The Prisoners (35.Kapitola)

35.Kapitola

---

Nastalo ráno a Grimmjow sa trochu mrzuto posadil na posteli. Bolela ho hlava a mal zvláštny ťaživý pocit na žalúdku. Chvíľku mu trvalo než si to dal dokopy s rujou a so stonaním sa chytil za hlavu. Neznášal ruju. Bolo to iné, keď boli Arrancari sami. Zaliezli do izieb a nevyšli až kým ruja neskončila, ale toto! Takto sa ukázať pred partnerkami! Už videl Tsuki, ktorá sa mu škodoradosťou bude smiať ešte mesiac. Ak sa ju doteraz snažil presvedčiť o tom, že nie je mačka teraz po ruji mu to už isto neuverí. Otočil sa a pozrel na ňu. Pokojne spala hlbokým spánkom. Nejde ju teda rušiť beztak musí byť unavená. Zacítil v kuchyni nejaké reaitsu. To bol Toushirou. Preblesla ním vlna hnevu. Musí ho vypratať z domu. Hneď a zaraz. Vstal a vybral sa za ním.

Sedel za stolom a pil čaj. Tiež sa tváril mrzuto, pretože sa včera tiež predviedol v krásnom svetle. "Dobré ráno." Zaželal mu, ale Grimmjow na neho len zazrel. "Vidím, že si sa dobre vyspal." Podotkol Toushirou a potom nastalo hrobové ticho. "Vieš Grimmjow, vlastne sa chcem s tebou o niečom porozprávať." Začal po chvíľke. "Ide o Shandris. Ja...naviazal som sa na ňu..." Zašepkal a Grimmjow sa trpko zasmial. "Čo je na tom smiešne?" Zazrel na neho. "Nič, vieš len to, že si pekný bastard! Najprv ju znásilníš, zmlátiš, spravíš jej zo života peklo a zrazu ju miluješ?! A čo tvoja neuveriteľne ospevovaná Hinamori? Konečne si, si uvedomil, že si už s ňou v živote nezatrtkáš? Vlastne, ty si, si s ňou nemohol ani, keď žila lebo jediný pre koho mala oči bol Aizen. Aké kruté Toushirou, dve ženy v tvojom živote a ani jedna ťa nemiluje. Vyzerá to tak, že skapeš sám." Uškrnul sa zlovestne. Znovu nastalo ticho. Toushirou zovrel ruku v päsť a jeho reaitsu plné zlosti stúplo do neuveriteľných výšok. Toto prehnal.: "Prestaň!!! Čo to vravíš ty kokot?! NIKDY mi nešlo o to sa vyspať s Hinamori!! To nie je pravda!!" zhodil nahnevane stoličku na zem, ktorá sa prelomila na dve časti.: "Miloval som ju! Aj keď ona mala oči pre Aizena dúfal som, že by sa to zmenilo. A teraz ako čo? Ty si myslíš, že som sa schválne zamiloval do Shandris?! Ja som si to nevybral!!! Ale...ja ju nemilujem!!" vrieskal po Grimmjowovi, ktorý ho čapol.: "Nezaujímajú ma tvoje dristy mám ťa plné zuby!! Zníž si to tvoje pojebané reaitsu, lebo ťa vyhodím!!" sotil ho do stolu.

Na ich výkriky sa už zbudili aj dievčatá, ktoré vystrčili hlavy z izieb. Oni sa hádajú?? Prečo? Však boli kamaráti.... pomyslela si Tsuki.

"Vieš čo... Pôjdem sám. V poslednom čase do mňa v kuse rýpeš!"

"Výborne! Konečne si to pochopil! My dvaja sme už na dobro skončili!"

"Očividne ti priateľstvo nič nevraví... Chcel som sa ti zveriť, ale toto čo mi tu dávaš boli, chápeš??!" "Ešte sa mi tu rozplač....padaj už!!! A Shandris tu necháš!!" ukázal rukou von a Toushirou na sucho preglgol. "Fajn..." rozvalil nahnevane svoje dvere a Shandris prekvapene cúvla.: "Č-čo sa.."

"Si voľná." prerušil jej reči a ona po ňom zarazene pozrela.: "Prosím??? Dobre som počula?" "Vyhrala si, gratulujem ti. Uži si život po boku Grimmjowa a Tsuki." vytiahol si kufre a hádzal do nich svoje veci. Jeho pohľad...videla v ňom zlosť, ale...mala pocit, že sa ňou snaží zakryť bolesť. Stále žmurkal ako by mal chuť plakať. Shandris sklonila hlavu. Pustil ju.... Mala by byť šťastná...

Grimmjow nahnevane pochodoval po izbe a v kuse hrešil na Toushirove meno. "Prečo si ho vyhodil??" spýtala sa ho Tsuki a Grimmjow zastal.: "Je hrozba. Čím skôr vypadne tým lepšie to bude pre nás... Konečne život bez stresu." šiel ju objať, ale Tsuki sa vzdialila.: "A čo...čo Shandris?!" vyhŕkla. "Ostane s nami. Všetko mám pod kontrolou." objal ju, ale ona mu objatie neopätovala. To čo Grimmjow spravil jej prišlo veľmi sebecké, ale na druhú stranu mal pravdu, že Toushirou bol hrozba. No najradšej by bola, keby sa to vydiskutuje pri kávičke a v kľude. A vôbec, prečo Toushira ľutuje? Však bol tak krutý ku Shandris. Zaslúži si to!

"Zbohom...." vyšiel z izby. "Počkaj! Naozaj cítiš niečo viac ku mne???" šla za nim.: "Nedalo sa vás nepočuť..."

"Nie..." ani sa na ňu nepozrel, rýchlo kráčal von z miesta, ktoré začal tak nenávidieť. Zastavila a smutne po ňom pozerala. Čo má robiť??? Prečo váhala? Chcela mať život bez neho...tak prečo ho vníma ako niečo čo ju opúšťa.

"Uži si život plný zúfalstva a zhor v pekle!!" zabuchol za nim Grimmjow tak silno dvere, že omietka na stene popadala.: "Tak a konečne život bez starosti!! Wuaa to bude pecka!!" zvýskol a šiel spokojne do kuchyne. Tsuki sa so Shandris pozreli na seba. "Tsuki....odpusť!" nahrnuli sa jej slzy do očí. Nechápala tomu čo ju to popadlo ale naraz vybehla von, smerom za Toushirom. "Shandris!!" prekvapene po nej skríkla Tsuki.

Shandris vybehla von a pozrela na Toushira, ktorý už bol veľmi ďaleko. "Toushirou..." Chcela zašepkať, ale hlas mala priškrtený od zadržiavaného plaču. Jej nohy sa samé pohli dopredu. Tak veľmi jej ublížil, že si nikdy nič iné neželala len, aby zomrel, aby sa stratil z jej života, aby bola zase voľná a teraz, keď to mala... zľakla sa samoty, ktorá zrazu nastala v jej srdci, keď ju prepustil na slobodu. Nech bol Toushirou hocijaký, bolo to pretože bol sklamaný láskou, zradený a opustený. Tak ako sa mnohokrát cítila ona. Nenávidel Shinigami, preto lebo mu zobrali to čo miloval a ona pre ten istý dôvod nenávidela Arrancarov. Boli si tak podobní, boli zradení, ponížení a cítili sa byť opustení. Do očí sa jej nahrnuli slzy, cez ktoré poriadne nevidela na cestu. Potkla sa a skoro spadla, no podarilo sa jej udržať na nohách. Pozrela za Toushirom a mala pocit, že je ešte ďalej ako predtým. Nemôže sa jej predsa takto vzdialiť...

"Toushirou!" Podarilo sa jej konečne zakričať z plného hrdla a on sa za ňou obzrel. "Nechoď..." Najprv to zašepkala, ale keď sa za ním znovu rozbehla jej hlas zaznel ako dunivá ozvena: "Nechoď!" Zakričala a vrhla sa mu do náruče. Zarazene zostal stáť, nezmohol sa na nič, ani jej len opätovať objatie. Počúval jej nárek na svojom pleci a rozmýšľal, či je to pravda. Naozaj plače kvôli nemu, pretože sa bojí, že ju opustí? "Pôjdem s tebou, len ma neopúšťaj." Zašepkala cez vzlyky a jeho či sa doširoka rozšírili prekvapením. "Shandris..." Vyšli z neho tiché slová a konečne jej objatie vrátil. Silno ju zovrel v náručí, oprel si hlavu o tú jej a zavrel oči. "Prepáč mi, prepáč mi všetko." Šepkal jej do ucha a snažil sa pritom potlačiť vlastné slzy. Zlyhal a kvôli nemu si musela veľa vytrpieť, ale odteraz to bude iné. Odteraz sa bude o ňu starať ako o najvzácnejší poklad, aj keď nemôžu mať deti, aj keď mu isto nebude nikdy úplne dôverovať a nikdy mu neodpustí...aj cez to všetko ju urobí šťastnou. Dlžil jej to a nie len to...dlžil to aj sám sebe lebo ju miloval. Shandris ho ešte viac stisla. Ospravedlnil sa jej! Aj po tom všetkom čo jej spravil tie slova stačili na to aby mu dokázala dať druhú šancu. "Prosím ostaň... Aj keď sa medzi nami toho stalo veľa nechcem aby si odišiel. Chcem ťa spoznávať a porozumieť tvojej zronenej duši..." "Shandris...ďakujem. Po dlhom čase cítim konečne teplo v mojom srdci..." pustil jej objatie a chytil ju za tvár.: "Odpusť...odpusť..." začal dookola rozprávať pri tom videla, že mu vyhŕkli slzy, slzy úprimnosti. "Odpúšťam ti..." smutne sa pousmiala.: "Ale-..." nestihla dopovedať pretože ju nečakane pobozkal. Bol si tým istý. Konečne mohol pobozkať dievča zo srdca, konečne mohol cítiť lásku.

"Naozaj si to myslela vážne?" prehovoril na ňu keď sa odlepil z jej pier.: "Že pôjdeš so mnou..." "Áno..." zašepkala a pozrela mu na pery. Ešte nikdy ju nepobozkal....a teraz to bolo po prvé a tak nádherné. Chcela sa vrátiť na jeho pery a pokračovať v tom. "Vieš...." vyrovnal sa a cúvol.: "Obávam sa, že sa už nemôžem vrátiť... Ja nechcem aby si kvôli mne opustila tvoju najlepšiu priateľku." sklonil zrak.

***********

Zatiaľ Tsuki sa rozbehla do kuchyne za Grimmjowom a keď vykopla dvere skríkla po ňom.: "Grimmjow!! Shandris!!" "Čo je s ňou?!" pohotovo k nej priskočil, chytila ho za ruku a ťahala von.: "Bežala so slzami v očiach za Toushirom!" "Čože?!! Ten bastard!! Určite sa jej zase vyhrážal! Ja ho zabijem!" sršal z neho plameň.: "Myslel som, že ju už nechá na pokoji!" zdvihol Tsuki a pomocou sonido zmizol z miesta.

"Je to zvláštne....najprv ťa každú sekundu preklínam a teraz chcem aby si bol pri mne... Som veľmi zmetená, ale nechcem aby si odišiel z môjho života..." prehovorila. "Ja ti zas chcem povedať niečo čo som si uvedomil... Potláčal som to v sebe, ale toto čo sa teraz stalo mi poriadne prevetralo mysel. Uvedomil som si, že ťa...." nestihol dopovedať pretože obaja započuli krik.: "Shandris!!!!" "Ty parchant!! Prac sa od nej!! Čo si jej zase nahovoril?!!!" priskočil k nemu Grimmjow a Toushirou sa zohol pred jeho úderom.