The Prisoners (37.Kapitola)

37. Kapitola

---

Ani nevedeli ako ale naraz sa to celé zvrtlo a kým si to uvedomili ležali pod stolom už nahý. "Prepáč..." prehovoril po chvíli. "Začo??" začala ho škrabkať po hlave, ale on ju smutne prerušil. "Čo sa deje??" prehovorila, keď sa postavil.: "Nič...dnes to bolo krátke som unavený a veľa veci ma trápi, prepáč..."

"To je v poriadku. Tak si poďme ľahnúť. To sme si vybrali miesto..." "Prišlo to tak spontánne..." pousmial sa a keď vošli do izby Toushirou smutne objal Shandris okolo pása. Pomaly ako zaspávali premýšľal nad tým ako jej spraviť radosť.

**********

Roľnička na jej krku veselo cinkla a ona si vzdychla. Už si na jej zvuk zvykla a celkom ju upokojoval. Pozrela na Ggia, ktorý sedel obďaleč zamyslený do seba až tak, že keby odišla ani by si to nevšimol. Takéhoto ho ešte nevidela. Čo sa deje?

"Ggio." Zašepkala, ale nereagoval tak k nemu pristúpila a kľakla si pred neho. Ako roľnička cinkla prebral sa z tranzu a prekvapene na ňu pozrel. "Stalo sa niečo?" Spýtal sa jej.

"To sa ja chcem spýtať teba, odkedy sme sa vrátili z Aizenovej porady správaš sa divne." Povedala a on sa pokúsil o svoj frajerský úškrn. "To sa ti len zdá." Mávol rukou a ona na neho zazrela.

Keď si ju Ggio vybral ako partnerku bola rozhodnutá zabiť ho, pretože s ním prehrala v boji, keď stáli proti sebe v záverečnej bitke, ktorá rozhodla o víťazstve Aizena. Toľkokrát sa o to pokúsila, ale vždy ju len vysmial a urobil jej napriek. Áno, vždy keď sa ho pokúsila zabiť urobil jej niečo naprotiveň, ako keď jej na hlave pristál kýbeľ vody, zmizlo jej všetko oblečenie, namiesto cukru sa jej záhadne dostala do čaju soľ. Nakoniec sa pristihla pritom, že sa ho už nesnaží zabiť, ale vracia mu jeho naprieky. Neustále si niečo kradli a schovávali, vymieňali a ničili. Od trucu to prešlo až k smiechu. Po čase, keď im niečo zmizlo, alebo na nich pristála voda sa začali smiať a s tým smiechom si nadávali najrôznejšími nadávkami. Čudné, nemyslela si, že touto cestou si k nemu vytvorí vzťah, vzťah taký, že sa mu dobrovoľne poddala. Keď sa po ich prvej spoločnej noci prebudila na krku mala roľníčku. Okomentoval to slovami, že ju teraz bude počuť, keď mu bude niečo chcieť vyviesť, a že ju vždy nájde keď sa stratí.

"Neklam mi." Vyštekla na neho a on párkrát prekvapene zažmurkal. Pozrel smutne do boku a potom zase na ňu. "Mám strach, že Aizenovi o niečo s našimi deťmi ide. Že má s nimi plán a preto nás núti, aby sme všetci s partnerkami splodili deti v rovnakom období. Čo ak ich využije? Čo ak im chce ublížiť? To nedovolím! Nikto nášmu dieťatku neublíži!" Vyhŕkol a ona sa pousmiala. Objala ho a pobozkala. "To nedovolím ani ja. Neboj my ho spolu ochránime." Zašepkala a on prikývol. Vtom pocítil ako mu prešla po zápästí a zdvihol ho. Mal na ňom žltý náramok. "Čo to? Ako si to tak rýchlo..."

"Sľub toho, že naše dieťa ochránime a zároveň znak toho, že ťa...milujem." Začervenala sa a on sa usmial. "Ďakujem." Zašepkal a začal sa s ňou kolísať v náručí.

***Podvečer***

Ležal spokojne v jej náručí a kľudne dýchal. Cítil Tsukiine reaitsu a reaitsu svojho maličkého dieťatka. Jeho radosť bola nepredstaviteľná. Mal to po čom vždy túžil, bol šťastný.... Už nebol preňho život boj ale splnený sen po boku svojej lásky. "Grimmjow....? Spíš?" prehovorila naňho ospalo Tsuki a Grimmjow ju šťastne objal.: "Nie, vychutnávam si čas strávený pri tebe. Najradšej by som bol aby bola tato chvíľa nekonečná. Mám pocit, že je všetko dokonalé a konečne sa všetko vyriešilo. Žiaden stres...a to je pre naše dieťatko to najlepšie. Dúfam, že to tak ostane..." v tom započuli na dverách klopanie. "Prepáčte, môžem??" ozval sa Shandrisin hlas z poza nich. "Áno, čo sa deje???" posadila sa Tsuki a ona otvorila.: "Toushirou niekam bez ohlásenia zmizol. Chcela som sa spýtať, Grimmjow, nevieš kam???" Ten len plecami pohol.: "Nemám ani poňatia. Nerob si oňho starosti, často mizol z domu aby si prevetral hlavu. Však pred chvíľou si ho mala chuť rozdrapnúť a teraz sa bojíš???" "Ja no...nie, nie je to tak ako to vypadá, len proste...." zakoktala sa. "Naozaj neboj sa. Isto je v pohode." Snažil sa ju ubezpečiť. "Shan mám nápad! Ideme si dačo zahrať!" vyskočila Tsuki z postele a pribehla ku nej.: "Dobre???" "D-dobre...ale nechcem ťa otravovať." "To je v pohodeee. Sme predsa kamošky." Žmurkla na ňu a už ju vliekla do obývačky. "A dodržuj pravidla!! Žiadne nebezpečné hry!! Adrenalínové! Stresujúce a nevysedávaj po zemi!! Seď vystretá!" "Neboj sa miláčik..." nabehla ku dverám, poslala mu kiss a potom s vábivým pohľadom zavrela za sebou.

**********

S úsmevom sa vracal domov a v ruke držal kyticu červených ruží. Síce to nebolo vo zvyku Arrancarov takto dvoriť, vždy šli rovno na vec, ale chcel dokázať Shandris, že si ju naozaj ctí a stále sa jej chcel nejako ospravedlniť za to čo spravil a aj za včerajšok, keď musel byť počas ruje strašne otravný. Tak veľmi sa za to hanbil. Za všetko.

Ako kráčal zbadal vo svojej ceste stáť Aizena, ktorý sa naňho pozeral tým svojím typickým úsmevom ktorý vravel: ja som BOSS a ty si nula, ja viem všetko a ty nič, ja rozhodnem kedy zomrieš, nie ty. "Aizen??" prekvapene zastal a on k nemu spravil par krokov. Bol síce ich vedúca osoba, ale aj tak ho Toushirou neznášal už len preto, že si Hinamori omotal okolo prstu a využíval ju. "Dozvedel som sa, že Shandris nemôže mať deti, je to pravda???" stále sa naňho usmieval tým svojím úsmevom. "Blbosť..." zaklamal a šiel nezaujato preč.

"Ale Toushirou ty dobre vieš, že mne nemá význam klamať." Zašepkal svojim slizkým hlasom a Toushirovi prešiel po chrbte mráz. Otočil sa na neho, ale snažil sa vyhnúť pohľadu do jeho očí, pretože mal pocit, že mu cez ne číta myšlienky, no dívať sa na jeho povýšenecký úsmev nebolo o nič lepšie. "Vieš Toushirou," sledoval ako sa mu pery hýbu v tom odpornom úsmeve. "Neplodný shinigami je mi na nič. Myslím si, že na výskumy bude lepši." Tie slová vyslovené z jedovatého úsmevu sa mu omotali okolo hrude a nedovolili mu zhlboka sa nadýchnuť. Dusili ho a on cítil ako mu pot padá po tvary. "A Arrancar, ktorý takto zlyhal si nezaslúži nič len skapať ako prašivý pes." Dodal kľudne a jeho úsmev sa ešte viac roztiahol. Toushirou konečne pohliadol do jeho očí a tie ho skrz na skrz prebodli svojou krutosťou, bezcitnosťou a chladom. "Želám ti pekný zvyšok dňa Toushirou, ver, že je tvoj posledný." Ten úsmev bol k nevydržaniu. Aizen sa otočil na päte a už ho nebolo. Toushirou pustil kyticu na zem. Musí varovať Shandris! Musí ju odtiaľto dostať! Rozbehol sa za ňou.

**********

"Prečo si nemôžeme zahrať človeče opi sa! Toto je nuda!" Vyhŕkla Tsuki a pozrela na obyčajné človeče nehnevaj sa. "Pretože si tehotná." Opakovala jej už stý raz Shandris.

"Ale, ale..." Snažila sa protestovať a spomínala na časy, keď si sadla celá partia Shinigami pred človeče opi sa a hrali až kým nevideli na bodky na kocke a nedokázali nič prečítať zo zadaných úloh koľko poldecákov si má kto šupnúť. Staré dobré časy, pichlo ju v srdci smútkom. "Ticho a hraj! Práve som ti vyhodila panáčika." Uškrnula sa a Tsuki si vzdychla. "Už zase." Zašomrala.

V tom sa dvere rozleteli a dovnútra vletel Toushirou s úplne vystrašeným pohľadom.: "S-shandris...." s trasúcim hlasom vykoktal. Obe naňho zazreli a Shandris sa postavila.: "Čo sa stalo???" spýtala sa ho so strachom v očiach. "Musíš, musíš." Vybral sa rýchlo do svojej izby. "Hej! Čo musí???!" bežala za nim Tsuki. Takého ho ešte nikdy nevideli. Shandris mala pocit, že jeho strach sa zabodáva až do jej srdca. Ako by ho cítila. Stála na mieste a celá sa striasla. Vedela, že sa stalo niečo zle, ale nevedela čo.

"Grimmjow!!! Vzbuď sa!! Rýchlo, niečo sa stalo!!" vbehla mu Tsuki do izby a skočila naňho. Potom utekala za Toushirom, ktorý vytiahol peniaze zo šuplíka, mobil, tašku a ďalej utekal do kuchyne. "Čo?? Už idem!" vyskočil z postele a tiež utekal za Tsuki.

"Toushirou...??" jemne naňho prehovorila Shandris.: "Č-čo robíš???" Tresol nešťastne rukou o dres. Prečo sa to muselo stať.... Prečo zase nemôže byť šťastný?! "Toushirou!!" vyštekol po ňom aj Grimmjow. "Aizen....s-sa mi vyhrážal." Prehovoril na nich otočený chrbtom. "Čože??!" všetci naňho prekvapene pozerali. "Shandris..." otočil sa k nej Toushirou.: "Musíš utiecť! Nechcem aby ti ten sukin syn ublížil! Chce ťa dať do otroctva! To nemôžeš zvládnuť!" dramaticky, nešťastne, bezmocne pomaly so slzami v očiach rázne na ňu prehovoril. Rozhodol za ňu. Bolo mu jedno čo s nim bude, ale ju nech z toho vynechajú. "Ale ja nechcem odísť!!" nahrnuli sa jej slzy v očiach, ktoré sa pomocou žmurkania snažila udržať.: "Chcem ostať s vami všetkými!" šla ho objať, ale on odskočil. Nemohol ju objať, iba by ho to spravilo slabším. Nepustil by ju... "Nebudeme o tom diskutovať! Ihneď sa prezleč. Tu máš veci na odchod. Peniaze, jedlo a mobil."

"Čo bude s tebou??" popadali jej slzy na zem a Toushirou pozrel smutne do strany.: "Budem v pohode." Tsuki ich pozorovala. Bolo medzi nimi tak jasne, že chcú byť spolu, že sa milujú...: "Zasratý Aizen!!!" zvreskla na celý barák a utiekaa von. "Tsuki!!" otáčal sa za ňou Grimmjow.: "Toushirou!, do riti! Shandris čakaj tu!" čapol Toushira za tričko a počas toho ako ho ťahal, bežal za Tsuki. Shandris si sadla trasúci za stôl a chytila si tvár. Čo má robiť??? Nechce odísť. Nechce opustiť Tsuki. Nikoho, čo bude robiť vo svete sama??

"Rukia!!!!! Orihime!!!" bežala Tsuki do ich domu, keď zrazu na ňu Grimmjow za

kričal.: "Zastav!! Okamžite!!!" jeho hlas ju prinútil spomaliť. Ani nevedela ako, akoby ju ovládol. "Kam si bežala?!!!" zastavil pri nej aj s Toushirom. "Chcela som aby Ichigo s Ulquiorrom a s vami zabili Aizena." Stisla pevne päste a zaťala zubami.: "Nesmie ublížiť Shandris! Ten hnusný parchant."

"Musí utiecť. To je jej jediná možnosť. Pomôžem jej. Ale.... Je to všetko moja vina." Sadol si nešťastne na zem a začal vzlykať. "Toushirou....čo sa presne stalo???" kľakol si k nemu Grimmjow. "Šiel som s kvetmi domov keď som naňho narazil. Povedal, že sme mu k ničomu. Shandris chce dať do otroctva a, a mne povedal presne toto.: "Želám ti pekný zvyšok dňa, ver, že je tvoj posledný." Na jeho slova sa Grimmjow postavil a začal chodiť nervózne dookola. Tsuki vycerila zuby.: "Ten pičus....!! Takto zabíjať vlastných!" Vrčala.

"No tak Tsuki ukľudni sa. Vyriešime to." Grimmjow ju chcel objať, ale odtisla ho od seba. "Nie, to sa nevyrieši! Nič sa nevyrieši, pretože sa všetci boja Aizena, pretože má silu a nikto z nás ho nedokáže poraziť! Tak nespravodlivé! Prečo?! Prečo je tento svet tak prehnitý! Stále všetci pľujú na ľudí aké sú špiny a pritom tu je to také isté, nie, horšie...prečo nemôže byť všetko ako kedysi? Neznášam to tu!" Zvrieskla a rozbehla sa naspäť do domu.

"Shandris!" Zakričala a vbehla do spálne, kde Shandris sedela na zemi s nohami pritlačenými k hrudi. "Shandris." Kľakla si k nej a ona na ňu cez zaslzené oči pozrela. "Aizen sa vyhrážal Toushirou tým, že ťa dá do otroctva len preto, že nemôžeš mať deti. Toushirou ťa kvôli tomu chce poslať preč. Nechce, aby ti ublížili." Povedala a Shandris zazrela. "Ten bastard! Ja sa ho nebojím! Nech si len príde!" Vyhŕkla a postavila sa, no Tsuki pokrútila hlavou.

"Nejde len o teba. Vyhrážal sa aj Toushirovi, nie nevyhrážal proste mu oznámil, že zajtra zomrie." Spresnila to a Shandrisine oči sa rozšírili dokorán.

"Ale to predsa...nemôže ho len tak zabiť!" Vykríkla. "Ako vidíš áno." Vzdychla si Tsuki.

"To nedopustím! Nezabije ho...nie." Šepkala.

"Ale, čo chceš robiť?" Spýtala sa jej Tsuki a Shandris na ňu odhodlane pozrela.

"Keď chce dieťa bude ho mať." Zašepkala a vyšla z izby.