The Prisoners (24.Kapitola)

24. KAPITOLA

---

"Nie!" Zvrieskol na neho Grimmjow. "Ani sa jej nedotkneš! Nikomu nedovolím ublížiť mojej partnerke!" Zakričal a Tsuki, ktorá vybehla za nimi na neho prekvapene pozrela. Je schopný za ňu položiť život? A to aj potom všetkom čo mu povedala? "Čo to trepeš! Je to zkurvený maznáčik! Sama tebou opovrhuje! Neznáša ťa! Nie si pre ňu nič viac ako len obyčajná špina!" Vrieskal na neho Toushirou. To nie je pravda! Grimmjow, prosím nepočúvaj ho! Ja viem, že som ti povedala veci, ktorými som ti ublížila, ale ja...ťa mám rada." Behalo jej myšlienkami a Grimmjow na ňu pozrel. "Cítim jej pocity Toushirou a viem, že aj keď sa medzi nami udialo veľa vecí má ma rada." Zašepkal, zostúpil k nej, skryl ju za svoj chrbát a tasil meč pred Toushira. "Už som ti to povedal. Je moja partnerka, moja družka a ak ťa mám kvôli nej zabiť, budiš, ale nenechám ťa ublížiť jej." Povedal pevným hlasom a Tsuki zaštípali slzy, ktoré sa jej drali do očí. Cítila to, našla v ňom domov, ktorý hľadala. Vrátil jej naspäť domov, ktorý jej zobral. Nie nemám ťa rada...ja ťa milujem. Zašepkala v myšlienkach. Grimmjow sa uškrnul, odrazil sa od zeme a rozbehol sa priamo na Toushira. Než sa Toushirou stihol spamätať už bol skrz na skrz prepichnutí jeho mečom, keď v tom sa premenil na kus ľadu, ktorý sa rozpadol. Do čerta, klon! Preblesklo Grimmjowovi hlavou a rýchlo sa otočil k Tsuki. Za jej chrbtom sa zjavil Toushirou. "Tsuki pozor!" Zvrieskol a ona sa prekvapene otočila na Toushira, ktorý sa po nej zahnal mečom, ktorý si vytvoril z ľadu. Než stihla hocičo zaregistrovať už pred ňou stál Grimmjow. Meč mu spravil hlbokú ranu cez celú hruď a ona s vydeseným výrazom hľadela ako jej Grimmjow padol bezvládne do rúk. Jeho Resurrección sa rozplynulo. "Grimmjow." Zašepkala a on na ňu pozrel. "Budem v poriadku. Nič to nie je..." Zašepkal z posledných síl, zatvoril oči a jej sa po lícach spustili slzy. "Grimmjow." Potriasla ním, ale nereagoval. Toushirou napriahol meč do výšky. Teraz to všetko ukončí.

V tom s a na neho niekto vrhol takou silou, že aj jeho Resurrección sa rozpadlo. "To stačí!" Zakričal Ichigo divným hlasom, v ktorom sa miešalo rozzúrené zviera. Z hlavy mu trčali dva biele rohy, nohy aj ruky pripomínala ostré biele pazúry, na ľavej strane tváre mal bielu masku posiatu červenými pruhmi, bielka oči sčerneli a zreničky mal žlté. Uvoľnil svoju silu, ale iba čiastočne, keby ju uvoľnil celú Toushirou by bol už dávno mŕtvy. Jedným kopom odhodil Toushira na druhý koniec ulice a ten potom náraze hneď zamdlel. Ichigo sa otočil na Tsuki a pritom sa vrátil do normálnej formy. "Neboj sa bude v poriadku, takéto zranenie Arrancara nezabije, len potrebuje odpočívať." Povedal a ona cez slzy prikývla. "Ďakujem." Zašepkala a on sa usmial. "Tsuki!" Pribehli k nej Rukia s Orihime. "Nebojte sa, som v poriadku." Usmiala sa na ne.: "Ale Grimmjow...mali by sme ho aj tak vziať na ošetrovňu..."

"To je naozaj v pohode..." pousmial sa na ňu. "Z tej tvojej poslednej výpravy si bol úplne zničený a teraz toto...prosím... Aspoň na 2 dni tam poď."

"Tak fajn...ale budeš mi nosiť jedlo. Hnusne tam varia..." z ťažká sa pousmial. V jej očiach videl strach o jeho život, nechcel jej robiť toľko starosti ale na druhú stranu bol rád.

Ichigo zobral Grimmjowa, ktorý celú cestu frflal, že pôjde po svojich a Ulquiorra zodvihol Toushira. Či chceli alebo nie obaja skončili na ošetrovni.

O dva dni:

Dievčatá vysedávali pri Shandris, ktorá oddychovala na posteli a v tichosti sa rozprávali. "Chudinka...dúfam, že sa z toho dostane..." smutne prehovorila Orihime. "Nemusíte ma ľutovať..." prebrala sa naraz Shandris. "Shan!!" všetky tri skríkli. "Ako sa cítiš??" začala prvá Tsuki. "Bolí ťa niečo??" spýtala sa aj Rukia. "Nie, nie...cítim sa fajn...hlavne...dúfam, že už nie som tehotná." chytila sa pod bruškom. "Ten biely potkan sa ma pokúsil zabiť. Načisto mu preskočilo a...nie si..." sklonila Tsuki zrak. Nevedela ako má na to reagovať, či má byť smutná, alebo šťastná. Nemala ani poňatia čo Shandris cítila v tejto chvíli. "Ako zabiť?? Bastard jeden..." stisla pevne päste.: "Dúfam, že sa ťa nedotkol. Ach...." poškrabala sa po hlave.: "Som tak rada, že nie som už v tom..."

"Rada??" pozrela na ňu Orihime. "Jasne!! Také dieťa by som nemohla nikdy milovať!" rozhodne jej odpovedala. Rukia chcela práve niečo povedať, keď ňou na sekundu prešlo tak silné reaitsu, že sa svet okolo nej zahmlil a ona spadla Shandris k nohám. Tsuki so Shandris sa dokázali udržať pri vedomí, pretože svoje schopnosti mali ale Orihime, ktorej boli odobraté, nevydržala ten tlak a spadla v bezvedomí na zem. "R-rukia!! Orihime!!" zvolala na obe Tsuki. "Tsuki, cítila si ten tlak?? To sa stalo aj mne!" vravela jej Shandris a vtedy Tsuki niečo napadlo. Rukia je.... Nie, alebo? "Rukia!" nabehol do izby zadýchane Ichigo. Veľmi dobre cítil ten výbuch reaitsu a veľmi dobre vedel čo to znamená.: "Rukia!" priskočil k nej a zodvihol ju do náručia. "Bude v poriadku??" spýtali sa jednohlasne Shandris s Tsuki. "Dúfam....len..." pozrel smutne do strany. Splnilo sa mu prianie, ale ako na to zareaguje Rukia?? Zatiaľ čo sa ponoril do myšlienok Tsuki si všimla Orihime a snažila sa ju prebudiť a postaviť.: "V pohode??" "Á-áno..to bolo silné..." na silu sa zasmiala. "Prepáčte baby... Vezmem si Rukiu domov." opatrne s ňou odbehol. "V pohode..." nestihla mu odpovedať Tsuki. "Hm...asi by som mala ísť už aj ja... Potom vám dám vedieť čo sa Rukii stalo, dobre??" usmiala sa na dievčatá, ktoré jej úsmev opätovali. "Dobre, tak sa zatiaľ maj." zakývala jej Shandris a keď Orihime zabuchla Tsuki sa k nej otočila.: "To sa stalo aj tebe. Myslíš, že tak žena otehotnie??"

"Možné to je...ale ja dúfam, že to Rukii neublíži..."

"Dievčatá...prepáčte, že vás vyrušujem, ale Shandris...máme výsledky a správa ktorú prinášam je dosť smutná. Je mi to ľúto, ale.....tým, že si potratila si si poškodila na trvalo maternicu. Nemôžeš mať deti." vravela jej doktorka, ktorá vošla do izby. Nastalo hrobové ticho. Tsuki sa zhrozene chytila za tvár, ale Shandris.: "Naozaj?!" zažiarili jej od šťastia oči. "Ehh??" nabehla doktorke kvapka na čelo.: "Znie to drzo, ale ty sa tešíš??"

"No jasne!! Nechcem mať deti s niekým koho nenávidím!!" Ha....a teraz si skončil... Budem je môcť mať len vtedy keď sa vyliečim to znamená, že keď budem chcieť! Ešte, že mám také super schopnosti. Joooj, bože ja ti tak veľmi ďakujeem! vytiekli Shandris slzy šťastia. "Shandris, trocha preháňaš nie??" škerila sa nechápavo Tsuki. "Však počkaj, keď poviem tomu sviniarovi, že nemôžem mať deti. To bude mať výraz, hehehe..." podlo sa usmiala.

"Ulquiorra!" Orihime sa za ním rozbehla. "Čo sa deje?" Spýtal sa jej. "Musíme domov! Rukia odpadla!" Vyhŕkla a Ulquiorra sa nebadane pousmial. "Neboj bude v poriadku, odpadla preto lebo reaitsu jej dieťaťa je dosť silné." Povedal a ona prekvapene zažmurkala očami. "Ona...je tehotná?" Spýtala sa a on prikývol. Šťastím tak vypískla, že ho trhlo. "To je úžasné. Budú mať bábo!" Veselo sa zavesila o jeho ruku a ďalej spolu tak kráčali domov. "Vieš Ulquiorra..." Trochu sa začervenala. "Áno, Orihime?" Pozrel do jej očí. "Musíme mať aj my dieťa!" Vyhŕkla a jeho zelené oči sa prekvapene rozšírili. "Čože?" Nechápavo na ňu pozrel. Chcel mať s ňou dieťa, veď sa o to aj snažili, ale...myslel si, že ona tým nebude nadšená. "No vieš budem s Rukiou naraz tehotná, takže to budeme prežívať spoločne a naše dieťa a to ich sa spolu budú hrávať. Možno, že to budú chlapček a dievčatko a zamilujú sa do seba a..." Rozprávala o budúcnosti a pritom jej žiarili oči. Ulquiorra sa neubránil úsmevu. Rozpráva o ich spoločnej budúcnosti, v ktorej už nevidí prázdnotu a samotu. Vidí tam ju a ich dieťatko, svoju rodinu. Zrazu sa z ničoho nič začal smiať, smial sa nahlas a zo srdca. Orihime na neho prekvapene pozrela. Odkedy si medzi sebou vyjasnili svoje srdcia bol pred ňou otvorený, usmieval sa na ňu, rozprával sa s ňou, miloval sa s ňou, nežne sa jej dotýkal, objímal ju, bozkával ju, ale všetko to bolo len v súkromí. Nechcel to robiť pred Arrancarmi na ulicu, aby neodhalili jeho slabiny, na verejnosti bol stále ten chladný Ulquiorra a teraz... sa uprostred celej ulice nahlas smial. Keď konečne zastavil smiech, pobozkal ju a potom jej znovu pozrel do očí. "Už viem aký je to pocit, keď niekoho milujem." Zašepkal a ona sa tiež usmiala. "Nádherný však?" Zašepkala a obidvaja sa objali.

**********

"Shandris? Kam sa tak ponáhľaš??" bežala za ňou Tsuki. "Do toho väzenia. A..už sa nemôžem dočkať toho ako sa zatvári, keď mu to poviem...že som neplodná." uškrnula sa. "Vieš...keď ťa odniesol do nemocnice..." "Kto?" prerušila ju. "No ten tvoj bastard. Tak ťa vlastne aj zachránil. Ale on ešte nebude doma. Tak trochu sa nasral a Ichigo ho tak trochu skrotil. Čiže skončil na áre." "Hmm... tak mu treba. Aspoň si to "doma" trocha užijeme. Teraz sme samé a ja nemám na ruke reťaz. Môžeme si robiť čo chceme. Môžeme konečne premyslieť ten plán s tým povstaním!" hrdinsky začala rozprávať. "To hej. Grimmjow, ehm teda ten môj kokot je už doma. Musíme to prediskutovať na streche." "Fajn. Tak smer strecha!" vystrela ruku a potom bežala za nosom.