplného konca. Vďaka nej som sa znovu zviechala." Usmiala sa a Grimmjow ju nežne pobozkal. "Dobre teda, ak to bude chlapček bude sa volať Taiyou." Povedal a ona na neho vďačne pozrela. "A dievčatko nechám na teba." Zasmiala sa. "No ak to bude dievčatko bude sa volať Mizuki." Usmial sa.

"Krásny mesiac. To znie veľmi pekne." Obidvaja sa znovu pobozkali.

"Budu??! Budu, kde si??? Čičii." vyhľadávala ho Shandris po celom dome len aby si ju mohla opäť k sebe privinúť. Mačiatko zamňaukalo pri dverách, pretože Shandris počulo, ale dvere, cez ktoré vošla Tsuki, boli zavreté. "Mňau...!" "Počkaj, pustím ju, možno musí ísť na záchod a potom sa budem venovať môjmu kocúrikovi." usmiala sa na Grimmjowa, ktorý sa uškrnul.: "Dravcovi." opravil ju. Otvorila dvere a mača rýchlo no zároveň nemotorne so zdvihnutým chvostíkom vybehlo von. Potom si Tsuki sadla ku Grimmjowi a pokračovali v tom kde prestali.

"Bubu!" šťastne zvýskla, keď maličké mačiatko k nej bežalo. Shandris si ju spokojne zodvihla a privinula na hruď, na čo zapriadlo. Potom s ňou spokojne odkráčala do izby. "Čo robíš???" zazrel na ňu Toushirou, ktorý vyšiel z kúpelky a zbadal Shandris a mača na posteli. "Bubu bude spať s nami." šťastne mu povedala a on chytil mača za kožuch a zdvihol ho do výšky.: "Nebude." "Čo to robíš?!! Nechytaj ho tak odporne! Ublížiš mu!" vyskočila z postele a kým ho stihla chytiť, Toushirou ju pustil a Bubu dopadla na packy. "Toushirou!!" zavrčala nahnevane po ňom a potom chytila Bubu do rúk. "Ju to neboli, tak sa mačky chytajú..." odvrkol ale Shandris sa nedala.: "Určite nie! Boh mu nedal kožuch preto taký, lebo vedel, že "Toushirou" ho bude tak škaredo chytať a hádzať o zem!" "Nezveličuj. To je jedno. Chcem byť s tebou... Kša!" zasyčal na mača, ktoré pootočilo hlavu a zamňaukalo. "Pokiaľ sa nebudeš chovať normálne nemám záujem." ľahla si do postele a prikryla aj seba aj Bubu, ktorá si začala robiť peliešok.