The Prisoners (38.Kapitola)

38 KAPITOLA

---

"Ale veď...nemôžeš." šla za ňou do kúpeľne, ale keď zbadala čo Shandris robí stíchla. Mala priložené ruky k bruchu, ktoré jej začali svietiť. "Liečiš sa??"

"Áno. Nemôžem dopustiť aby zomrel. Proste to nejde! Konečne sa to všetko vyriešilo, ja nechcem oňho prísť." Tsuki jej súcitne chytila ruky a dala ďalej od brucha.: "Musíš ale pomaly. Nesmieš využívať sily stále aby ťa nevystopovali. Shandris on sa do teba zamiloval. Pred tým ako sa toto stalo povedal, že ti niesol kvety. Miluješ ho aj ty???" Pozrela sa Tsuki do očí.: "Ja, možno, neviem ale on je už iný. Mám pocit, že to je on nie to čo bol. Myslím, že som sa asi doňho zaľúbila..." opäť si dala ruky k bruchu.: "A preto chcem aby nezomrel..." zašepkala. Tsuki ju pohladkala po chrbte a potom objala.: "Dobre. To zvládneme a potom neskôr zabijeme toho chmula čo si myslí, že všetko čo povie je sväté písmo. Mu osobne vytrhnem ten jazyk a vypichnem oči. Potom mu ich dám zožrať nech sa pozerá na svoje vnútornosti." Vžila sa Tsuki do predstav a Shandris sa pousmiala.: "Pred chvíľou som jedla Tsuki-chan."

"Prepáč." Aj ona sa pousmiala.

Po chvíli: "Shandris! Kde si?!" prehľadával celý dom a Grimmjow šiel za nim. "Toushirou! Čakaj!" "Nie, nepočkám! Pred tým ako zomriem si chcem byť istý, že bude v bezpečí. Že som ju dokázal ochrániť... Je mi fuk čo bude so mnou len chcem jedno nech je Shandris v poriadku! Prosím..."

"Hej! Pohodaa. Shandris má plán." Ukázala sa Tsuki vo dverách a uškrnula sa. "Aký?! To je na hovno! Môj plán je lepší! Budem mať istotu, že žije!" snažil sa vojsť do izby ale ona ho nepustila.: "Nie, nie. Jej je lepší!"

"Uhni! Vypadám, že mám náladu sa smiať?!" zasyčal po nej ale ona zakrútila hlavu.: "Všetko máme pod kontrolou!" uisťovala ho Tsuki. "Tsuki radšej uhni, lebo ešte ublíži nášmu dieťatku." Zatiaľ Toushirou sa stále snažil prejsť ale ona keď to bolo potrebné sa doňho aj zakusla len aby cúvol. "Tsuki!!!" obaja ju okríkli. "Vravím NIE!! Shandris má plán!! A môže zachrániť vás oboch tak jej kurva Toushirou ak ju naozaj MILUJEŠ DÔVERUJ!!!!" skríkla po ňom a on zostal zarazene stáť na mieste. "Aký??" spýtal sa Grimmjow. Tsuki pohla hlavou aby šiel bližšie.: "A postav sa medzi dvere prosím pomôž mi." Urobil tak a ona mu zašepkala do ucha.: "Lieči sa aby s ním mohla mať dieťa." Grimmjow na Tsukiine slová otvoril oči do korán.: "Naozaj?!! To je úžasne!!" začal sa usmievať. "Čo je úžasne?!! Ak ste si nevšimli som na tom dosť zle a mám o Shandris nepredstaviteľný strach!! A vy si tu ešte predo mnou šeptáte a škeríte sa!" rozhodil nešťastne rukami.

Ešte chvíľu sa snažil prebiť do izby, keď konečne Shandris vyšla.: "Toushirou, máš dôležitú prácu. Poď...." prišla k nemu, chytila ho za ruku a potiahla do izby. On sa nechal prekvapene odtiahnuť. Vypadala pokojne a usmievala sa akoby sa nič nedialo. Bol z toho úplne mimo. "Ďakujem Tsuki." "V poho Shan. Držím palce." Dala si do výšky ruky a pevne je stisla. Potom zavrela dvere a usmiala sa na Grimmjowa. "Dúfam, že to vyjde..." prehovoril a Tsuki prikývla.

"Toushirou..." natisla sa k nemu a začala ho vyzliekať. "S-shandris čo to robíš??!" snažil sa cúvnuť, ale ona mu zašla rukami rýchlo do gatí na čo stuhol.: "Chcem byť s tebou túto noc. Ak je to naposledy chcem si ju celú užiť a zomrieť s tebou. Spoločne, pretože prenasledovaná sama vo svete neprežijem dlho."

"Ale...." privrel vzrušene oči.: "Ja..."

"Prosím... Milujme sa." Tlačila ho k posteli na ktorú spadol a ona naňho. Potom sa prilepila na jeho pery a začala ho čo najsladšie bozkávať len aby nič nerozprával. Počas toho si dala dolu gate a vsunula si ho do seba. Od prívalu vzrušenia obaja vzdychli a prerušili tak bozky. "Shandris." Túžobne na ňu prehovoril a pritisol si jej ústa ku svojím. Tak veľmi chcel zažívať jej bozky, jej dotyky, všetko. Ak to má byť posledný krát a chce to, tak to spraví.

Tsuki si vzdychla a pozrela na Grimmjowa, ktorý sedel na gauči a držal sa za hlavu. Smutne si k nemu prisadla a objala ho. "Prepáč." Zašepkala. "Nemáš sa mi začo ospravedlňovať." Povedal a ona si vzdychla. "Ale áno. Vyletela som na teba a pritom si za nič nemohol. Niekedy... niekedy mi proste chýba...starý domov, priatelia a...všetko." Prehltla hrču v hrdle a Grimmjow na ňu smutne pozrel. "Ja viem...a je mi to ľúto." Zašepkal, ale ona pokrútila hlavou. "Mohli sme žiť v miery Grimmjow všetci spolu, ale Aizen úplne zmenil vaše a naše vnímanie sveta." Vzdychla si a pozrela do zeme. "Ale teraz je to už jedno." Pokúsila sa o úsmev a on ju nežne pobozkal. "Zaručím ti krásny život, neboj." Pohladkal ju po líci. "Ja viem, ale Grimmjow niečo mi musíš sľúbiť." Vážne na neho pozrela a on prikývol. "Keby sa náhodou niečo stalo, postaraj sa o naše dieťa, neopusť ho..."

"Tsuki, čo to rozprávaš?! Nič sa nestane!" Vyhŕkol, ale ona pokrútila hlavou.

"Keby mu chcel Aizen ublížiť ujdite, hlavne ho neopusť nech nezostane samo..." Zvalil ju pod seba a tváril sa veľmi naštvane.

"Už nikdy nechcem viac tieto slová počuť z tvojich úst, to ja som ten kto položí za vás život ak na to dôjde a ty budeš s našim dieťatkom takže už nikdy viac nič takéto nehovor!" Nevedel si predstaviť bez nej, čo i len minútu a preto nad tým nechcel ani len uvažovať. Usmiala sa. "Dobre." Zašepkala a objala ho. "Milujem vás. Obidvoch." Povedala a on sa tiež usmial. "Aj ja vás." Vdýchol jej do ucha.

***Nad ránom***

"Toushirou..." začala ho bozkávať na hrudi a on sa trocha rozvalil.: "Hmm....čo robíš....?" unavene na ňu prehovoril. "Prepáč. Hanbím sa za to. Nie som taká nadržaná ja len....chcem využiť všetok čas..." prešla bozkami na jeho krk a popri tom kĺzala rukami po jeho tele pomaly k jeho najcitlivejšiemu miestu. "To je v pohode. Len ja už nevládzem." Pootvoril oči.: "Milovali sme sa strašne dlho. Som úplne vyšťavený." "Skús ešte chvíľku..." snažila sa ho presvedčiť počas toho keď si naňho sadla a snažila sa ho draždiť zadkom. "Tebe sa to povie....tebe sa nič nemusí postaviť. Nebude ti stačiť, keď pôjdem dole??" navrhol jej a ona sa naňho zamračila.: "Snaž sa, proooosim. Čo ťa vzrušuje??? Nemám ísť ja dole??" "Čo??!" hneď sa prebral a snažil sa posadiť, ale keď na ňom Shandris ležala, len sa zaprel lakťami. "Ale....na to si nejak zareagoval. A tuším ma niečo začalo tlačiť." Uškrnula sa a on sčervenel.: "To som ešte nikdy nezažil..." pozrel do strany. "Tak čo keby to pre tento krát spravím, ale budeš sa snažiť! Čo najdlhšie." "Máš moje slovo!" cítil ako sa celý prebral a začinal naberať novú energiu a chuť. "Dobre...tak, tak idem na to." Šla nižšie.: "Ale nečum!!" vyštekla po ňom a on spanikáril.: "Prepáč!!!" pozrel sa na ňu jedným očkom. Keď ho začala dráždiť ústami zastonal a oblial ho pot, ale to hneď vystriedala bolesť na ktorú zasypel.: "Au!! Ty si ma kusla!!" "Prepáč. Krč." Očervenela.: "Ja t-to neviem..." "Ale vieš, len poprosím bez krčov v sanke." "Dobre..." Po chvíľke ho tak rozpálila, že si zakusol do ruky a Shandris si naňho rýchlo sadla aby sa spravil do nej. Potom pokračovala pohybmi zadkom a zapájala do toho aj vaginálne svalstvo, pomocou ktorého Toushirou od vzrušenia zvreskol na celú izbu.