Bleach High School Never Ends! (17. Kapitola)

17. Kapitola

---

Vianoce prešli a s nimi aj Nový Rok. Bol posledný deň pred nástupom do školy a Grimmjow naštvane odkopával sneh pred sebou.

"Debilný sneh, debilná Halibel, debilná súťaž!" Vrčal. Hneď po sviatkoch začali s trénovaním a Halibel im zase raz dala poriadne zabrať. Akoby to nestačilo zase sa chalani od nich chytili s chalanmi z áčky tak bežali päťdesiat trestných koliečok navyše. Navyše tá blbá stávka so Sorom. Prečo sa to len stavil? Neexistuje žiadny spôsob akoby si s Nnoitrom povedal pár normálnych slov. Zase raz musel uznať, že Ulquiorra mal pravdu a toho štvalo viac než čokoľvek iné na svete.

Prestal kopať do snehu a vzdychol si. Zadumane pozrel do boku a v tom si uvedomil, že na detskom ihrisku sedel na lavičke Nnoitra. Grimmjow sa okamžite skryl za kríky, aby si ho náhodou nevšimol a potom sa trochu vykukol.

Nnoitra vyzerá byť nejaký sklesnutý, to u neho nie je normálne. Pôjde za ním? To teda nie, kašľať toho bastarda.

"Mami v tých kríkoch je nejaký divný ujo a sleduje detské ihrisko," ozvalo sa päťročné dievča vedľa Grimmjowa a on prekvapene rozpleštil oči.

"Rin nedívaj sa na neho," potiahla ju mama od neho preč a Grimmjow od hanby očervenel. Rýchlo vyskočil z kríkov a skôr než si stihol premyslieť, čo robí už stál pri Nnoitrovi. Ten mu venoval svoj zabijácky pohľad.

"Hej, Nnoitra, čo tu tak...sám," nasilu sa zasmial. Nnoitra mu na to nič neodpovedal. Nastalo trápne ticho, ktoré Grimmjowa znervózňovalo do štipku kostí. Už sa otáčal na päte, že pôjde radšej kade ľahšie, ale Nnoitrove slová ho zastavili.

"Prepáč," zašepkal a Grimmjow sa na neho v úplnom šoku otočil. Zdalo sa mu to alebo sa mu ospravedlnil? To si musí len namýšľať, ale aj tak sa pre istotu spýtal:

"Čo si povedal?"

Nnoitra si vzdychol.

"Prepáč," zopakoval znovu. Grimmjow mal pocit, že mu oči zachvíľku vypadnú z jamôk. On sa mu fakt ospravedlnil?!

"D-Dobre, ale začo sa mi ospravedlňuješ?" Vykoktal ešte stále v úplnom šoku.

"Za to všetko, čo som ti minulý rok spôsobil," pozrel na neho. Znovu nastalo ohromné ticho. Nakoniec si Grimmjow vzdychol a poškrabal sa za hlavou.

"Nnoitra neviem, čo sa stalo, ale toto nie si ty. Nechceš so mnou skočiť na pivo a povedať mi o tom?" spýtal sa ho a Nnoitra pochvíľke prikývol.

V bare bolo neobvyklé ticho. Väčšinou tu bývalo veľa deciek, ale teraz to tu zívalo prázdnotou. Asi sú všetci doma a robia si na poslednú chvíľu projekty a úlohy. Grimmjow s Nnoitrom dlho nič nehovorili, iba popíjali pivo a mlčky hľadeli ako im z neho ubúda.

"Vieš," začal pochvíľke Nnoitra.

"Na začiatku školské roka zomrel môj starší brat," vyšlo z neho nakoniec a Grimmjow sa neubránil prekvapeniu. Starší brat? Myslel si, že Nnoitra je jedináčik nikdy o nijakom staršom bratovi nepočul ani slovo.

"Asi ťa to prekvapuje, nikdy som sa o ňom nezmienil. Volal sa Kaiji, bol o osem rokov starší ako ja. Už dlhšie žil preč od nás so svojou rodinou, má manželku a dvojročnú dcéru," odmlčal sa.

"To mi je ľúto," zašepkal Grimmjow a on sa trpko zasmial.

"Aj mne, pretože Kaiji si nezaslúžil zomrieť. Bol to čestný človek, priateľský a chápavý, úplný protiklad mňa a zvyšku našej arogantnej rodiny," zavrčal.

"Ako zomrel?" Spýtal sa Grimmjow.

"Mal autonehodu," znovu zostalo ticho.

"To ja som mal byť v tom aute nie on, to ja som mal radšej zomrieť, na rozdiel od neho si to zaslúžim," v tom mu v tvári pristála päsť a on pochvíľke absolútneho ohromenia pozrel na Grimmjowa, ktorý mu ju uštedril.

"Počúvaj Nnoitra, si kretén, pekne vychcaný a namyslený, ale hovoriť toto? Myslíš si, že by tvoj brat bol nadšený keby to počul?" Spýtal sa ho a Nnoitra sklonil hlavu.

"Ale," chcel sa brániť no Grimmjow mu nedal príležitosť.

"Nikdy nie je neskoro zmeniť sa Nnoitra. Tým, že sa zmeníš k lepšiemu môžeš brata najviac potešiť," uškrnul sa a Nnoitra pochvíľke tiež s úškrnom prikývol.

"V tomto bare je, ale kurva nuda. Zavolám spolužiakom," vyhlásil Grimmjow.

"Aj ja," pridal sa Nnoitra, ale predtým než vyťukal číslo sa sekol.

"A nepobijú sa tu znovu?" spýtal sa neisto a Grimmjow sa zasmial.

"Hrabe ti? Alkohol ľudí zbližuje," jeho úškrn sa ešte zväčšil.

"Ggio kde si?" vrčala Soi Fon, pretože jej Ggio len tak z ničoho nič o polnoci zavolal a bol úplne opitý.

"V bare s kamošmi," ledva mu rozumela, čo sa mu tak plietol jazyk.

"S akými kamarátmi? A to mi musíš kvôli tomu volať o polnoci?!" Vyprskla.

"Samozrejme! Chcel som ti len povedať, že sme už best frendovia s áčkarmi," dostal zo seba.

"Čože ste?" Soi Fon nadvihla jedno obočie.

"Však kamoši!" Zvrieskol a chalani za ním začali tiež vrieskať a smiať sa.

"Ty si tam s áčkarmi?!" vyhŕkla.

"Veď ti to hovorím celú dobu! A nie som tu len ja. Je tu aj Ichigo, Grimmjow, Renji, Ishida, Toushirou, Ulquiorra..." začal vymenovávať všetkých ich spolužiakov a ona myslela, že jej odpadne sánka. Oni sa už spolu kamarátia? To ako vážne? Veď na rannom tréningu sa išli zabiť.

"Inak ani by si netušila aká je s Nnoitrom prdel je to fakt super týpek!" vymotával zo seba slová a ona nevychádzal z údivu.

"Inak zlatúšik nehnevaj sa na mňa, ale som tak ožratý, že som si proste musel zapáliť. Vážne ma to mrzí, ale neboj od zajtra zase nefajčím, maj sa, ľúbim ťa," zrušil ju a ona silno zovrela mobil v ruke.

Ten bastarda, za to bude pykať!