God Eater (18.Kapitola - part 2)

---

"Vy dvaja ste sa vybrali sami, pešo a ešte aj v NOCI k zničenej diaľnici?! Zabiť je vás málo!" Kričala po nás na ďalší deň Sakuya a my sme pred ňou so Somom stáli ako zbité šteňatá so sklonenými hlavami.

"Prepáč Sakuya. Viac to neurobíme," šepkala som. Teraz som už chápala prečo sa s ňou Rindou zakaždým snažil udobriť, keď si ju čo i len trošičku pohneval. Keď sa naštvala išiel z nej strach a hrôza.

"No tak Sakuya ukľudni sa. Zobudíš Shio," snažil sa ju upokojiť Sakaki, ale keď mu venovala svoj vraždiaci pohľad stiahol sa.

"Vy ste tak sprostí! Keby sa vám niečo stalo...neprežila by som to! Nikdy viac, počujete?! NIKDY sa neopovážte urobiť takúto hlúposť!"

"Áno, Sakuya, prepáč Sakuya," zamrmlali sme obidvaja naraz a ona si vzdychla.

"Infarkt, som si istá, že kvôli vám jedného dňa zomriem na infarkt," šepkala naštvane a schytila kávu, ktorú jej Sakaki urobil. Jedným dúškom ju do seba vliala a potom si sadla na gauč.

Izba, v ktorej spala Shio sa otvorila a ona šúchajúc si oči z nej vyšla.

"Shio," pribehla som k nej a objala ju.

"Si v poriadku?" Spýtala som sa a ona prikývla.

"Shio nikdy viac nesmieš takto utiecť, všetci sme o teba mali veľký strach," karhala som ju.

"Ale ten ostrov," zašepkala.

"Ten ostrov ma volal. Hovoril, že je hladný. Všetci Aragami to počujú a boja sa toho, pretože je to veľmi silné. Preto sú takí rozzúrení a zoskupujú sa vo veľkých množstvách," povedala a všetci sme sa zostali prekvapene na ňu pozerať.

Čo tým myslí? Aragami sa boja toho ostrova?

"Čo je toto?" Zašomrala som a chytila som malú skúmavku, v ktorej bola nejaká fialová žbrnda.

"Elixír proti jedu Sariel. Účinkuje až jednu hodinu takže si nemusíš dávať masku a ani rukavice, chráni celé telo. Je to novinka na trhu," usmial sa obchodník, ktorého som už od môjho prvého dňa v Dene prezývala Turek.

"A si si istý, že ma to nezabije, keď to vypijem? A účinkuje to vôbec?" Spýtala som sa nedôverčivo.

"Samozrejme, že áno. Už si, si u mňa kúpila niečo, čo by ti nefungovalo?" Spýtal sa.

"Nie,"

"No tak vidíš. Ja predávam len ten najlepší a najkvalitnejší tovar," hrdo zdvihol do výšky nos.

"Ok, tak si zoberiem päť fľaštičiek na skúšku, ale ak to nebude fungovať môj duch sa postará o to, aby tvoj obchod skrachoval," pohrozila som mu a on sa zasmial.

V tom ma niekto zozadu chytil za plece a ja som sa otočila. Bol to Kouta.

"Ahoj," povedal s úsmevom a ja som ho objala.

"Kouta, už ťa čakám celý deň. Tak čo? Doma všetko v poriadku? A ako si sa mal?" Vyzvedala som.

"Idem sa vybaliť, poď so mnou. Po ceste ti všetko porozprávam," povedal a ja som prikývla.

"Nozomi aj mama sú v poriadku a bariéry okolo mesta boli ešte viac zosilnené. Toto som dostal od Nozomi pre šťastie. Chcela mi to dať už dávnejšie, ale nestihla to dokončiť," ukázal mi z látky urobenú svoju napodobeninu hlavy.

"To je krásne," usmiala som a on prikývol.

Vošli sme k nemu do izby a on zostal prekvapene pozerať na svoj nový zelený rohový gauč a novú posteľ pri stene.

"Vlastne ja som odišiel ešte pred tým ako sa mali prerábať chlapčenské izby," spomenul si a šťastne sa hodil na svoju novú posteľ.

"Ešte si, si ani nemal možnosť užiť, ale spí sa na nich perfektne," usmiala som sa.

"No hej, musím to napraviť a kde spal Soma, keď sa prerábali chlapčenské izby?" Spýtal sa.

"Všetci sme spali u Shio. Inak, keď sme už pri nej. Niečo sa stalo," zašepkala som a on na mňa s obavami pozrel.

Vyrozprávala som mu všetko o tom ako ušla, ako nám hovorila, že ostrov kričí, že je hladný a tiež to, že odkedy sme ju so Somom našli Sakakiho Refund prestáva zaberať a deň odo dňa je stále hladnejšia.

"Sakaki sa snažil Refund upraviť, aby jej vyhovoval, ale nemôže sa vôbec trafiť do správnej kombinácie," dokončila som rozprávanie a v miestnosti nastalo ticho.

Kouta si pochvíľke vzdychol, zdvihol sa z postele a vybral sa k oknu.

"Všetko sa každým dňom viac a viac komplikuje. Vieš, keď som prišiel domov mama a Nozomi boli tak šťastné, keď ma videli. Nozomi mi stále dookola opakovala, aby som tam zostal, aby sme boli navždy spolu a ja...ja by som tak veľmi chcel, ale nemôžem. Stal som sa God Eatrom, aby som ich mohol chrániť a kým budú exitovať Aragami nemôžem byť s nimi, nemôžeme byť spolu a pozerať Bugarally, hrať sa a všetko...všetko to, čo robili ľudia v minulosti.

Tak veľmi si želám, aby som sa mohol narodiť v minulosti kedy ľudia chodili na koncerty svojich obľúbených skupín a všetci sa spolu bavili. Tak ako, keď pozeráme koncerty Vocaloidov. Všetci sú tam tak šťastní, môžu každú sekundu prežiť ako chcú a nemusia sa dívať ako ich najdrahších zabíjajú...monštrá. Chcem chodiť do kina a voziť sa s motorkou kade tade, chcem ísť s rodinou na výlet a...chcem mať normálny život," zašepkal trasľavým hlasom.

"Jediná moja nádej je už iba projekt Aegis. Kiežby sa im to podarilo. Kiežby konečne Aragami zmizli zo sveta a ľudia sa dočkali svoje Utópie. Potom by som mohol byť s Nozomi a mamou navždy a mohli by sme žiť normálny životom šťastnej rodiny tak ako si to želal môj otec," len som ho ticho počúvala. Všetky jeho nádeje sa upierali do toho projektu. Do toho projektu, ktorý Johannes buduje istotne za úplne iným účelom. Nemôžem, nemám to srdce povedať mu to, ale...najhoršie na tom všetkom je, že skôr či neskôr Johannes odhalí pravý účel projektu Aegis a potom zmizne aj posledná nádej ľudí.

Dokážem sa vôbec potom, keď sa Kouta dozvie pravdu pozrieť do jeho tváre, do jeho zlomenej duše?

Všetko je tak komplikované. Už som to chápala, chápala som ako sa Rindou cítil. Tak bezmocný, tak zraniteľný a pritom musel nazbierať posledné zvyšky síl, aby ochránil všetkých na ktorých mu záležalo.

Ibaže ja som tu silu nedokázala už viac zbierať, nemohla som ju už viac nikde nájsť. Postupne všetka zmizla a mne zostalo len zúfalstvo a neistota.

"No dosť bolo smutných rečí veď pozajtra máš narodeniny," s úsmevom na mňa pozrel a ja som sa usmiala.

"Ty si nezabudol?" spýtala som sa.

"Akoby som mohol? Dal som si aj upomienku. S Alisou sme ti kúpili niečo skvelé. Budeš z toho nadšená," znovu svietil ako slniečko.

"Nemuseli ste si vôbec robiť starosti. Úplne mi stačí, keď budeme všetci spolu," povedala som.

"To teda nie. Pre teba Bibi len to najlepšie. Vieš, som veľmi rád, že si sa stala našou líderkou. Si tá najlepšia líderka akú som si mohol želať," povedal s obrovským úsmevom na perách a ja som zamrzla na mieste.

Niečo podobné som kedysi povedala ja Rindouvovi, ktorý sa vtedy cítil podobne ako ja teraz. Cítil sa byť úplne k ničomu, cítil, že ako líder zlyhal a nedokáže ochrániť svoj oddiel.

"Ďakujem," zašepkala som a pokúsila som sa o úsmev.

V tom zazvonil mobil. Volal mi Sakaki a tak som ho rýchlo zdvihla.

"Biba už viem, čo je ten projekt Aegis zač. Môžeš sa za mnou zastaviť hneď teraz?" spýtal sa ma.

"Hneď som tam," zašepkala som a zrušila hovor.

"Prepáč Kouta, niečo si musím vybaviť. Vidíme sa na obede," ospravedlnila som sa.

"Dobre, ale, čo také dôležité máš?" spýtal sa ma, keď mi otváral dvere.

"Ide o...o moju Jinku. Sakaki zistil niečo nové s Burstom," zaklamala som.

"Och, tak to sa ponáhľaj. Som zvedavý či už zistil ako získať Burst a aj z našich starých typov Jiniek," povedal, ja som prikývla a rozbehla sa za Sakakim.

"Čo si zistil?!" Vyhŕkla som, keď Sakaki za mnou zatvoril dvere.

"Vlastne som to nezistil ja, ale Peter. Hackol sa do Johannesovho osobného počítača a stihol stiahnuť nejaké dáta kým si Johannes nevšimol, že niečo nie je v poriadku. Zakódoval to vo svojom počítači tak, že by to človek, ktorý sa v tom nevyzná nikdy nenašiel to preto chcel, aby si ma vyhľadala," povedal a začal niečo ťukať v Petrovom notebooku. Zostala som šokovane stáť. Nečakala som, že keď si Sakaki odo mňa požičia jeho notebook niečo tam nájde.

"Johannes sa o niečom podobnom predo mnou raz zmienil, ale nikdy by ma nenapadlo, že to uskutoční. Som tak sprostý," zašepkal.

"Tak o čo teda ide?" netrpezlivo som sa znovu spýtala.

"Biblia, Starý zákon, Noemova archa, hovorí ti to niečo?" Spýtal sa a ja som prekvapene zažmurkala.

"Myslíš to ako sa Boh rozhodol zničiť svet, pretože ľudia sa od neho úplne odvrátili a prepadli zlu? A on ušetril len Noeho a jeho rodinu, pretože tí v neho ako jediní neprestali veriť a nenechali sa ovládnuť zlom?" Spýtala som sa a on prikývol.

"Boh Noemovi povedal, že celú zem zaplaví vodou a preto má postaviť veľkú loď, pre svoju rodinu a pre zvieratá, z ktorých z každého druhu vyberie dve, samca samičku, aby sa v novom svete mohli rozmnožiť. Loď nazval Archou, podobne ako Johannes svoj projekt Ark," zašepkal a ja som cítila ako som zbledla.

"Chceš mi povedať, že Johannes sa chystá zničiť zem a ušetriť len pár jedincov do nového sveta?" Spýtala som sa a on prikývol.

"Johannes vytvoril niečo ako vesmírnu loď, na ktorú ma vstupenku pár vybraných ľudí. Planétu sa chystá zničiť pomocou nejakej Arda Novy, ktorá nielenže vyhľadí všetkých Aragami, ale postará sa aj o rozvoj rastlín a zvierat a to za päť rokov. Potom sa budú môcť ľudia vrátiť späť na Zem," ukázal mi všetky záznamy, ktoré sa Petrovi podarilo stiahnuť.

"To nie je všetko. Shio je kľúč k aktivácii Arda Novy. Pre Aragami je niečo ako ich kráľovná, poslúchajú ju na slovo a má takú silu, že dokonca ani Merciless Kings proti nej nič nezmôžu. Tým, že má v seba aj Aragami, aj ľudské bunky je jej energia výnimočná a nepremožiteľná. A Peter dokonca našiel dokumenty o jej vzniku," ukázal mi v notebooku fotku nejakého embrya.

"Čo to je?" Spýtala som sa.

"Shio pred narodením. Vlastne Johannes vychádzal z pokusu na Somovi ibaže to pozmenil. Nedal bunky A73 do nenarodeného dieťaťa, ale ľudské bunky do nenarodeného Aragamiho. Tak vznikla Shio," povedal a ja som sa musela posadiť.

"Nejak sa jej podarilo utiecť a odvtedy po nej Johannes pátra, pritom ju má rovno pod nosom. Musíme na ňu dať teraz dvojnásobný pozor, ona je ten kľúč. Ak ju Johannes získa je koniec. Skoro celé ľudstvo zomrie a iba pár vyvolených prežije," zašepkal a ja som k nemu zdvihla zrak.

"A kto sú tí vyvolení?" Spýtala som sa.

"Neviem, to sa už Petrovi nepodarilo zistiť," smutne sklonil hlavu.