God Eater (13.Kapitola - part 2)

---

Zostalo ticho, ktoré pochvíľke prerušil Peter.

"Takže my dvaja a Alisa sme nové typy bojovníkov," zašepkal.

"Ibaže moja Jinka so mnou nikdy nekomunikovala a vôbec sa nesprávala nejak inak od ostatných," dodal.

"Vlastne moja so mnou komunikovala trikrát a dvakrát som použila tú sila, čo tam Rindou spomínal s Davidom," zašepkala som a rozpovedala Petrovi všetko o mojej Jinke tiež som mu vyrozprávala o Alisi a jej hypnóze.

"To je isto Johannesova práca, isto je s tým doktorom spojený," zašomral a ja som prikývla.

"Už som písala Alisi nech mi pošle jeho meno. Musíme o ňom zistiť viac," zašepkala som.

"Pekne sa nám to komplikuje. No vyzerá to, že ako nové typy si môžeme liezť do mysle. Znie to dosť divne, ale skúsme to," pozrel na mňa a ja som otvorila ústa dokorán.

"Peter zbláznil si sa?!" vyhŕkla som.

"Samozrejme, že nie, ale chcem to vyskúšať len sa sústreď na to, že sa chceš dostať do mojej mysle. Ja skúsim to isté. Neboj ak tam zbadám niečo chlipne budem sa tváriť, že som to nevidel," uškrnul sa a ja som ho tresla do ramena.

"Debil, no dobre teda," nastavila som k nemu ruku a zatvorila oči.

"Chcem sa dostať do Petrovej mysle," opakovala som si v duchu stále dookola. Keď sa dotkol mojej ruky okamžite mnou preletel ten slabý elektrický prúd a ja som sa ocitla v izbe pnej rozobraných počítačov.

"Peter pozri na tento model, keď ho dáme dokopy bude tvoj," pozrela som na blonďavého muža v okuliaroch, za ktorými boli dve modré láskavé oči. Ukázal mi notebook, ktorý Peter doteraz má, a ktorý si neustále vylepšuje.

"Oci vážne? To je skvelé! Tak poďme na to. Bude to ten najúžasnejší notebook na svete!" Hovorila som horlivo Petrovým detským hlasom a jeho otec sa zasmial.

"To teda bude," povedal a spomienka sa skončila.

Keď som otvorila oči už mi nebolo vôbec zle za to Peter bežal na záchod, do ktorého sa vyvracal.

"Ak si niečo zašpinil umy si to a neboj nabudúce ti už tak zle nebude. Čo si videl?!" zakričala som na neho. Spláchol záchod, vypláchol si ústa a vrátil sa ku mne. Teba v deň, keď vaše mesto napadli Aragami," zašepkal a ja som prekvapene zažmurkala.

"Ja som videla tvojho otca, keď ti hovoril o notebooku, ktorý doteraz máš, že keď ho opravíte dá ti ho," zašepkala som a on sa smutne pousmial.

"Myslím si, že by sme si to mali skúsiť znovu. Tentokrát však mysli na nejakú konkrétnu spomienku," povedal a ja som prikývla. Myslela som na deň kedy mi mama darovala čiernu stuhu na narodeniny. Tú stuhu som si vybrala sama. Mama nebola zrovná nadšená, že práve čiernu, ale mne sa natoľko páčila, že mi ju kúpila a naozaj sa Peter ocitol v tejto spomienke.

Ja som sa zase ocitla v spomienke, kde sa hral so svojou mladšou sestrou. Až do večere sme si ovládanie spomienok nacvičovali takže ak by som aj musela pustiť Alisu do svojej mysle ukázala by som jej spomienku, ktorú chcem, aby videla.

"Tak toto je naozaj divné," uzavrel to Peter. V tom mi začal zvoniť mobil. Bol to Kouta.

"Do kelu zabudla som, že dnes večeriame so Shio," capla som si po čele.

"Och do riti, ja som sa mal pred večerou zastaviť za Kougom. Zabije ma," zašomral Peter a obidvaja sme vyleteli z mojej izby a rozbehli sa každý svojim smerom, ja do laboratória a on do jedálne.

***

Po večeri som sa vrátila do izby a pustili sa Dva a pol chlapa, ktorých som začala pozerať, aby som sa po tom všetkom, čo sa stalo nejako rozveselila. Asi po pol hodine mi zaklopala na dvere Alisa.

"Chcela si vedieť meno toho doktora však?" spýtala sa ma, keď vošla ku mne a ja som prikývla.

"Jeho meno je Daigo Oguruma," povedala, "Mal ma na starosť až dokým som neprišla sem. Bol to veľmi dobrý človek, vždy bol ku mne milý. Vďaka nemu som sa naučila dobre po japonsky," usmiala sa, aj keď som jej úsmev opätovala nemyslela som si to. Bol to obyčajný vrah, ktorý využil niekoho iného, aby za neho urobil špinavú prácu, nie, tým originálnym vrahom bol stále len Johannes.

V tom Alisi zazvonil mobil.

"Čo sa deje Kouta?" spýtala sa ho.

"Som u nej prečo?...Ách, dobre ideme," zrušila hovor a pozrela na mňa.

"Máme ísť na balkón," povedala a ja som jej dala moju mikinu lebo vonku už začala bývať zima.

"Ahojte!" zakýval nám Kouta, ktorý bol na balkóne s Petrom.

"Nie je vám trochu zima?" Spýtala som sa ich.

"Ale kdeže. Peter mi spravil horúcu čokoládu," ukázal nám Kouta modrú šálku, z ktorej stúpala para.

"Ozaj aj ja mám ešte zo Slovenska. Dáš si Alisa?" Spýtala som sa jej a ona prikývla.

"Ja som spravil jednu aj pre Soma, ale nedvíha mi mobil, typické. Idem preliezť k nemu," uškrnul sa Peter a už k nemu preliezal. Ešte šťastie, že mal izbu hneď vedľa neho.

Keď som sa vrátila s dvoma červenými šálkami horúcej čokolády pozrela som na Petra, ktorý vyklopkával na jeho balkónové dvere a všetci sa na ňom smiali. Na balkóne vedľa môjho sa už o zábradlie opierala aj Sakuya a tiež sa smiala.

"Hej Sakuya tu máš," podala som jej s úsmevom čokoládu a ona pokrútila hlavou.

"To je tvoja nechaj si," povedala.

"Ale no tak za ten dnešok ako ospravedlnenie a ja si ešte spravím," žmurkla som a ona ju nakoniec s úsmevom prijala. Ďalšiu šálku som podala Alisi.

"Soma! Srdiečko! Láska moja jediná! Spravil som ti čokoládu! Vylez, chrústik!" Kričal Peter a všetci sme vyprskli smiechom. Balkónové dvere sa s treskom otvorili a vyšiel z nich nasrdený Soma.

"Môžeš toho nechať?!" Vyprskol na neho.

"Ale samozrejme," povedal, zobral si od Kouta čokoládu a podal mu ju.

"Odo mňa z lásky," usmial sa a Soma zovrel ruku v päsť.

"Ja ti dám takú lásku, keď ti vrazím do zubov," zavrčal.

"Tak ja ti to tu nechám a radšej odídem," nanútil mu šálku do rúk a preliezol zase na svoj balkón.

Ja som si za ten čas odišla spraviť ešte jednu čokoládu pre seba. Keď som vyšla všetci sa horlivo dohadovali o blížiacich sa Vianociach, ktoré mali byť o mesiac.

"Ja idem na Vianoce domov, ale nebojte každému z vás niečo donesiem len neviem, čo by si chcel ty Soma. Čo máš rás?" "Pýtal sa ho Kouta a Soma prekvapene zažmurkal.

"Ako čo mám rád?" Nechápal.

"No čo chceš od nás na Vianoce kamoško," uškrnul sa Peter.

"Nič," zamumlal.

"OK, tak ja ti niečo kúpim," odignoroval ho Peter.

"Soma vieš o tom, že zajtra máme misiu?" Spýtala som sa ho pochvíľke.

"Nie," zašomral a odpil si z čokolády.

"Ja, ty, Tatsumi a Shun," celú čokoládu vyprskol pred seba.

"Čože?!" Vyhŕkol.

"Písal mi Tatsumi, že sa chce s tebou zmieriť a tak, a že chce ísť s tebou na misiu," vysvetlila som mu.

"Pekné od neho, že dostal rozum," usmial sa Kouta.

"Tak to teda nie! Nikam nejdem!" Vyhlásil.

"Máš smolu. Tatsumi si to vybavil u Johannesa," zobrala som mu aj poslednú nádej.

"Do riti aj s bastardom," zavrčal narážajúc na svojho otca.

"No tak Soma. Buď rád, chcú sa zmieriť. Viem, že to čo ti urobili bolo pekne hnusné, ale chcú to napraviť," usmiala sa na neho Sakuya.

"Má pravdu a neboj sa, bude tam s tebou Biba," dodala Alisa.

"JA sa nebojím," odbil ju.

"Dobre takže zajtra tam nebudeš robiť problémy?" Spýtala sa ho a on si vzdychol.

"Nejak to vydržím, ale ak mi budú zavadzať v ceste majú smolu," dodal.

"To je reč do boja chlape a čokoláda chutí?" Spýtal sa ho Peter a Soma sklonil hlavu.

"Nie je najhoršia," tak toto bola od neho jasná pochvala.

"Cukríček ani nevieš ako si ma potešil. Naša láska je teraz už kompletná," neodpustil si Peter a Soma na neho zazrel.

"Neznášam ťa," zamumlal a všetci sme sa zasmiali.