The Prisoners (39.Kapitola)

39.Kapitola

---

Tsuki sa unavene pokúsila pretočiť, ale nevyšlo jej to, pretože ju Grimmjow tuho zvieral v náručí a navyše tu bolo to divné vrčanie. Čo to len je? Rušilo ju to z príjemného spánku a nútilo ju prebrať sa. Keď už bola viac pri vedomí uvedomila si, že to vrčí Grimmjow. Prekvapene na neho pozrela. Zase bol celý naježený, zreničky zúžené na malé čierne štrbinky pripomínajúce dravca. Zvieral ju pod sebou a pevne objímal. "Grimmjow, čo sa deje? Dúfam, že zase nevrčíš na Toushira lebo..."

"Aizen." Prerušil ju a ona otvorila ústa dokorán. "Čože?" Zašepkala.

"Ide sem Aizen." Zopakoval a ona až vtedy zacítila jeho silné reaitsu, ktoré sa k ním blížilo. "Do čerta...on ide pre Toushira..." Zašepkala vystrašene.

"Zostaň tu, vybavím to." Chcel sa pohnúť z postele, ale chytila ho za ruku.

"A ako to asi vybavíš? Idem s tebou!" Vstala a on na ňu zazrel. "Tsuki prestaň! Nechcem, aby ti niečo urobil!" Mal chuť ju svojim reaitsum pripútať k posteli, aby sa o nič nepokúsila, ale na to už nezostal čas, pretože vchodové dvere sa otvorili a Aizen vstúpil dnu.

Než sa Grimmjow stihol spamätať Tsuki vyletela von a on hneď za ňou. Keď zbadal Aizena s tým jeho jedovatým úsmevom zamrazilo ho. Isto Toushira zabije, prebleslo mu mysľou a zľakol sa. Do čerta, nemôže ho zabiť!

"Čo robíš v našom dome Aizen?" Zavrčala na neho Tsuki.

"Prišiel som pre Toushira a Shandris. Sú doma?" Spýtal sa. Grimmjow sa postavil pred Tsuki a zazrel na neho. "Nie sú." Odvrkol.

"Neklam." Aizenov jedovatý úsmev sa rozšíril a Grimmjow vedel, že je zle. Ak mu budú stáť v ceste zabije ich. Čo má robiť?

Toushirou sa trhnutím vzbudil a vyskočil z postele rýchlo za svojím zanpakutom. "Č-čo sa deje?" preberala sa Shandris, ale keď zacítila to hrozivé reiatsu odpoveď už nepotrebovala počuť. "Je tu...ten bastard..." zúfalo zašepkal a pribehol ku Shandris.: "Budem ťa chrániť. Pokúsim sa o to." Silno ju stisol a ona vnútri v sebe zanadávala. Čo ak to nevyjde?? Čo ak ten výbuch reiatsu príde neskoro alebo vôbec. "Mala si utiecť..." zaťal zubami. Prišiel si ako sebec. Radovánky vymenil za jej život, mal byť viac odolný.

"Grimmjow, buď rozumný a uvoľni mi cestu. Nechceš aby tvoja partnerka zbytočne trpela, však??" usmieval sa naňho ale Grimmjow neústupil. Tsuki miloval rovnako ako svoje nenarodené dieťa, no zabiť Toushira, kvôli kravine mu prišlo bláznovstvo. Nemôže žiť s takým pocitom. Veď je jeho najlepší priateľ, aj keď nie vždy si rozumejú. A Shandris? Tsuki by bez nej nevydržala. "Grimmjow." Prehovoril hrozivo naňho Aizen a on na sucho preglgol. Tsuki na nich len nahnevane pozerala. Strach ktorý Grimmjowa obklopoval pomaly až videla. Mala pocit, že kvôli svojej rodine Aizena nechá ísť za Toushirom. Musel si vybrať. Rodina alebo priateľstvo? Stisol nenávistne päste. Je jasne, že rodina. Tak veľmi sa hanbil za to, považoval to ako zradu.....zlyhanie...

"Grimmjow..." prehovorila naňho nervózne Tsuki, keď sa naraz dvere otvorili a v miestnosti sa ocitol Toushirou. Shandris chcela ísť za nim, ale zamkol ju v izbe.: "Aizen, chcem sa s tebou porozprávať." Začal. "Toushirou, na to si mal čas do teraz. Snažíš sa vzdialiť nevyhnutné??"

"Nie. Môj zámer je úplne iný. Chcem aby si Shandris nechal bývať s Grimmjowom a Tsuki." Na jeho slova obaja pozreli prekvapene naňho.: "Čo to vravíš?!! Bráň sa!" skríkla Tsuki na Toushira, ktorý šiel ku Aizenovi. "Počuješ??!! Bráň sa kurva!! Veď ona ťa miluje!" Zaváhal v chôdzi ale stále pokračoval až pokiaľ sa neocitol pri Aizenovi. V pozadí počuli Shandrisine výkriky ako sa snažila vyraziť dvere. Nakoniec to ale vzdala a po chvíli ticha započuli rozbitie okna. "Aizen..prosím ťa. Splň mi moje posledné prianie a nechaj ju tak. Dám za to čokoľvek."

"To nemôžeš spraviť!!" naraz sa Tsuki zvrtla z miesta a rozbehla za nim s cieľom ho uniesť aj keď to bola najnelogickejšia myšlienka ktorá ju napadla, jednala skratovo. "Tsuki!!!" čapol ju pevne Grimmjow do svojho náručia a silno ju objal. Nechcel prísť o svoju rodinu. Proste to nemohol dovoliť! Prehltne tu bolesť ale nech už to má za sebou. "Verím, že sa už nejak dohodneme. Zvážim tvoju prosbu, veď čo by som nespravil pre tak silného Arrancara, však? Poď so mnou." Vybral sa Aizen preč a Toushirou povolil zanpakuto z rúk, ktoré dopadlo s buchotom na podlahu a ozývalo sa ňou ako posledná spomienka naňho. "Grimmjow...Grimmjow...prosím." opakovala neustále dookola, ale on ju nemienil pustiť ani sa pohnúť z miesta. Ovládli ho všetky pudy byť pri svojej rodine a držať ju od Aizena čo najďalej.

"Nie!!! Nikam nejde!!" objavila sa zrazu Shandris vo dverách.: "Nemôžeš ho len tak zabiť!! Prečo ti tak veľmi záleží na tých deťoch, keď za to, že ich nemôže mať musí zomrieť!!" kričala po ňom celá zadýchaná a zaslzená. Keď v tom odmena, ktorú tak netrpezlivo čakala, konečne prišla.

Jej reaitsu vybuchlo v takom rozpätí, že všetci zostali úplne šokovaní a zamrznutí na mieste. No najviac šokovaní bol Toushirou. Dieťa? Búdu mať dieťatko? Ale ako je to možné? Veď doktorka predsa povedala, že...

Rýchlo dobehol k Shandris, ktorá odpadla a chytil ju do náruče. "Ďakujem." Zašepkal jej s úsmevom a pozrel na Aizena. "Myslím, že dohoda sa ruší." Zavrčal a Aizen sa spokojne usmial. "Ako vidím stal sa zázrak." Povedal, ale Tsuki v tom postrehla kus irónie. Čo ak zistil, čo je Shandris zač, to znamená, že by prišiel aj na ňu!

"No tí doktori sa v kuse len mýlia. Typické." Nasilu sa zasmiala a Aizen upriamil svoj pohľad na ňu. Znervóznela, ale snažila sa to nedať najavo. "Veru, typické." Zašepkal a ona na sucho preglgla.

"Dobre teraz sa treba postarať o Shandris a gratulujem Toushirou! Budeš tatko, tentokrát už na sto percent." Buchla ho po chrbte a on sa na ňu usmial.

"Vyriaďte Shandris moju gratuláciu. Zatiaľ sa tu pekne majte." Povedal Aizen a so svojim jedovatým úsmevom sa vybral preč. Keď sa dvere za ním zabuchli všetci traja si úľavou vydýchli. "Bože, nikdy viac." Vzdychol si Grimmjow a pristúpil k Tsuki, ktorá sa na neho usmiala. "Stihli to." Zašepkala mu a on s úškrnom prikývol. Toushirou sa pozrel na spiacu Shandris. "Ale stále nechápem ako je to možné?" Zašepkal.

"Ber to ako svoju druhú šancu. Tak si ju nepokaz." Žmurkla na neho Tsuki a on prikývol. Vybral sa so Shandris do izby a ich tam nechal samých. "Takže..." Začala prvá.

"Vráťme sa do postele." Rozhodol Grimmjow a ona sa zasmiala. "Presne na to isté som myslela aj ja. A inak Grimmjow mali by sme vybrať našemu dieťatku meno, nemôžeme mu aj po narodení hovoriť tou tvojou bombastickou prezývkou Bubuško. Tak by si veľa kamarátov nezískal." Povedala a on sa začal smiať. "To veru nie. Nejaké mu začneme vyberať, ale dokým sa nenarodí bude to Bubuško." Uškrnul sa.

Bolo okolo poludnia, keď Shandris rozlepila oči. Výbuch reiatsu ju vtedy tak oslabil, že sa prebrala až o pár hodín. Prvé čo si všimla bol spiaci Toushirou, ktorý ju spokojne objímal. Zachránila mu život a dostal od života druhú šancu, čo si veľmi cenil. Už nikdy jej neublíži. Bude sa snažiť o to aby bola už navždy šťastná. Spraví pre to čokoľvek. "Toushirou...." ospalo naňho prehovorila a on sa rýchlo prebral.: "Áno??" bol pripravený splniť jej každé želanie. "Ležíš mi na ruke...mám ju stŕpnutú." Usmiala sa a on sa posadil.: "Prepáč." "To nič..." pohladkala ho po tvári a potom sa šla postaviť z postele. "Počuj...ako si po tom všetkom...no, veď vieš..." sklonil zrak. "Nerozumiem." Pozrela sa naňho. "Po tom všetkom čo som ti spravil. Ako si dokázala tak o mňa bojovať?? Veď som ti strašne ublížil... Nezaslúžim si tak úžasne dievča." "Od bolesti, ktorú si mi spôsobil už v mojom srdci ostanú jazvy, ale po tom všetkom čo sa stalo a čo sme zažili, myslím to dobre ja proste, zmenil si sa......ja neviem. Nechcem o teba proste prísť. Uvedomila som si, že tak ako je krehký môj život je krehký aj ten tvoj. To čo si zažil, zažila som aj ja, ja ti to neviem povedať... Nie som moc dobra v rozprávaní svojich pocitov. Proste ťa mám rada. Prepáč... Idem sa prejsť trochu na čerstvý vzduch. Popremýšľať nad všetkým..." pousmiala sa a šla preč z jeho izby. Toushirou sa po nej pozeral. Tak veľmi chcel byť pri nej hlavne keď teraz bola tehotná čomu naozaj nerozumel. Ale zachránila mu život. Dokonca aj vtedy keď sa pohádal s Grimjowom to bola ona kto mu dala pomocnú ruku. Prečo?? Prečo sa snaží pomôcť niekomu kto jej tak strašne ublížil? Chcel na to prísť, chcel aj on spraviť pre ňu niečo krásne, aby jej mohol byť oporou. Ale stále mu behalo v hlave to dieťatko...ako to je možné?

Netrvalo dlho a už sa vrátila späť do domu.: "Tsuki!!! Tsuki!!!" pribehla Shandris do jej miestnosti. Keby sa práve Grimmjow o niečo pokúšal načapala by ich v zaujímavej polohe. "Hej! Klopať nemôžeš?!! Čo ak by sme mali práve prácu!! Sme radi, že si sa tak opätovala kvôli Toushirovi, ale to neznamená, že tu teraz budeš nečakane vpadať a my sa ti budeme klaňať!" zasyčal Grimmjow, keď započul mňavkot. Tsuki nastražila uši. Je to to čo si myslela??