God Eater (14.Kapitola - part 2)

---

"Biba tá sila, to bolo...ako si to urobila?" Tatsumi na mňa prekvapene pozrel.

"Ja...no...vlastne...neviem..." zašepkala som.

V tom sme v diaľke začuli vrtuľník.

"Akurát," poznamenal ironicky Soma, vykĺbené rameno mu spôsobovalo takú bolesť, že sa mu poškodená ruka celá chvela, no snažil sa nedať na sebe nič poznať. Do zdravej ruky chytil svoju Jinku a chcel sa vybrať k vrtuľníku, ktorý už pristával neďaleko nás, ale Tatsumi sa pred neho postavil.

"Zachránil si mi život Soma, ďakujem. Preto mi dovoľ odniesť tvoju Jinku, aby som ťa aspoň trochu odbremenil, kamarát," napriahol k nemu ruku. Soma sa na neho najprv zaskočene díval, ale potom mu s povzdychom podal Jinku do rúk a Tatsumi sa usmial.

"Ľudia ste v poriadku?!" bežal k nám Kouta a za ním Sakuya s Alisou a Brendanom, šedo vlasým kamarátom a tiež kolegom z oddielu Shuna a Tatsumiho, ktorý bol obrovský flegmatik, bitky nevyvolával a do ničoho sa nemiešal.

"Už áno, ale bolo to o vlások," Shun ukázal prstom za seba a keď si Kouta všimol telo Quadriga zhíkol.

"Do čerta, keby som bol s vami.," zamumlal.

"Sme oukej, ale Soma ma vykĺbené rameno," povedala som a Kouta k nemu dobehol.

"Soma, kamoš, v pohode?" spýtal sa ho.

"Bolí ťa to?" spýtala sa ho s obrovskou starosťou Alisa.

"Už idú aj medici," podišla k nemu aj Sakuya. Tí mu okamžite začali prezerať poškodené rameno.

"Dobre chlapče vystri sa a priprav sa, dosť to zabolí," povedal mu jeden lekár.

"Ak chceš môžeš ma držať za ruku," ponúkla sa mu Alisa.

"Nie, zvládnem to. Nie som predsa malé decko," zašomral.

Keď mu doktor vracal rameno na miesto pekne to zachrapčalo a on zaťal silno zuby. Ako veľmi empatickí ľudia sme na miesto neho všetci sykli a zaukali keďže on zo seba nevydal ani hláska.

"V poriadku? Nie je ti zle? Nechceš vodu?" pýtala som sa ho.

"Mám tu aj čokoládu, že vraj sladké je tiež dobrý liek," pridal sa Kouta.

"Nemáme ťa odniesť?" spýtala sa Alisa.

"Ježiš, je to len vykĺbené rameno, neumieram," vzdychol si, zatiaľ čo mu doktori ruku zafixovali obväzmi.

"Dobre, môžeme ísť," povedali a my sme prikývli.

***

Keď Johannes zistil, čo sa na misii stalo bol dosť zaskočený. Myslím si, že tentokrát s tým Aragami naozaj nepočítal. Keďže Peter bol zrovna na misii rozhodla som sa ísť za Sakakim ibaže mi vôbec neotváral dvere.

"Do čerta, asi sme sa minuli," zašomrala som a chystala som sa na odchod, keď som si v tom spomenula na to, že Peter spravil z mojej dlane tiež univerzálny kľúč ako má aj on.

Bude to fungovať? Za pokus nič nedám.

Dotkla som sa rukou skeneru a ten pochvíľke zasvietil na zeleno. Dvere sa otvorili a ja som sa zoširoka usmiala.

"Peter, milujem ťa," povedala som a vošla dovnútra. Sakaki tu však naozaj nebol tak som sa vybrala do izby Shio. Sedela na zemi a čítala si. Keď ma zbadala zoširoka sa usmiala a objala ma.

"Už ste sa vrátili z misie?" vyzvedala.

"Áno, nevieš, kde je Sakaki?" spýtala som sa jej a ona pokrútila hlavou.

"Niekde išiel už dávnejšie, ale Shio nevie, kde," vzdychla si.

"A čo to čítaš?" spýtala som sa jej.

"Mangu, dal mi to Kouta," zdvihla ju zo zeme a odtiaľ vypadol nejaký malý disk. Prekvapene som ho zodvihla.

"Čo to je?" zašepkala som.

"To je Sakakiho. Mal to schované pod doskou v šuplíku. Shio to našla, keď hľadala pastelky. Vyzeralo to ako nejaký keks, ale ešte som to neskúšala," odpovedala mi a ja som si ho premerala v ruke.

"Shio zoberiem si to, dobre? Ale zatiaľ o tom nehovor Sakakimu," povedala som a ona prikývla.

"Zachvíľku sem príde Soma a potom prídem aj ja len toto preskúmam," zakývala som jej a odišla.

Keď som prišla do izby bola ešte jedna vec, ktorú som chcela urobiť predtým než sa pozriem, čo je na tom disku, ktorý Sakaki tak šikovne skryl pred všetkými očami.

Pristúpila som k svojej Jinke, ktorú som mala ako vždy opretú o stenu a kľakla si k nej.

"Pán Jinka, ste tam?" Spýtala som sa ho, no znovu žiadna odpoveď. Vzdychla som si.

"Iba som sa vám chcela poďakovať za záchranu pán Jinka," povedala som a v tom sa izbou ozval pobavený smiech.

"Prosím ťa nevykaj mi a nehovor mi ani pán Jinka, znie to príšerne a strašne staro," povedal ten chlapčenský hlas, ktorý mi už toľkokrát zachránil život.

Najprv som zostala úplne zaskočená, ale pochvíľke som sa zo šoku spamätala.

"A ako sa teda voláš?" spýtala som sa ho.

"Moje meno je.... Ja....neviem," zašepkal.

"Nedokážem si spomenúť... vlastne ani neviem koľko mám rokov a odkiaľ pochádzam. Veľa veci som už zabudol," jeho hlas znel zrazu veľmi smutno.

"To nevadí. Časom si spomenieš. Čo keby som ti dovtedy nejaké meno vymyslela?" Spýtala som sa.

"Naozaj? To by som bol rád," povedal už veselšie.

"Tak, čo napríklad... hm... Tensai!" vyhŕkla som.

"Tensai? Ale to znamená strážny anjel," zašepkal.

"Áno, lebo tým si pre mňa. Už niekoľkokrát si mi zachránil život," usmiala som sa.

"Tensai. To sa mi páči," povedal šťastne.

"Ale veľmi sa mi páči aj tvoje meno. Také exotické pre mňa. Vieš, svoje meno som si kedysi pamätal, stále som si ho opakoval dookola. Vtedy, keď sa zo mňa stal Aragami a bol som zatvorený v tej cele. Stále som si ho opakoval lebo to jedno jediné ma držalo pri ľudskosti, ale potom...potom som stratil nádej a s ňou aj meno," hlas sa mu zatriasol.

"V cele?" Spýtala som sa.

"Áno tam, kde držia Aragami, aby z nich mohli urobiť Jinky. Bol som tam veľmi dlho, tak dlho, že aj to jediné meno, ktoré mi zostalo som zabudol a teraz...teraz som tu s tebou a som šťastný, pretože s tebou som oveľa viac ľudský, tak ľudský ako som si myslel, že už nikdy nebudem. Je skvelé zase cítiť šťastie a ostatné pekné pocity. Nie len zlosť a hlad," hovoril a ja som sa svojej Jinky menom Tensai dotkla.

"Aj ja som rada, že som na teba narazila. Si môj záchranca," povedala som stále s úsmevom na perách.

"Ale to preháňaš, je to tvoja zásluha, ja som ti len poskytol návod," namietal, ale ja som pokrútila hlavou.

"Dal si mi silu a keď sme už pritom. Spomínal si nejaký Burst, že ho už nemáš lebo si ho vyplytval pri guľkách," pripomenula som mu.

"Och, áno. Burst je energia Aragami. Vieš, keď sa navzájom požierame nezískavame len A73, ale aj energiu od toho Aragamiho, ktorá nám pomáha pri boji. Tým sa stávame silnejšími. Normálny Aragami si vie túto silu uchovať tak ako dlho chvíľu, ale mi Jinky dokážeme energiu iného Aragamiho udržať len na krátko. Preto som potreboval požrať z neho kus tej energie, pretože som ju všetku vyplytval a bez nej by sa ti ho nepodarilo zabiť," vysvetlil mi to.

"Dokážu ta aj iné Jinky. Myslím tým, že ty si nový typ Jinky. Dokážu to aj staré?" spýtala som sa.

"Mali by, pretože túto energiu požierajú všetci Aragami ibaže by to chcelo nejak upraviť zbrane, aby Aragami v jadre vedeli Burst využiť pre boj," odpovedal mi.

"To by som mala povedať Sakakimu, zvýhodnilo by nás to pri boji. Ďakujem za informácie, teraz si chcem pozrieť to CD, ktoré som zobrala Sakakimu," obzrela som si malé CD.

"Vieš, že kradnúť cudzie veci sa nemá," upozornil ma.

"Iba som si to požičala!" Ohradila som sa a zobrala som svoj notebook. Sadla som si vedľa Tensaia tak, aby na to videl aj on. Aj, keď teda myšlienka, že idem s Jinkou pozerať nejaké tajné dokumenty bola fakt zvláštna. Ibaže môže mi pomôcť ak sa tam bude nachádzať niečo dôležité.

Vložila som dovnútra CD a spustil sa záznam. Naskočili tam nejaký dvaja doktori, ktorí pitvali Aragami. Jedna z tých doktorov pôsobila ako žena. Doktor, čo bol vedľa nej z druhej strany práve rozrezával Aragamiho, keď v tom z jeho útrob na neho vystrekla nejaká čierna hmota a on s bolestivým krikom padol na zem.

"Rýchlo! Treba mu pomôcť!" zakričala doktorka a ten, ktorý stál za kamerou sa k ním rozbehol.

Tie blonďavé vlasy zachytené v cope som okamžite spoznala. Bol to Johannes.

Po tomto naskočil hneď druhý záznam. Za stolom sedeli tri osoby. Johannes, Sakaki a nejaká žena, asi tá doktorka, ktorá bola pri pitve. Mala tmavohnedú pokožku a čierne vlasy.

"Myslím si, že by sme mali postúpiť ďalej," prehovoril Johannes.

"Pokusy na potkanoch nestačia, navyše potkany a človek je veľký rozdiel," dodal a Sakaki vytreštil oči.

"Zbláznil si sa?! Ani pokusy na potkanoch neboli najlepšie, nemôžeme takto ohroziť ľudský život!" zvrieskol na neho.

"Nemáme na výber Sakaki! Je to naša posledná nádej ako zničiť Aragami. Keby sa nám podarilo vytvoriť človeka napoly Aragamiho mohol by sa stať najefektívnejšou zbraňou aká doteraz existovala, oveľa silnejšou ako Jinka! Vyskúšam to sám na sebe, nechcem ohroziť ľudský život niekoho iného," zašepkal nakoniec a ja som prekvapene zažmurkala. To neznelo ako Johannes, ktorého poznám ja, toho sebeckého bastarda, ktorý obetuje život hocikoho pre vlastné ciele. Tento Johannes bol úplne iný, radšej by sám zomrel ako ohrozil niekoho iného.

"To teda nie! Aisha zastav ho! Je to predsa tvoj projekt!" Sakaki pozrel na ženu, ktorá doteraz sedela ticho so sklonenou hlavou akoby nad niečím premýšľala.

Aisha? Veď to je Somova mama!

Žena zdvihla hlavu a pozrela na Johannesa.

"Johannes chcem, aby sme bunky A73 skúsili zaviesť do môjho plodu, do nášho nenarodeného dieťaťa," prehovorila a ja som stŕpla na mieste.