God Eater (19.Kapitola - part 1)

19.Kapitola

---

"Biba je to šialený nápad," trval si na svojom Tensai.

"Ja viem, ale musím to skúsiť. Dnes Johannes ide do čerta na nejaké stretnutie riaditeľov God Eater základni. Musím to skúsiť," protirečila som mu.

"Panebože, ten zoznam vyvolených môže byť hocikde a istotne bude v notebooku, ktorý si berie so sebou," zašomral.

"Podľa mňa má aj nejaké pozvánky, karty, vstupenky, hocičo s menami vyvolených," povedala som šeptom a nakukla spoza rohu na dvere do jeho pracovne.

Tie bodyguardské opice, čo to tu strážili boli preč, asi si ich zobral so sebou.

"Ale v deň narodenín? Načo si ich zbytočne kaziť?" snažil sa ma zastaviť.

"Pozri, tieto narodeniny budú beztak na prd. Peter je v kóme, Rindou je mŕtvy a ja ako jediná na zemi viem, že Johannes sa chystá odpáliť svet, no ešte to vie aj Sakaki, čo mi pripomína, že som veľká kamoška s bláznivým vedcom," vymenovala som mu všetky zlé veci, ktoré sa mi stali.

"A bavíš sa s Jinkou," pridal.

"Ale Tensai to sa nepočíta," vzdychla som si.

"No dobre, tak sa vráťme," keby mal ruky a nohy isto ma schmatne a začne ma ťahať, čo najďalej od tohto miesta.

"Nie, ideme tam," rozhodla som a rozbehla som sa ku skeneru pri dverách.

"Dúfam, že to bude fungovať aj tu," zašepkala som a priložila som naň ruku. Skener zasvietil na zeleno a dvere sa otvorili.

"Peter, keď sa preberieš splním ti všetko, čo budeš chcieť," usmiala som sa a vbehla dovnútra. Položila som Tensaia vedľa seba a začala sa prehrabávať v šuplíkoch pracovného stola.

"Rozmýšľaj Tensai. Keby si bol Johannes, kde by si, si také veci schoval?" Spýtala som sa ho a pritom som očami prebiehala všetky papiere, ktoré som držala.

"Ťažko povedať keďže je psychopat. Asi by som si ich voperoval do hrude ako v tom filme Underworld, čo sme minule pozerali," zašomral a ja som na neho šokovane pozrela.

"Nedívaj sa na mňa tak! Ty si sa pýtala," obhájil sa.

"Hľadáš toto?" Ozvalo sa zrazu spred dverí a ja som sa so šokom postavila.

Johannes sa mňa víťazoslávne pozeral a v rukách držal papier, na ktorom bolo niečo v stĺpcoch napísané. Prikročil bližšie a dvere sa za ním zatvorili.

"Hľadáš predsa zoznam vyvolených, ktorí sa dostali do projektu Ark," povedal chladným hlasom, ktorý sa mi nepríjemne zarýval pod kožu.

"Odkiaľ to viete?" zašepkala som.

"Prosím ťa, už od začiatku mi bolo jasné, že si predo mnou skryla Rindouvou náramok a potom ste aj so svojim bratom začali obsmŕdať nejak často okolo mňa. Videl som to na vašich pohľadoch, dívali ste sa na mňa akoby ste čakali kedy urobím chybu a prezradím sa. A nakoniec sa mi to potvrdilo, keď som zistil, že ste zháňali informácie o Alisinom doktorovi a hlavne, keď sa Peter nabúral do môjho notebooku," ten jeho úsmev bol k nevydržaniu. Naskakovala mi z neho husia koža. Cítila som ako sa mi trasú kolená. Urobil ku mne pár krokov a ja som pred neho tasila Jinku. Zastavil sa.

"Ale čo Bibiána, nebodaj ma zabiješ?" spýtal sa pokojne stále s tým slizkým úsmevom na perách.

"Nič iné si ani nezaslúžite! Zabili ste Davida, Lissy, Rindouva a skoro aj môjho brata! Ani nechcem vedieť koľko ďalších obetí vám padlo do rúk!" Znechutene som zavrčala.

"Tche, chceli prekaziť môj projekt. Nemal som na výber. Navyše Rindouva zabil Aragami a tvojho brata dostal do kómy tiež Aragami. Riziko povolania," triumfálne na mňa pozrel čím mi dal jasne najavo, že nemám proti nemu nič.

"To vy za to môžete! S tým doktorom ste vymysleli plán ako sa zbaviť Rindouva pomocou Alisi, aby ste si vy tým nezašpinili ruky a pre istotu ste nás ešte poslal na miesto, kde bol ten obludný Aragami keby Alisa zlyhala a Petra...vedeli ste, že je tam ten Sussano-o preto ste ich lídra Kouga poslal na inú misiu, lebo bez neho nemali najmenšiu šancu! Ste odporný vrah!" Zvrieskla som.

"To je trošku kruté namyslíš? Ja chcem len zachrániť svet. To, že to niektorí nepochopili a snažili sa ma zastaviť bolo neprípustné," tvár sa mu skrivila hnevom.

"Ten Aragami, ktorý napadol Rindouva bol jeden z mojich nepodarkov k projektu Ark," zašomral a ja som si spomenula na slová Shio, keď stála vedľa mŕtveho tela toho Aragamiho:

"Je to brat, ale nekompletný,"

Isto to bol prvý nevydarený pokus vložiť do plodu Aragamiho ľudské bunky.

"Tak som mu proste našiel len lepšie využitie," znovu sa škodoradostne usmial.

Nastalo ticho, neodvážila som sa Jinku sklopiť.

"Teraz zabijete aj mňa?" Spýtala som sa a on sa zasmial.

"Teba by bola veľká škoda. Navyše sama ma nedokážeš zastaviť. Stále si len malé dievčatko. Mimo to už je neskoro, aby si ma zastavila, ale ak si otvoríš ústočká pred niekým kto by bol schopný môj projekt zrušiť ako napríklad tvoj milovaný Luky postarám sa o to, že zomrie aj on, aj členovia tvojho oddielu alebo... čo tak rovno ich rodiny? Bola by si schopná pozrieť sa Koutovi do očí keby kvôli tebe zomrela jeho mama a mladšia sestrička?" Spýtal sa ma a mne sa Jinka v rukách začala triasť.

"Biba pokoj," snažil sa ma ukľudniť Tensai, ale nepomáhalo to.

"Na," Johannes hodil na stôl papier s menami vyvolených do projektu Ark.

"Ak budeš dobrá tvoje a Petrovo meno tam zostane. Je síce teraz v kóme, ale ešte stále sa z nej môže prebrať. Nebolo by pekné keby sa zobudil vo svete plnom mieru bez Aragami? A navyše môžem tam pripísať aj meno Lukáša," znovu sa jeho pery skrivili v tom slizkom úsmeve.

"Zober si to a porozmýšľaj o tom, čo som ti teraz povedal," zašepkal pokojne a dvere za ním sa otvorili. Bola som z neho tak vystrašená, že som schytila papier a rozutekala sa preč.

Má ma v hrsti a ja s tým nemôžem nič urobiť. Až teraz som spoznala, čo je to úplne zúfalstvo a bezmocnosť.

Nevedela som, čo mám robiť. Potrebovala som nachvíľku vypadnúť na čerstvý vzduch, no keď som sa chystala vyjsť von všimla som si pri vchode Soma.

"No konečne! Skapínajúci Aragami je rýchlejší ako ty," zavrčal a ja som sa na neho prekvapene pozrela.

"Čo?" Spýtala som.

"Aké čo? Máme misiu od bastarda riaditeľa. Zase nejaký materiál na projekt Aegis. Tentokrát sú to zuby z Fierce Konga. Ako líder by si to mala vedieť, si fakt nemožná," zašomral. Nezmohla som sa na slovo len som tam stála a civela na neho. Ešte stále som v ušiach počula Johannesov pokojný a pritom zabijacky tón a pred očami mala jeho slizký úsmev. Soma si ma znepokojene premeral.

"Si v poriadku? Spracovala si vôbec tu informáciu, čo som ti teraz povedal?" Spýtal sa ma a ja som sa pochvíľke prebrala z tranzu.

"Jasné, misia, Fierce Kongo, ideme," vyhŕkla som a vybehla von.

"Si divná," zašomral Soma a ja som zase na neho nechápavo pozrela.

"Cestou sem som ti povedal minimálne päťkrát, že si hlúpa. Za normálnych okolností by si sa ma pokúsila vyhodiť z vrtuľníka, ale teraz mám pocit, že si to ani nezaregistrovala. Stalo sa niečo?" Spýtal sa ma.

"Ale kdeže len...len rozmýšľam, že si kúpim novú bundu," nasilu som sa zasmiala a dotkla sa svojej zelenej bundy. Keďže sa vonku už dosť ochladila svoje letné uniformy sme vymenili za zimné.

Soma si ma zase so zvrašteným obočím premeral a potom pozrel na zničené kino okolo ktorého sme kráčali.

"Niečo si počul?" Spýtala som sa a on prikývol.

Obidvaja sme sa tam potichu vybrali a naozaj, za budovou bol Fierce Kongo. Od normálneho Konga, ktorí veľmi vzdialene pripomínal obrovskú gorilu, sa líšil tým, že si dokázal vytvoriť elektrinu, ktorou sa celý obalil takže bolo ťažké na neho priamo zaútočiť. Našťastie mal jednu veľkú slabinu, oheň.

Nabili sme si Jinky ohnivými nábojmi a vystrelili na neho. Kongo zareval a začal sa váľať po zemi, aby plamene na tele uhasil. Obidvaja sme na neho vyštartovali a chystali sa ho rozseknúť, no zaregistrovali sme dupot. Uhli sme sa na strany a ďalší Fierce Kongo obalený eklektickou guľou preletel okolo nás.

"Sú tu až dvaja?" Vyhŕkla som.

"Kurva," zašomral Soma. Za ten čas sa spálený Kongo zviechal. Vedeli sme, že ak ho hneď nedorazíme rany sa mu začnú hojiť ako každému Aragamimu.

Obidvaja sa na nás rozbehli a pekne si nás rozdelili obalení svojou elektrickou bariérou.

Nezostávalo mi nič iné len cúvať a strieľať do neho ohnivé náboje, ktorým však chvíľku trvalo než sa cez bariéru prebili a keď sa im to nakoniec podarilo, druhý Kongo sa mu rozbehol na pomoc a začal sa po mne oháňať čím dal príležitosť druhovi obnoviť svoju bariéru.

Soma dosť rozčúlilo, že jeho Kongo mu dal kopačky a preto na neho začal zúrivo strieľať. Na to obidvaja ozrutne zarevali a hodili sa celou silou o zem. Keďže sme boli blízko pri nich zem sa nám pod nohami zatriasla a my sme mali, čo robiť, aby sme nestratili rovnováhu. Hneď na to sa k nám rozbehli a my sme sa zase museli uhýbať na stranu.

"Takto to ďalej nejde. Hoď oslepujúci granát a použi Burst," poradil mi Tensai.

"Už som sa na to chystala," zašepkala som a hodila medzi nich granát. Vybuchol a Kongovia sa zmätene začali obzerať okolo seba. Moja Jinka aj spolu so Somovou sa do jedného z nich hneď zahryzli. Padol mŕtvy na zem. Keď si to druhý Kongo uvedomil začal revať na plné pľúca až sme si museli zakryť uši.

"Čo to do kelu bolo?" Spýtala som sa, ale odpoveď na seba nenechala dlho čakať, pretože sme započuli buchot a všimli si, že z diaľky sa k nám blížia ďalší štyria.

"Asi sme zabili člena rodinky," zašomral Soma. Aragami boli možno obludy, ktoré sa navzájom požierali, no keď samec a samica vytvoria pár a neskôr založia rodinu sú schopní ochraňovať sa nech ich to stojí aj život. Rodina Aragami si nikdy nejde po krku, nikdy sa nesnaží navzájom požrať, bojujú spolu, lovia spolu a keď niekoho z nich zabijú vedia sa za to kruto pomstiť.

"Dobre, myslím si, že je najvyšší čas na ústup," vyhŕkla som a obidvaja sme sa rozbehli preč, ale rodinka nás dobehla takou rýchlosťou, že nám nezostávalo nič iné len sa uhnúť. Útočili na nás zo všetkých strán. Bolo ich veľmi veľa. Stále som musela skákať do vzduchu, aby som sa im mohla vyhnúť, nemala som čas ani vystreliť.

"Burst! Použi Burst! Ešte máš tridsať sekúnd!" Zakričal Tensai. Áno, Burst môžem použiť, ale oni sú štyria! Nezabijem ich všetkých! Potrebujem pomoc... otočila som sa na Soma.

"Soma použi Burst!" Prekvapene na mňa pozrel, ale potom sme obidvaja zase museli vyskočiť do výšky.

"Okamžite použi ten Burst!" Zvrieskla som a z mojej Jinky vyletela zlatá energia. Preletela cez dvoch Kongov, zničila ich bariéru a omráčila ich. Rýchlo som to využila, rozbehla sa na nich a preťala ich. Soma urobil to isté s ďalšími dvoma. Jeden Kongo, čo zostal utiekol, pretože zistil, že nemá šancu.

"Odkiaľ to vieš?" Ozval sa z ničoho nič Soma. Otočila som sa na neho. V očiach mu blčal hnev, podišiel ku mne a zdrapil ma za rameno.

"Tak odkiaľ to, kurva, vieš?!" Zreval a sotil ma dozadu.

"Soma ja..."

"Povedal ti to Sakaki?!" Vrčal. Jeho zreničky sa zúžili ako nejakého predátora, s hrôzou som zistili, že pripomínajú oči Vajra.

"Nie...ja...našla som ten disk," zašepkala som a cúvla od neho.

"Aký disk?! Čo to trepeš a ako si dovoľuješ miešať sa do cudzích záležitosti! Úbohá hlupaňa ako ty! Odkedy si prišla všetko je na hovno! Myslíš si, že môžeš každému pomôcť a pritom nič nedokážeš! Neznášam ťa!" Namieril na mňa Jinkou.

"Nikdy ťa neprijmem ako lídra a už vôbec nie ako priateľa. Si obyčajná nula, ktorá mi len zavadzia v ceste," zavrčal. Cítila som sa akoby mi zasiahli srdce a rozdrvili ho na malé kúsočky. Bolelo to, veľmi to bolelo. Sklopila som zrak.

"Ja viem," zašepkala som a potom som na neho znovu pozrela.

"Viem to aj bez tebe," zovrela som v rukách pevnejšie Tensaia akoby bol moja jediná opora, jediný pilier, ktorý ma držal ešte na nohách.

"Trhni si," zašomral, sklopil Jinku a vybral sa preč.