God Eater (14.Kapitola - part 1)

14.Kapitola

---

"Sherlock potrebujem Jinku, idem na misiu," povedala som, keď som vošla do Sakakiho pracovne. Na svoje novú prezývku už nič nepovedal len si vzdychol.

"Je tam," ukázal na moju červeno čiernu Jinku. Bola opretá hneď vedľa Alisinej červenej.

"Ďakujem a Sherlock, keď sa vrátim musíme sa porozprávať," povedala som vážne a on prikývol.

"Veľa šťastia na misii, daj na Soma pozor," povedal s úsmevom a ja som prikývla.

Keď som dorazila ku vchodu už tam všetci boli a čakali len na mňa. Shun, namyslenec so slabo červenými vlasmi, ktorý nosí neustále šiltovku zelenej farby sa držal pri Tatsumim a obidvaja celý nesvoji hľadeli na Somu, ktorý stál opretý o stenu. Držal sa od nich hodný kus a pohľad mal zapichnutý do zeme.

"Čaute chalani," pozdravila som ich.

"Ahoj," pozdravili ma Tatsumi so Shunom.

"Tak čo ideme?" spýtala som sa ich a oni prikývli.

Vybrala som sa s nimi von, kde nás už čakal vrtuľník. Pilot si s nami vymenil pár slov na privítanie, no keď sme sa vzniesli nastalo zase hrobové ticho. Čo mám do čerta povedať?

"Ako sa má Takashi?" vyšlo zo mňa nakoniec. No to bolo naozaj k veci, ty si tak geniálna Bibiána!

"Ale fajn ibaže ten tvoj džús z hlavy nemohol zmyť ešte dlho," uškrnul sa Tatsumi.

"Tche, vtedy si bola ako zúrivé psisko a keď si sa napriahla, že mi jednu utneš nebolo mi všetko jedno. Som až moc pekný na to, aby som mal na tvári modrinu," povedal Shun.

"V prvom rade si trochu dosť namyslený," uškrnula som sa a Tatsumi sa zasmial.

"Biba sa za teba bila ako levica Soma. Si šťastný človek, že máš takú kamarátku," otočil sa na Soma, ale ten bez slova ďalej hľadel von z otvorených dverí vrtuľníka. Vzdychla som si. Toto nebol vôbec dobrý nápad. Keď nás vrtuľník vysadil pri zrúcaninách starej časti mesta, kde boli už len pozostatky mrakodrapov vybrali sme sa v tichosti hľadať Aragami. Mali by sa tu nachádzať len nejaké chiméry pripomínajúce Tyranosaura Rexa menom Ogretail. Neboli to silný protivníci. Inokedy by som bola radšej keby sme nenarazili na žiadnych Aragami, ale teraz som si tie potvory želala lebo to ticho medzi nami boli k nevydržaniu. Ako na zavolanie sme za rohom jedného z mrakodrapov zbadali chvost malého Ogretail.

"Dobre, ja so Soma pôjdeme sprava a Biba so Shunom zľava," navrhol Tatsumi a my sme prikývli.

Keď sme obchádzali mrakodrap zľava Shun sa na mňa otočil.

"Ja až tak o zmierenie sa so Somom nestojím, ale Tatsumi áno. Potom, čo si povedala ty a hlavne potom, čo povedal Kouta sa cíti stále dosť previnilo," zamrmlal.

"Ty si až moc namyslený na to, aby si sa cítil previnilo, čo?" Zašomrala som a on sa slabo zasmial.

"Asi máš pravdu," pritakal so šeptom a zastavil sa. Nakukol za roh.

"Sú tam štyria," zašepkal.

"Tak ideme," povedala som aj ja ticho a on prikývol.

Obidvaja sme sa na nich rozbehli, to isté urobili aj Tatsumi so Somom. Stačil jeden švih, ani si neuvedomili čo sa deje a už boli mŕtvy.

"Tak to bolo rýchle," pousmial sa Tatsumi a naše Jinky nabrali mód Eater a začali požierať ich telá.

"Až moc jednoduché, takéto misie sú nuda, sú pre zelenáčov," vzdychol si Shun.

"Hej!" zavrčala som.

"Zmier sa s tým," zasmial sa.

"Soma si v poriadku?" Tatsumi pozrel prekvapene na Soma. Modré oči boli úplne zúžené a celé jeho telo stuhlo.

"To je zlé," zašepkal pochvíľke.

"Musíme vypadnúť!" Skríkol, no to už bolo neskoro. Ozval sa mohutný rev až z mrakodrapov popadalo trochu omietky. Všetci sme zbledli a pozreli sa smerom odkiaľ rev prichádzal. Z diaľky sa k nám blížil Quadriga. Bol to obrovský Aragami, ktorý veľmi vzdialene pripomína býka. Lepšie povedané, bola to skôr obrovská modrá masa, ktorá mala vpredu miesto hrude otvor, z ktorého strieľala bomby pripomínajúce malé rakety. Na vrchu tej masy sa nachádzala zmutovaná hlava zvieraťa. Bol to ohnivý typ, na ktorého zaberal len ľad a bol to Aragami, na ktorého sa zameriavali výhradne Snipery, tí ktorí pracovali hlavne s módom streľby ako Kouta a Sakuya. Snipery vždy pri sebe nosili zásobu nábojov ľadu, ohňa a bleskov, pretože okrem energický nábojov, ktoré mala každá Jinka v sebe sa mohli do zásobníka dávať aj náboje vytvorené ľuďmi.

Ibaže mi všetci sme boli bojovníci zblízka pracujúci hlavne s módom seknutia, ani zďaleka sme nemali také zásoby nábojov ako Snipery a náboje, ktoré si Jinka vytvára sama proti tomuto nemali skoro žiadny účinok. Boj zblízka neprichádzal do úvahy, tá vec sa sama vznieti, keď sa k nej niekto priblíži.

"Kurva, musíme preč, okamžite!" zvrieskol Soma a už aj vyslal núdzové volanie. Všetci sme sa rozbehli preč, ale obrovský Quadriga nás bez problémov doháňal. Vytiahla som tú malú zásobu ľadových nábojov, ktoré som mala, prepla na mód streľby a dala ich do zásobníka. Otočila som sa na neho a začala strieľať. Keď do neho náboje vpálili a rozprskli sa na ľad, ktorý mu pohltil kusy tela na chvíľku sa zastavil.

"Bež! Bež! Bež!" vrieskala som a bežala som za chalanmi, ktorí boli kus predo mnou. No pochvíľke som zase začula Quadrigov rev. Siahla som do kapsičky pripevnenej na trupe. Mala som posledné štyri náboje. Vrazila som ich do zásobníka a otočila sa znovu na neho. Spolu so mnou však tentokrát začali strieľať aj chalani. Keď však paľba zosilnela Quadriga sa začal náležite brániť. Z otvoru na jeho hrudi na nás vypálil veľkú bombu a my sme boli nútený odskočiť na bok. Ja so Shunom sme skočili napravo a Soma s Tatsumim naľavo. Okamžite sme sa skryli za zničené mrakodrapy.

"Nejaké nápady?" spýtal sa ma Shun.

"Ani jeden! Potrebujeme poriadnych Sniperov, keby tu bol tak Kouta," zašepkala som. Nemala som už ani jediný ľadový náboj. Shun mal posledný. Pochybujem, že aj Somovi a Tatsumimu niečo zostalo.

V tom sa ozval obrovský buchot až sa zem otriasala a my sme sa so Shunom vykukli spoza mrakodrapu, aby sme videli ako sa ten, kde sa skrývali Tatsumi so Soma rúti k zemi pod masívnou labou Quadriga.

Tatsumi odskočil rovno pred neho a Quadriga na neho vypálil dve bomby. Rýchlo pred seba postavil štít, ktorý síce bomby zadržal, no tá druhá ho odhodila dosť dozadu. Tatsumi pristál tvrdo na zemi pričom mu Jinka vypadla z ruky a zaletela hodný kus za neho. Quadriga na to okamžite zareagoval, skočil k nemu a zahnal sa obrovskou labou.

"Tatsumi!" Zvrieskla som a rozbehla sa za ním. Laba letela moc rýchlo, no v poslednej chvíli sa pred neho postavil Soma. Laba vrazila do jeho štítu a on zaletel do budovy, ktorá praskla. Srdce sa mi rozbúchalo ešte prudšie. Videla som ako Soma padol na zem a Tatsumi sa rozbehol pre svoju Jinku. Ja som v tej chvíli skočila do výšky, urobila vo vzduchu salto a Jinkou zarezala do hlavy Quadriga. Zareval od bolesti, ale nepodarilo sa mi ho zasiahnuť tak hlboko, aby zomrel. Skočila som na zem a kým sa Quadriga spamätával z rany, ktorú som mu zasadila sa Shun zošuchol po zemi pod jeho telom a keď pristál pred hlavou, namieril na neho a vystrelil mu do rany na hlave posledný ľadový náboj. Obidvaja sme sa rýchlo rozbehli za Tatsumim, ktorý sa aj so Somom skryl za ďalší mrakodrap zatiaľ čo Quadriga reval od strašnej bolesti.

"Ste v poriadku?!" dobehla som k ním a Tatsumi pokrútil hlavou.

"Soma má vykĺbené rameno," povedal a ja som s obavami pozrela na Soma, ktorý si držal pravé rameno a zatínal zuby od bolesti.

"Budem v poriadku, nič to nie je. Ešte stále môžem bojovať," tvrdil, no všetci sme vedeli, že ani zďaleka už nemôže podať stopercentný výkon.

"Helikoptéra by tu mala byť každú chvíľu," ubezpečoval nás Shun. Keby stihla prísť helikoptéra privolaná po núdzovom signáli mala by so sebou medikov a ďalších štyroch bojovníkov. Dvoch sniperov a dvoch na boj zblízka, vždy sa to tak robilo po núdzovom volaní, nestalo sa to iba raz. Na misii, pri ktorej zomrel Rindou.

"Dovtedy nás nájde," šepkal Tatsumi. Každá bunka v mozgu mi pracovala na plné obrátky a snažila sa vymyslieť nejaký plán.

"Nové typy Jiniek by mali mať väčšiu silu, takú ako David a jeho Jinka Lissy," spomenula som si na Rindouvov záznam a potom na dve misie, kde som túto silu už využila. Ibaže vtedy to Jinka urobila samovoľne, čo ak teraz...

Zavrčala som, chytila Jinku pred seba a úpenlivo na ňu pozrela.

"Prosím pomôž mi!" Vyhŕkla som a rozbehla sa za Quadriga.

"Biba vráť sa!" Počula som kričať Tatsumiho, ale ja som sa už sústredila len na svoju Jinku.

"Prosím pomôž mi, daj mi silu, aby som nás všetkých ochránila," opakovala som jej stále dookola.

"Neboj, nenechám ťa zomrieť," ozval sa ten krásny prívetivý chlapčenský hlas a ja som sa usmiala.

"Ale potrebujem, aby si sa dostala k nemu a aspoň raz požrala kúsok z neho, už nemám žiadny Burst, všetku moju energiu som vyplytval pri tých ľadových nábojoch, aby boli účinnejšie," povedal. Nechápala som, čo to znamená, ale prikývla som. Quadriga, už zase pri zmysloch po šoku, ktorý mu spôsobil ľad v rane, ma okamžite zaregistroval. Vytiahla som tri oslepujúce bomby a hodila ich pred neho. Osvetlilo ho biele svetlo. Okamžite som to využila. Moja Jinka nabral mód Eater a ja som skočila pred neho. Čierna lebka Vajra sa do neho zahryzla potom zmizla a znovu sa z nej stala sečná zbraň.

"Tak a teraz uder celou silou," prikázal chlapec a ja aj moja Jinka sme začali žiariť zlatou energiou. Začula som rýchlo sa ku mne blížiace kroky.

"Skočte na neho hneď ako sekne zbraňou!" prikázal Soma a ja som švihla Jinkou. Žiara sa rútila rovno na Quadriga a hneď za ňou všetci traja chalani s Jinkami napriahnutými pred seba. Žiara preťala značnú časť jeho tela a chalani do tej krvavej rany hlboko zaťali svojimi mečmi.

Quadriga poslednýkrát zareval a padol mŕtvy k zemi.

"Tak toto..." zašepkal po odznení šoku Shun.

"Už nikdy viac!" Vyhŕkol a zhlboka si vydýchol.

*****************************************************

Tatsumi

Shun