God Eater (18.Kapitola - part 1)

18.Kapitola

---

"Tak, čo?" spýtala som sa ho na základni, keď dovolal.

"Obidve sú v poriadku. Bojovníci mesto ubránili," povedal a ja som si vydýchla.

"To je dobré," aj Alisa si vydýchla.

"Áno, ale aj tak... Bibi mohol by som si na týždeň zobrať dovolenku?" pozrel na mňa a ja som prikývla.

"Len bež, rodina ťa potrebuje," usmiala som sa.

"Ďakujem," rozbehol sa k výťahom a ja som pozrela na Hibari.

"Prestáva sa mi to páčiť. Aragami začínajú byť z nejakého dôvodu oveľa viac aktívnejší a vo veľkých počtoch napádajú mestá," zašepkala.

Má pravdu, ale prečo? Začínala som maž zlé tušenie. Mohol by byť za tým všetkým Johannes?

***

Odo dňa kedy odišiel Kouta uplynuli už tri dni. Zrovna som sedela pri Petrovom lôžku a držala ho za ruku. Väčšinu prístrojov mu už odpojili takže vyzeral akoby len spal a každú chvíľku sa mal prebudiť.

"Chýbaš mi braček. Mám pocit, že bez teba to nezvládam," zašepkala som.

"Ešte, že mám Tensaia. Je skvelý, je na mňa veľmi milý. Lenže Sakaki si ho stále berie na testovanie," rozprávala som. V tom sa dvere do ošetrovne otvorili a ja som pozrela na Alisu.

"Prepáč, že ťa ruším, ale Sakaki nás chce vidieť," zašepkala a ja som prikývla.

Vošli sme do Sakakiho pracovne, kde už sa s ním rozprávala Sakuya a na gauči sedel Soma a vedľa neho Shio.

"Soma Shio je hladná," povedala a on ju pohladkal po hlave.

"Neboj už ti pôjdeme zohnať potravu," povedal a ona ho s úsmevom objala.

"Tu máš Jinku Biba," podal mi ju Sakaki a potom si ma nepokojne premeral.

"Vieš, pôsobíš na mňa dosť unavene. Kedy si spala naposledy?" spýtal sa ma.

"Túto noc, kedy asi?" zašomrala som, no nebola to pravda. Už tri noci za sebou som spala len nejaké dve- tri hodinky. Aj keď som Sakakimu sľúbila, že sa v projekte Aegis nebudem rýpať nedalo mi to a znovu som si prezrela všetky Rindouvove záznamy v nádeji, že tam niečo nájdem, nejaký ďalší kľúč.

"Mne sa to nezdá. Nemala by si sa tak prepínať," pokarhal ma.

"No jasné. Ideme," pozrela som na svoj tým a tí prikývli no ich pohľady sa mi zdali tiež nejaké nepokojné, hlavne ten Sakuyin.

Vrhla som sa na Aragamiho, ktorý vyzeral ako malý dinosaurus a rozsekla ho napoly.

"Tak to je všetko, dobrú chuť Shio," usmiala som sa a ona sa s chuťou pustila do ich tiel.

My sme zase pustili na hody svoje Jinky. Keďže sme opäť bojovali na starej zničenej diaľnici pohľad mi zablúdil na ostrov Hope, kde sa pracovalo na projekte Aegis.

Prečo si proste nezoženiem loď a nepreskúmam to? To by bolo asi moc jednoduché, isto je to všetko strážené, dostať sa tam nebude také ľahké.

"V poslednom čase sa tam pozeráš vždy, keď na tomto mieste skončíme s bojom," ozvala sa Alisa a ja som na ňu prekvapene pozrela. Všetci traja si ma premeriavali pohľadom.

"No ja...nejak mi tam stále ťahá oči," nasilu som sa zasmiala.

"Tche, hlavne odkedy si začala chodiť na misie pomáhať mi zháňať časti z Aragami kvôli tomu projektu. Dúfam, že ten bastard aspoň prinesie nejaké pozitívne výsledky, veď na tom pracuje už celé roky," zašomral Soma a moje pery sa samé pohli akoby chceli celému svetu vykričať, že nijaká spása sa nekoná lebo Johannes je obyčajný vrah, no potom zamrzli a zase sa zavreli.

"Dúfajme," nasilu som sa usmiala.

Zrazu Shio pristúpila k úplnému kraju diaľnice.

"Shio, čo to robíš?" Spýtala sa jej Alisa a Shio v tom momente začala žiariť nejakými modrými ornamentmi.

"Volá to, je to hladné. Shio musí tam," povedala zvláštnym hlasom. Nebol to jej zvyčajný milý, sladký hlások. Toto bolo akoby rozprávala nadpozemská bytosť. Než sme si stihli uvedomiť, čo sa deje skočila do oceána.

"Shio!" Zakričala som, pustila Tensaia na zem a vrhla sa za ňou.

Moje telo pristálo v ľadovej vode a ja som otvorila oči. Nikde pod hladinou som ju nevidela tak som sa vynorila, no nebola ani na hladine.

"Shio!" Zakričala som druhýkrát a znovu sa vrhla pod hladinu. No nech som sa hocijako pozerala nikde som ju nevidela. Vynorila som sa znovu, aby som si nabrala vzduch, ale niekto skočil za mnou a chytil ma za ruku.

"Biba vráť sa. Už ju nenájdeš, nemá to cenu, len čo sa v tej ľadovej vode podchladíš," dohovárala mi Sakuya a ja som ju s menším protestom nakoniec poslúchla.

Obidve sme sa nejak dostali naspäť na suchú zem a ja som znovu pozrela na oceán. Shio som nikde nevidela.

"Do riti!" Zvrieskla som.

Čo ak sa jej niečo stalo? Čo ak sa utopila?

Aj Soma sa snažil vrhnúť do vody, ale Alisa ho zastavila.

"Musíme sa vrátiť na základňu a povedať o tom Sakakimu," povedala Sakuya a všetci sme sa rozbehli naspäť.

"Takže začala žiariť nejakými modrými ornamentmi, potom povedala, že ju to volá a že je to hladné a nakoniec skočila do oceána?" Zhrnul to Sakaki a my sme prikývli. So Sakuyou sme sa triasli pod huňatými dekami, ktoré nám dal.

"Mrzí ma to Sakaki," zašepkala som a on pokrútil hlavou.

"Hlavne, že ste v bezpečí. A čo Soma?" Spýtal sa.

"No je dosť naštvaný. Zavrel sa v izbe a myslím si, že odtiaľ tak skoro nevyjde," zašomrala som.

"Dobre, no dal som jej sledovací čip na oblečenie keby sa náhodou niečo takéto stalo, ale z nejakého dôvodu je nefunkčný. Uvidím či sa mi ho odtiaľto podarí nahodiť," párkrát klikol myšou.

"Snaž sa. Musíme ju nájsť," naliehavo som povedala.

V noci som ticho sedela na parapete a dívala sa z okna.

"Nad čím rozmýšľaš?" Spýtal sa ma Tensai.

"Nad Shio," zašepkala som.

"Chceš ju ísť hľadať, však?" Znovu sa spýtal a ja som prikývla.

"Nemôžem tu len tak sedieť. Bojím sa, že sa jej niečo stalo, že sa dostala do Johannesových rúk," pri tej predstave me zakaždým striaslo.

Zoskočila som z parapety a zobrala Tensaia. V noci bolo dvakrát nebezpečnejšie ísť von ako za denného svetla, ale musela som tam ísť. Musela som nájsť Shio.

Potichu som vybehla zo základne a rozbehla som sa pustatinou k diaľnici, ktorá bola tak hodinu peši.

"Zatiaľ necítim nijakých Aragami a ak sa budeš držať týmto smerom nemala by si na nich naraziť," povedal Tensai a ja som prikývla.

Po pol hodine ma však Tensai zastavil:

"Pozor! Niečo cítim. Je tu nejaký Aragami, ale je veľmi slabý akoby..." sekol sa.

"To je Soma!" Vyhŕkol.

"Tam za tou skalou," pozrela som na skalu vzdialenú odo mňa asi tak dvadsať metrom a rozbehla sa tam.

"Soma!" Zakričala som, keď som už bola tesne pri nej a on z nej vyletel mieriac na mňa Jinkou. Od šoku som odskočila dozadu.

"Och, to si ty. Myslel som si, že je to nejaký Aragami," zamrmlal.

"Čo tu robíš?" Spýtala som sa ho.

"Hľadám Shio. Ty asi robíš to isté," premeral si ma a ja som prikývla.

"Tak poďme, nestrácajme čas," povedala som a obidvaja sme sa rozbehli k diaľnici.

Keď sme konečne dorazili na miesto šokovane sme pozreli pred seba.

Všade boli telá mŕtvych Aragami a na vyvýšenej časti cesty sedela Shio a pohmkávala si nejakú pesničku.

Obidvaja sme k nej prikročili a ona si prestala pohmkávať.

"Táto časť pesničky sa Shio nepáči, je smutná," zašepkala. Tá pesnička, poznala som ju. Bola to My Life, pieseň o láske, pieseň, ktorú nám už raz spievala.

"Pretože sa v nej spieva o láske, ktorú človek stratil," prehovoril Soma a ona na neho prekvapene pozrela.

"Ale my sme sa zase stretli Soma," usmiala sa.

"Ty hlúpa, to preto lebo som sa ťa vybral hľadať," usmial sa aj on.

"Tak poď Shio, ideme domov," nastavil k nej ruku a ona prikývla. Chcela za nami zoskočiť dole, keď v tom zase zažiarila tými modrými ornamentmi a otočila sa naspäť k ostrovu.

"Nie, Shio, nerob to znovu!" Zakričala som, ale ona ma vôbec nepočúvala.

"Shio, poď sem, prosím!" Zakričal na ňu aj Soma a ona sa na neho otočila. Chvíľku mu hľadela do očí a potom v bezvedomí padla na zem.

Soma sa k nej rozbehol a zobral ju do náruče.

"Do čerta, čo to má byť?" zavrčal.