God Eater (16.Kapitola - part 2)

---

"Tri minúty," povedal Kouta.

"Nič sa nezmenilo. Burst si dokážete s Alisou udržať len tri minúty," dodal a my sme si vzdychli.

"To je dosť krátka doba, ale lepšie ako nič," pozrela som na mŕtvych Aragami.

Soma sa zdvihol z kameňa, na ktorom sedel a pozrel na Shio, ktorá sa už spokojne oblizovala.

"Ak ste všetci skončili vráťme sa," povedal a ja som prikývla.

Všetci sme sa vydali naspäť.

"Tensai?" spýtala som sa ho v mysli. Tensai mi totižto vysvetlil, že sa spolu dokážeme zhovárať aj myšlienkami, pretože máme zviazané duše.

"Áno?"

"Ja len, že...ako je možné, že pri tej misii s Ericom a potom s tým Vajrom v nákupnom centre si bol schopný zaútočiť Burstom a to boli viac ako tri minúty, čo si zjedol nejakého Aragamiho," toto mi už dlhšie blúdilo mysľou.

"Vlastne pri tej misii s Ericom si malú chvíľku predtým napadla Aragamiho Eatrom, bolo to menej ako tri minúty a pri tom Vajrovi som použil vlastnú energiu," vysvetlil a ja som vytreštila oči.

"Ale veď to ťa mohlo zabiť!" Vyhŕkla som.

"Pre teba by som zomrel. Som predsa tvoj partner," mal vždy tak milý hlas.

"Tensai, ale to..."

"Biba!" Prekvapene som pozrela na Soma, ktorý na mňa zazeral.

"Počúvaš ma vôbec? Panebože, si tak hluchá," zašomral.

"Nie je hluchá! A prečo jej skáčeš do reči, keď sa rozpráva s Tensaiom! Si nevychovanec Soma a ešte k tomu si k nej aj protivný!" Zazrela na neho Shio a všetci z nej prekvapene pozreli na mňa.

"Tensai?" Spýtal sa Soma.

"Áno, Tensai je..." rýchlo som k Shio pristúpila a zapchala jej ústa.

"Tensai je prezývka môjho mobilu," nasilu som sa zasmiala a oni na mňa pozreli ako na najväčšieho blázna.

Shio na mňa nechápavo pozrela.

"Shio nesmieš ma prezradiť," naliehal na ňu Tensai a ona pochvíľke prikývli. Viac sa k tomu nevyjadrila, aj keď sa jej na to ešte párkrát spýtali.

Ako to tak vyzerá Shio je jediná, ktorá dokáže Tensaia počuť. Ale ona vlastne počuje aj Somovho Aragamiho...takže je schopná komunikovať s Aragami a Jinkami?

Keď bude sama spýtam sa jej na to.

"Čo si sa ma to vlastne pýtal Soma?" Pozrela som na neho.

"Asi o tom nevieš, ale zajtra ideme spolu na misiu. Môj otec znovu zháňa nejaké suroviny z Aragami a keďže si teraz líder musíš sa toho zúčastniť aj ty," povedal a ja som si vzdychla.

"No super," zamrmlala som.

"Shio trvá na tom, aby sa Soma Bibe ospravedlnil," predniesla z ničoho nič Shio a my sme na ňu prekvapene pozreli.

"Nemám dôvod," zašomral.

"Presne nemá a aj keby mal neospravedlní sa mi. Zabudni na to Shio," mávla som rukou, ale Shio sa nafúkla a nevraživo sa na Soma pozrela.

"Biba sa tvrdo snaží, aby ste ju ako líderku prijali. Biba je vždy ku všetkým milá a usmieva sa, aj keď sa cíti sama. Ale Soma je na ňu hnusný! Soma je na ňu hnusný odkedy je líderka. Prečo? Všetci sú k nej zlí!" Vyhŕkla a rozbehla sa dopredu.

Prekvapene sme sa za ňou pozerali, ale najšokovanejšia som bola ja. Odkiaľ to všetko má?

"Shio!" Rozbehla som sa za ňou, ale ona sa nezastavovala.

"No tak Shio, prosím ťa stoj," spomalila a ja som k nej dobehla.

"Shio odkiaľ to máš?" Spýtala som sa jej.

"Shio to povedal Tensai a Shio si niektoré veci aj sama všimla," zašepkala. Tentokrát som ohúrene pozrela na svoju Jinku, ale potom som sa s úsmevom otočila na Shio a objala ju.

Zmätene si ma prehliadla.

"Som rada, že si moja kamarátka Shio, a že sa o mňa bojíš, ale nemaj starosti, mňa len tak niečo nezlomí. Som v poriadku," usmiala som sa a Shio mi úsmev opätovala.

"Aj Shio je rada, že ma takú úžasnú kamarátku ako Biba," veselo ma chytila za ruku a obidve sme sa rozbehli popredu.

Do Sakakiho pracovne sme vošli tajným vchodom a Shio sa hneď zavrela do izby ešte stále urazená na Soma.

"Teda kamoško prvá hádka s frajerkou vždy zabolí," štuchol do neho Kouta.

"Nie je moja frajerka," zavrčal.

"Bomboniéra to spraví," uškrnula som sa a on si vzdychol.

Pozrela som na Sakakiho, ktorý sa od svojho pracovného stola vybral k nám.

"Hej Sherlock žiadne nové správy. Burst zostáva na troch minútach," vzdychla som sklamane, keď ma v tom chytil za ramená a ja som na neho zmätene pozrela. V jeho očiach som zbadala smútok a pritom nežnosť. Akoby mi chcel naznačiť, že sa stalo niečo zlé a pritom ma hneď upokojiť. Tento pohľad som dobre poznala, bol to pohľad, ktorí mali aj bojovníci God Eater, keď som sa po útoku na náš dom zobudila v nemocnici a oni mi oznámili, že celá moja rodina je mŕtva.

"Deje sa niečo?" spýtala som sa s obavami.

"Biba, ide o Petra. On..."

S hrôzou som dívala na svojho brata napojeného na rôznych hadičkách. V miestnosti bolo úplne ticho, bolo počuť len pípať prístroj na kontrolu srdca.

"Neboli tam len Kongo, keď sme ich zabili objavil sa tam Sussanoo," zašepkal Yukiteru s nohou v sadre.

"Peter sa nás snažil chrániť. Mňa aj Mimi, použil tú svoju novú silu Burst, ale Sussanoo ho stihol zasiahnuť. Je to moja chyba, keby som sa len nezranil," zašepkal a chytil si hlavu do dlaní. Mimi plakala a držala Petrovu ruku.

Sussanoo, vyzeral ako Borg Camlann ibaže bol oveľa silnejší a mal ružovkasté zafarbenie. Dokázal chrliť obrovskú energiu. Bojovať sa s ním chodilo v skupinách po piatich až šiestich, a oni tam boli traja.

"Doktor povedal, že je veľká možnosť, že sa už z tej kómy nepreberie," zavzlykala Mimi. Nezmohla som sa na slovo. Nedokázala som nič povedať, nič urobiť. Cítila som ako ma opúšťa sila v nohách a keby tam nebol Kouta, ktorý ma zachytil padla by som na zem. Posadil ma na stoličku a silno ma aj s Alisou objali. Nedokázala som nič urobiť, len som tam sedela a neveriacky pozerala na Petra pripútaného na lôžku. Môj brat, môj veľký braček sa možno už nepreberie...nie...to predsa nemôže tak byť...

Je to moja chyba. Nemala som mu ukazovať tie záznamy. To isto Johannes. Vedel, že tam bude ten Sussanoo.

"Soma skoč jej pre vodu," počula som niekde v diaľke.

Je to moja chyba, prečo som mu len ukazovala tie dokumenty? Zdalo sa mi, že sa so mnou Sakuya rozpráva a že ma drží za ruky, ale nerozumela som jej, videla som ju veľmi rozmazane. Jediné na čo som sa dokázala sústrediť bol Peter.

Prosím, nech je to len sen, len veľmi zlý sen. To predsa nemôže byť pravda veď ráno sme sa ešte rozprávali, ešte sa smial tak prečo...

V tom som si uvedomila, že mi do rúk niekto tisne niečo studené. Prekvapene som pozrela na plechovku Coly a potom na Soma.

"Biba upokoj sa. To bude dobré, hlavne sa vzchop. Zhlboka sa nadýchni a vydýchni," hovoril a pritom mi hľadel rovno do očí. Dokonca si z hlavy zložil aj svoju modrú kapúcu. Urobila som ako mi kázal a konečne som začala poriadne všetko okolo seba vnímať. Uvedomila som si ako príšerne sa mi plechovka v rukách trasie a tak mi Soma dlane prikryl svojimi zatiaľ čo ma Alisa s Koutom objímali a Sakuya hladkala po hlave.

"Bude to dobré, sme tu s tebou," to bolo prvýkrát, čo som niečo také počula zo Somových úst a všetci mi to začali opakovať. Tíšili ma ako malé dievčatko, ale keby to nerobili úplne by som sa zrútila. Nakoniec sa im to podarilo a ja som sa už životaschopne napila Coly.

"Prepáčte," zašepkala som.

"To je v poriadku. Nemáš sa začo ospravedlňovať," usmiala sa na mňa Sakuya a všetci prikývli.

Znovu som pozrela na Petra a pery sa mi zachveli.

Je to všetko moja chyba.

S Lukym som volala len chvíľku, aby som mu oznámila, čo sa stalo. Teraz som len bezcieľne blúdila po Petrovej izbe. Na čo som vlastne tu? Čo som chcela? Čo tu hľadám?

Uvedomila som si, že držím v ruke jeho najmilšiu vec, notebook od otca a tisnem si ho k hrudi.

Obzrela som si ho zo všetkých strán. Mal po sebe veľa rýh, ale nálepky zelených žiab, ktoré dostal odo mňa ich prekrývali.

Otvorila som ho. Obrazovka bola ako vždy čistá a aj klávesnica bola perfektne... v tom som si medzi klávesmi všimla zastrčený malý biely papierik. Vytiahla som ho a roztvorila. Bolo na ňom napísané:

Projekt Aegis = Projekt Ark, zisti viac u Sakakiho.

Párkrát som si správu prešla pohľadom a nakoniec som si lístoček skryla hlboko do vrecka zelenej bundy.

Spolu aj s jeho notebookom som sa vybrala preč, no keď som chcela vojsť do svojej izby narazila som na Sakuyu.

"Tak tu si. Išla by si nachvíľku ku mne?" spýtala sa ma a ja som po krátkom zaváhaní prikývla.

Uvarila mi zelený čaj a sadla si ku mne.

"Ako sa cítiš?" Spýtala sa ma.

"Nič moc," zašepkala som.

"Vieš ja...chcela by som sa ti ospravedlniť," povedala a ja som na ňu prekvapene pozrela.

"Keď si sa stala lídrom akosi som to nebola schopná prijať, pretože to znamenalo, že som sa musela definitívne zmieriť s Rindouvou smrťou a to som nechcela, ale je na čase si to priznať. Navyše ty si to mala tak ťažké ako čerstvý líder a ja som ti vôbec nepomáhala, prepáč," smutne na mňa pozrela a ja som pokrútila hlavou.

"Úplne to chápem a nehnevám sa na teba. Stratiť niekoho na kom ti veľmi záleží je..." zrazu sa mi nahrnuli slzy do očí a ja som si ich začala rýchlo zotierať.

"Prepáč, toto by sa mi ako líderke nemalo nikdy stať. Som fakt nemožná," šepkala som trasľavým hlasom a Sakuya ma silno objala.

"Hlupáčik, aj líder má právo byť smutný a báť sa. Len sa vyplač, uľaví sa ti," povedala mäkko ako keď mama tíši svoje dieťa. Nežne ma hladkala po hlave a ja som zo seba vypustila všetok smútok.