God Eater (8.Kapitola-part 2)

A je tu pokračovanie :-)

Takto vyzerá Shio

---

"Tak toto je veľmi pozoruhodné." Paylor, práva ruka Johannesa, si pritlačil okuliare bližšie na nos zatiaľ, čo si prezeral bielu dievčinu, ktorá sa predstavila ako Shio. Volali sme mu, keďže je vedec a doktor, aby sa na ňu pozrel. Sme zvyknutí, že ľudia majú v dnešnej dobe na hlavách všelijaké farby a účesy, a že sú schopní si dať aj všelijaké kontaktné šošovky, ale aby bol niekto takto...čisto biely a tie nechty, na rukách a bosých nohách, čo skôr pripomínali pazúry...

Paylorovi nejaká žena priniesla papiere, asi výsledky krvných testov, ktoré dal dievčine pred hodinou spraviť. Nakukol do nich natešený ako malý chlapček, ktorý práve rozbaľuje svoj vianočný darček a začal ich študovať. "To je úplne neuveriteľné! Ta malá je miešanec Aragamiho a človeka!" Zvolal nadšene a celý náš tím od dievčiny s prekvapeným "HUH?!" odstúpil.

"Č...čo je?! To nie je možné!" Namietla Alisa a my sme začali horlivo prikyvovať.

"Ale áno, fakty neoklameš." Zamával jej pred nosom výsledkami krvných testov.

"To, ale znamená, že bola vytvorená človekom! Robili na nej pokusy!" Vrčala rozhorčená Sakuya.

"No to musím ešte všetko zistiť a potom vám ju nechávam na starosť." Veselo na nás pozrel.

"Čože?!" Znovu z nás vyhŕklo.

"Jé, Shio má nových kamarátov! Shio je rada!" Skákala šťastím dievčina a ja som na ňu začudovane pozrela. Vôbec sa nesprávala ako Aragami, ani z časti ho svojou povahou nepripomínala.

"Tche." Odfrkol si Soma a otočil sa na päte.

"S tým odporným monštrom nechcem mať nič spoločné." Pozrel na Shio ako by bola najväčší odpad a ona trošku so strachom od neho odstúpila.

"No tak Soma prestaň!" Naštvane som na neho zazrela, ale on ma odignoroval a s tresknutím dverí odišiel z miestnosti.

Vzdychla som si. Všetci zmĺkli, mysleli na to isté, na Rindouva. Aj ja som zosmutnela, nie, úplne ma zastrel zármutok, pretože na mňa zase doľahla pravda. Rindou je mŕtvy.

Z premýšľania ma vytrhol zvuk mobilu. Paylor k nemu rýchlo pribehol a začal sa s niekým rozprávať. Keď hovor ukončil pozrel na mňa.

"Biba volal Johannes, chce s tebou hovoriť." Povedal mi s tým istým úsmevom, čo má večne nalepený na tvári a ja som pozrela na zvyšok týmu.

"Vidíme sa neskôr." Pokúsila som sa o úsmev a oni prikývli.

***

Vošla som do Johannesovej kancelárie a poklonila sa.

"Je mi to ľúto Bibiána." Prehovoril, no ja som bola naďalej sklonená.

"Pozajtra bude pohreb." Hovoril ticho ďalej, no ja som mu vôbec neodpovedala. Zastrel ma absolútny smútok. Prečo o tom hovorí? Nech je ticho! Rindou je stále... on...

"Hej krpec!" Spomenula som si na jeho veselý hlas a na dotyk jeho ruky, keď mi strapatil vlasy. Hovorila som mu nech to nerobí, nech mi nehovorí "krpec", ale teraz by som dala za to všetko na svete. Po lícach sa mi začali kotúľať slzy.

"Prečo?" Zašepkala som priškrteným hlasom ešte stále sklonená.

"Prečo práve Rindou? Prečo on?" Rozvzlykala som sa a vzápätí nahlas rozplakala. Tvár som si skryla do dlaní. On si to nezaslúžil, tak prečo?

Počula som, že sa Johannes zdvihol zo stoličky a zrazu ma z ničoho nič objal.

"Je mi to naozaj ľúto Bibiána. Videl som zomrieť toľko ľudí vďaka Aragami, o toľkých som prišiel a ešte prídem a za každým si kladiem tu istú otázku. Prečo? Keby som mohol urobím všetko na svete, aby som ich priviedol naspäť, ale to nejde. Musíš ísť ďalej vyrovnať sa s tou bolesťou." Šepkal. Spomenula som si na jeho ženu, ktorá zomrela vďaka útoku Aragami a začala som sa ukľudňovať.

"Máte pravdu. Prepáčte." Zašepkala som pochvíľke a utrela si posledné stopy sĺz. Usmial sa na mňa.

"V poriadku. Každému vždy pomôže, keď sa vyplače." Povedal a ja som prikývla.

"Bibiána prepáč, ale mám ešte jednu otázku ohľadom Rindouva." Pristúpil k oknu a ja som na neho prekvapene pozrela.

"Akú?" Spýtala som sa.

"Do centrály ste doniesli len jeho Jinku, ale jeho náramok ste nenašli?" S touto otázkou pozrel na mňa a ja som na sucho preglgla. Zrazu ma náramok v čiernej kapse pripevnenej na pásku začal nejako moc ťažiť.

"Nie, prepáčte, ale Jinka bola jediná vec, ktorú sme našli." Povedala som a snažila som sa, aby sa mi hlas netriasol. Bolo jedno ako moc som mu verila, Rindouvova hrozba pred ním bola silnejšia.

"Aha, no nevadí. Dobre môžeš ísť už ťa nebudem ťažiť podobnými otázkami." Znovu sa na mňa usmial, ja som sa mu uklonila a odišla z miestnosti.

Musím ten náramok prezrieť, možno na ňom niečo je.

***

Zaklopala som na Petrovu izbu a on mi hneď otvoril. S obrovským smútkom a súcitom na mňa pozrel. Nepovedal jediné slovo len ma silno objal.

"Ale no tak som v pohode," pokúsila som sa o úsmev, ale on mi na to nenaletel.

Vstúpila som k nemu do izby a vážne na neho pozrela.

"Našli sme len jeho Jinku a toto," z kapsy som vytiahla červený náramok a on naň prekvapene pozrel.

"Myslím si, že sú tam nejaké tajné údaje a ty si expert cez počítače takže by si to mohol zistiť," zašepkala som a on prikývol.

"Urobím, čo bude v mojich silách," zobral náramok a vložil ho na plochu pri počítači, ktorý ho okamžite začal skenovať a všetky údaje si nahrávať.

Asi po dvoch hodinách si naštvane vzdychol ako vždy keď sa mu niečo nedarilo.

"Nemôžem tu nič potrebné nájsť," šomral a zobral náramok do ruky.

"Ak tam niečo je, tak to bude tak ukryté, aby to Johannes nenašiel," povedala som.

"Čo má s tým Johannes vôbec spoločné?" nechápal.

"Neviem, ale Rindou ma pred ním varoval." Zazrela som a zobrala som náramok do rúk. Začala som ho prevracať a obzerať si ho z každej strany. Musí tam niečo byť inak by Johannesovi na tom tak nezáležalo.

"Musí to byť niečo typické pre Rindouva, čo ako jeho oddiel dobre poznáte, ale zároveň je to nenápadné pred Johannesom," uvažoval nahlas Peter.

"Jediné, čo bolo pre neho typické boli cigarety, pivo a pekné baby." Zašomrala som a Peter si tresol päsťou do ruky.

"To je ono!" vyhŕkol a odbehol do svojho šuplíka, ktorý mal pri písacom stole. Keď odtiaľ vybral cigarety skoro som dušu vypľula.

"Ty fajčíš!" zahrmela som pripravená ho náležite za to potrestať.

"Šibe ti? Vieš, že to neznášam, ale kedysi som ich ukradol Lukymu, pretože sa mi páčili," usmial sa. Až teraz som si spomenula, že Luky tiež fajčieva. Nie veľa, ale rád si zapáli. Cigarety mi vadia, ale keď som videla Lukyho ako si z nej elegantne poťahuje a vypúšťa dym z úst páčilo sa mi to, tak ako aj u...Rindouva.

Peter zapálil cigaretu a potiahol si z nej pričom sa rozkašľal. Dym, ktorý vyfúkol sa začal vznášať okolo náramku, ten pochvíľke párkrát zablikal a vytiahlo sa z neho malé CD.

"Vedel som to. Detektor pachu. Šikovná vecička ako dobre uzavrieť veci, ktoré nesmú byť odhalené," uškrnul sa Peter a prezrel si CD. Hneď pristúpil k počítaču a vložil ho do neho.

Na obrazovke sa objavila Rindouvova tvár. Bola zachmúrená a unavená. Akoby niesol na pleciach veľké bremeno. Presne tá tvár, ktorá sa na malý moment objavila, keď odchádzal z mojej izby.

"Ahoj, nech už si ktokoľvek dúfam, že nie si nepriateľ," začal.

"Toto sú dokumenty, ktoré som si zisťoval od smrti Davida, môjho lídra, a Lissy. Nachádza sa tu pravda, ktorá by ťa mohla dostať problémov. Do veľkých problémov a mohla by ťa stáť život preto si veľmi dobre rozmysli či sa ju chceš dozvedieť," jeho vážny hlas ma striasal. Takého som ho nepoznala, no aj cez jeho varovanie sme chceli pravdu odhaliť tak to žiadny z nás nevypol.

"Zistil som, že David a Lissy boli zabitý kvôli tomu, že vedeli tajomstvo, ktoré zistila Lissy, keď sa stala Aragami a bola prevezená do laboratórií, kde z nej mali urobiť Jinku. V tom čase tam bol zrovna na návšteve Johannes, aby sa stretol s uznávaným vedcom Samuelom Donovanom. Išlo o pokus, ktorý sa robil v Japonsku a chcel ho požiadať o pomoc. Pokus niesol názov Bias Factor, vytvorenie človeka s Aragami schopnosťami," obidvom sa nám prekvapene rozšírili oči dokorán.

"Napoly človek a napoly Aragami by bol skvelou zbraňou proti čistokrvným Aragami lebo by bol neporaziteľný. Ale celé to má veľa negatív, a to hlavné je, že by mal hlad aký mávajú Aragami," viem o čom hovoril. Aragami požierajú úplne všetko, čo sa im dostane pod ruku od bylín, ktoré úplne miznú zo sveta až po budovy, no hlavne sa požierajú navzájom a dopĺňajú si tak energiu. Keby to nerobili zomreli by.

"Samuel Donovan sa na tento pokus dal, no o tri roky vďaka svojim pokusom zomrel. Zabil ho jeden z jeho subjektov. Johannes však pokračoval v pokusoch ďalej. David sa o pokusoch dozvedel až príliš. Vedel, že ho sledujú, a že mu idú po krku preto mi povedal, že keby náhodou zomrel okamžite mám ísť do jeho izby a spáliť denník, ktorý mal v tajnej skrýši. Nechcel, aby som pokračoval v jeho pátraní a dostal sa do takých problémov ako on, no keď ho zastrelili a ja som denník našiel nedalo mi to, prečítal som si ho a rozhodol sa pokračovať v jeho práci, aby sa jeho smrť nestala zbytočnou. Lissy ako jeho Jinka zomrela spolu sním," áno, keď zomrie bojovník zomiera aj Jinka keďže ich duše sú spojené.

"Ak sa dívaš na toto znamená to, že som zomrel. Aká škoda ,už si nikdy nezapálim a nevypijem dobré pivo," uškrnul sa a mňa zase začali štípať slzy.

"Chcem, aby si sa rozhodol či budeš v tomto pátraní pokračovať, ale varujem ťa čím viac sa dozvieš tým väčšmi ti hrozí smrť. Verím, že aj za mojou smrťou stáli ľudia, ktorí vedeli, že som sa dozvedel až príliš veľa. Preto sa ťa pýtam: Stojí ti za to zomrieť? Rozhodni sa veľmi dobre. Ak je tvoja odpoveď áno v mojej izbe pod šuplíkom nájdeš malú krabičku. Už vieš ako ju otvoriť. Sú tam nahromadené všetky dáta, ktoré som za tie roky zistil. A ešte jedno, snaž sa nezomrieť a daj si pozor na Johannesa on stál za Davidovov smrťou a isto aj za mojou," záznam sa vypol. V miestnosti nastalo hrobové ticho.

"Tak, čo teraz?" prehovoril prvý Peter.

"Ja..." začala som. Čo mám robiť? Rindou zomrel kvôli tomuto. Vedel veľa, už teraz sme s Petrom v ohrození. Mali by sme na to zabudnúť, do toho nás nič. Nestojí nám to za to.

"Hej krpec dobrá práca! Vieš, sme ako jedna veľká rodina," spomenula som si znovu na Rindouva, na to ako nás všetkých pri raňajkách a večerách objímal do spoločného objatia, dokonca prinútil aj Soma.

Ak to nechám tak jeho smrť bude zbytočná a spomienka na neho pomaly vyhasne. Zabudne sa na neho a nikto nebude vedieť pravdu. Nie, to tak nemôže byť!

"Ja budem v tom pokračovať, ale ty..."

"Na to zabudni si moja malá sestra! Budem ťa chrániť! Pamätáš? Budeme držať spolu až dokonca," uškrnul sa.

"Ale Peter! Toto je moc nebezpečné! Ak by sa ti niečo stalo nikdy..." položil mi ruku na plece.

"Bibka každý deň riskujeme svoj život tým, že bojujeme s Aragami. Kľudne sa mohlo stať, že by som sa o tomto nikdy nedozvedel a zomrel zajtra pri plnení misie. Je úplne jedno či to vieme alebo nie, život riskujeme stále," povedal úplne vážne a ja som si pochvíľke vzdychla.

"Máš pravdu," zašepkala som.

"Ako vždy," žmurkol na mňa a ja som mu s úškrnom vrazila päsťou do pleca.

"Hlupák," zašomrala som a on sa začal smiať.

"Dobre tak teda poďme do tej jeho izby, kým ju neprehľadá ten parchant Johannes a nevyfúkne nám to pred nosom," povedal a ja som s vážnou tvárou prikývla.