Bleach High School Never Ends! (18. Kapitola)

Po dlhom čase konečne pokračovanie :-)

18. Kapitola

---

Toushirou zliezol dole po schodoch a bolestivo si chytil hlavu. Takto strašne sa necítil ani nepamätá. V kuchyni počul cingot riadu a držiac sa všetkého možného sa mu tam nejak podarilo dostaviť. Keď sa dotackal medzi dvere Gin a Rangiku sa na neho otočili.

"Aha, socka sa už pomaly vzchopila," privítal ho Gin so svojim obvyklým úsmevom.

"Nie som socka," zavrčal podráždene.

"Vážne a videl si sa už v zrkadle? Vyzeráš ako decko vykopnuté z domu, ktoré splodili zombie rodičia, závislé na drogách a alkohole, ktorému zostávajú asi tri sekundy do konca života," zhrnul jeho momentálny stav Gin.

Toushiro mu chcel na to niečo odvrknúť, ale nemal čo pretože sa presne tak cítil.

"Dáš si hrianky?" Ponúkla ho Rangiku, ale len čo ich zbadal naplo ho.

"Daj to preč lebo hodím šabľu," zamumlal.

"Och, to by nám tak chýbalo ďalšie tvoje zvracanie," pregúľal očami Gin a pokojne si odpil z kávy.

"Ja som už zvracal?" Spýtal sa šokovane Toushiro.

"Keby len raz. To si vážne nič nepamätáš?" Nadvihla obočie Rangiku a on pokrútil hlavou.

"Nie a ani to asi radšej nechcem vedieť," zašomral a chystal sa na odchod, keď ho z ničoho nič Gin potiahol dovnútra a prinútil ho posadiť sa na stoličku.

"No tak to teda nie môj zlatý, včera si nám spôsobil veľa problémov takže si ich vypočuješ," škodoradostne sa na neho uškrnul a Toushiro nahodil umučený výraz.

"Takže o tom, že si opitý sme sa dozvedeli už, keď si išiel po ulici pretože si, si nahlas vyspevoval Gentleman od PSY a snažil si sa napodobniť tanček z toho klipu. Na to vyliezla do okna suseda a zakričala na teba: Ty ale vyzeráš, samozrejme ty si na ňu hneď začal ziapať: Tvoja mama vyzerá! , čo ju samozrejme tak pobúrilo, že ti začala nadávať tak si ošťal jej psa, ktorý na teba celú dobu štekal. Potom si sa dotackal na našu záhradu, kde si hneď na začiatku ogrcal ruže, ktoré tam pestuje Rangiku, dotackal si sa až k prahu, kde si ogrcal moje nové značkové botasky, ktoré som si tam nechal vyložené. Nemohol si sa trafiť do dierky s kľúčom tak si mu neustále nadával do pohlavných orgánov a osočoval si sa na neho, že ti to robí naschvál lebo si s ním otváral pivo. Nakoniec som ti otvoril ja a ty si ma nazval líščím démonom a začal si odriekať ochrannú modlitbu, ktorá by ťa predo mnou ochránila. Potom si mi oznámil, že budeš zvracať, v poslednej chvíli som ťa doviedol na záchod, ale aj tak sa ti podarilo ogrcať mi moje značkové tričko. Cestou do postele si rozbil tú drahú sošku z Egyptu a než si, si ľahol vyhodil si svoj vankúš z okna s krikom, že to nie je tvoj a že chceš svoj, spacifikoval si môj vankúš a potom si zaspal," zhrnul mu včerajšok Gin a Toushirou si zahanbene prešiel rukami po tvári.

"Dobre, ani si neviete predstaviť ako trápne sa cítim," zašepkal.

"Ale vieme, aj my sme boli mladí," usmiala sa Rangiku.

"Ešte stále sme," ozval sa dotknuto Gin.

"Ale miláčik vieš, že som to tak nemyslela. Narážala som tým na naše študentské roky," opravila sa, aby bol Gin spokojnejší.

"Čo ste vlastne zapíjali?" Spýtal sa ho Gin.

"Priateľstvo s áčkarmi," zamumlal a napil sa veľkého dúška vody, ktorý mu Rangiku doniesla.

"Tak nech vám to vydrží. Ja už musím do roboty a ty si láskavo padaj pre ten vankúš, ktorý si vyhodil von oknom," zazrel na neho a Toushiro vytreštil oči.

"Čože? Ale veď to je na druhom konci vily!" Vyhŕkol.

"Tak to už aby si pomaly išiel, majte sa," pobozkal Rangiku a už ho nebolo.

Toushirou chvíľku rozmýšľal ako sa tam dostať čo najkratšou cestou. Mohol by ísť von oknom, ktoré je v obývačke, ale keďže sa cíti fakt hrozne asi by to skončilo tak, že by spadol a určite si niečo zlomil.

"Ja idem pozerať televíziu keby si niečo potreboval povedz," usmiala sa na neho Rangiku.

"Skočíš mi pre ten vankúš?" Spýtal sa a jej úsmev na perách okamžite zamrzol.

"Tak to teda nie! Som tehotná a mám ti robiť slúžku?! Si už skoro dospelý, začni sa o seba starať!" Treskla päsťou do stola a už jej nebolo.

"Veď si mi predsa povedala, že keby som niečo potrebovala..." zašepkal vystrašený Toushirou a potom si vzdychol.

No nič bude preň musieť skočiť sám.

Odhodlal sa k tomu až po hodine a aj to celú cestu tam aj naspäť prešiel s nadávkami.

"Debilný vankúš! Prečo som si vôbec myslel, že nie je môj?! Vyzerá presne ako môj," zavrčal, naštvaný aj kvôli tomu, že sa celý vankúš zašpinil a bude si ho musieť prevliecť.

Vošiel dovnútra a v tom započul Rangiku ako na neho kričí. Vzdychol si rozmýšľajúc či má najprv zaniesť vankúš, ale to by mu Rangiku zase vynadala a zmlátila ho ako prašivé psisko, že neprišiel hneď, keď na neho volala. Do, prdele aj s jej tehotenskými hormónmi. Tresol vankúš o zem a vybral sa za ňou do obývačky. Vošiel medzi dvere šúchajúc si hlavu, ktorá ho neustále bolela a potom presunul svoj pohĺad na Rangiku. Sedela na gauči bledá ako stena a držala sa za bruchu.

"Toushirou praskla mi voda," zašepkala a on na ňu päť sekúnd tupo civel než sa odšuchtal preč a potom sa naspäť vrátil s úplne otráveným a mrzutým výrazom.

"Žiadna voda nikde nepraskla. Skontroloval som kuchyňu a aj každú poonďatú kúpeľňu, hrabe ti už načisto?" Zašomral.

"Nie ty debil! Odtiekla mi plodová voda!" Vyhŕkla a Toushirova tvár sa z otrávenej začala meniť na prekvapenú až vystrašenú pričom každým kúskom strácala farbu.

"Počkaj tu! Nehýb sa a hlavne zhlboka dýchaj!" Napodobnil jej ako a ona to po ňom opakovala.

"Hneď som tu!"

Ako riadená strela vrazil do svojej izby a schytil mobil, ktorý mal hodený na stole. Rýchlo si našiel v kontaktoch Gina.

"Čo sa deje? Nemôžeš sa dostať k vankúšu? Je to pre tvoju lenivú riť ďaleko?" Zdvihol ho Gin.

"Drž hubu! Nemám čas na tvoj sarkazmus! Rangiku rodí, beriem ju do nemocnice!" Vyhŕkol a v telefóne nastalo hrobové ticho.

"Ale na cestách sú zápchy nedostanete sa do nemocnice," zašepkal a tentokrát pre zmenu zostal ticho Toushirou. Čo má teraz robiť? Musí rozmýšľať? Možno by to nebolo také náročné keby sa v jeho mozgových závitoch ešte stále nemiešali odozvy alkoholu. No tak veď má milión kamarátov a kopu peňazí musí predsa existovať nejaký spôsob... v tom si spomenul na Ichigov večne nadutý emo výraz a hneď na to na jeho absolútne šibnutého otca. Veď on je lekár! To je pravda majú Kurosaki kliniku.

"Gin stretneme sa v Kurosaki klinike a pohni!" Zvrieskol a zrušil hovor. Vbehol do spálne Gina a Rangiku, kde už mala Rangiku mesiac zbalené veci do nemocnice pre takýto prípad, schytil tašku a vybehol dole.

"Rangiku poď!" Pomohol jej vstať a cestou zobral kľúče od auta.

"Budeme musieť ísť do Kurosaki kliniky lebo kvôli zápcham sa nedostaneme včas do nemocnici," oboznámil ju a ona prikývla. V duchu si nahlas zanadával. Toto je fakt najhorší deň v jeho živote a vlastne prečo sa takéto veci stanú vždy iba jemu?