God Eater (Prológ)

GOD EATER

---

Písal sa rok 2046, keď Zem ovládli Aragami. Prečo ich ľudia nazvali padlými bohmi som nikdy nechápala. Tieto odporné krvilačné monštrá majú od bohov pekne ďaleko. Hovorí sa, že vznikli kvôli mutačnej chorobe, ktorá infikovala zvieratá. Túto mutačnú chorobu zapríčinili bunky zvané A73. Tie majú za dôsledok, že Aragami cítia obrovský hlad a požierajú všetko, čo im príde do cesty. No bunky A73 sa nedokážu samé v tele rozmnožovať, preto si ich Aragami nahrádzajú tým, že sa požierajú navzájom a tak ich získavajú z tela iného Aragamiho.

Bolo mi šesť, keď napadli môj rodný domov. Zabili mi obidvoch rodičov aj staršieho brata. Zostala som sama. Nezostal mi nikto. Nenávidela som ich z celej duše. Zobrali mi všetko a ja som skončila v náhradnej rodine, ktorá už mala tri svoje deti. Neznášala som to tam. Ich matka bola štetka a otec alkoholik. Mlátil ma za každú maličkosť. Bolo mi sedem, pamätám si ten deň veľmi dobre. Cítim každý pach, vidím každý detail a znovu prežívam tú bolesť, ktorá mnou urputne otriasala, keď ma škrtil. Myslela som, že zomriem. Nemohla som sa nadýchnuť. Videli to. Tá štetka a jej traja parchanti, ale nikto mi nepomohol, len s nezáujmom ďalej sledovali televíziu. A vtedy sa to stalo. Domom otriasla strašná rana. Pustil ma na zem a prekvapene cúvol pred tým čo mu pristálo pri nohách. Bolo to telo jedného z jeho detí. Snažila som sa popadnúť dych, vyskočiť na nohy a rozbehnúť sa, ale nešlo to. Jediné na čo som sa zmohla bolo odplaziť sa do najtmavšieho kúta. Vtom ten netvor prebúral stenu obývačky. Bol naozaj ozrutánsky. Vyzeral ako šabľozubý tiger krížený s levom. Telo sa mi celé triaslo. Stále som dýchala prerývane a to prezrádzalo moju prítomnosť v miestnosti. Ten chlap plakal od strachu, keď netvor k nemu pristúpil. "Zabi ju! Nie mňa! Zabi ju!" ukázal na mňa prstom a netvor sa na mňa otočil. Začali sa vo mne miešať pocity. Strach, bolesť, smútok, zrada, nespravodlivosť. A zrovná tá nespravodlivosť a zrada spôsobili to, že ostatné pocity nahradil jeden z tých najsilnejších pocitov. Hnev. Bola som naštvaná na toho muža. Tak nespravodlivé! To on by si zaslúžil smrť! Nič iné len smrť. Za to všetko čo mi spôsobil som si želala aby zomrel on a nie ja. "Zomri, zomri, zomri, zomri, zomri!" Kričalo moje vnútro a netvor akoby to vnútro počul. Otočil sa naspäť na neho a jediným mávnutím laby mu rozsekol telo na tri kusy. Všade sa rozprskla krv. Bolo jej naozaj veľa. Tak veľa, že mi z nej malo byť zle a mala som sa ešte viac báť, ale nebála som sa, pretože to bola jeho krv. Jeho a jeho odpornej rodiny. Miestnosťou sa ozval škodoradostný, víťazoslávny smiech. Bol to môj smiech. Môj smiech, z ktorého bolo cítiť tú neuveriteľnú radosť z ich smrti. Keď si teraz vždy spomeniem na ten smiech strasie ma hrôza. Netvor ma bez pohnutia sledoval. Keď sa ten víťazoslávny smiech konečne pominul s úškrnom som k nemu pristúpila a položila som ruku na jeho hlavu. Nebála som sa ho. Vedela som, že ma nezabije. Neviem kde som zobrala tú istotu, proste som to vedela. Chvíľku sme si hľadeli do očí. V ten jeden moment som mu bola naozaj vďačná. V ten jeden moment som chápala prečo ich nazývajú padlí bohovia. Veď ma vykúpil od tej bolesti a strachu, ktorý som každý deň pritom zkurvysynovi zažívala. A potom netvor odo mňa odstúpil, strašne zareval a ušiel preč. Chvíľku som tam stála a hľadela za ním a potom som svoj pohľad presunula na ich mŕtve telá. Slabo som sa zachichotala a odpadla som. Prebudila som sa až na ošetrovni slovenskej základne God Eater menom Guardians, ktorá pomocou špeciálne upravených zbraní bojuje proti Aragami.

A vtedy sa môj život úplne zmenil. Stala som sa členom God Eater a začala som sa učiť bojovať a zabíjať Aragami. Od toho dňa kedy som nastúpila ku God Eater už uplynulo deväť rokov. Z mojej rodnej krajiny Slovenska ma preložili do Japonska. Tu mám uzavrieť zmluvu so zbraňou nazývanou Jinka a tak sa zo mňa stane plnohodnotný bojovník God Eater. Problém je vtom, že ak uzavriem kontrakt so zbraňou už sa jej nikdy nezbavím. Jadro zbrane je totižto čistá duša Aragamiho. Bez tejto duše by sme ostatných Aragami nemohli zabíjať. A táto duša sa po kontrakte zviaže s našou dušou. Keď zbraň zabije Aragamiho požre jeho zvyšky tela aby sama nezahynula. Ak by sa stalo, že by naša zbraň nepožrala telá Aragamiho alebo by sme sa jej nebodaj nejak pokúsili zbaviť vrhla by sa na naše duše, pohltila nás a z nás by sa stali Aragami. Keď uzatvárame kontrakt so zbraňou na zápästie ruky nám dajú obrovský červený náramok. Bez tohto náramku by sme sa nemohli zbrane ani len dotknúť, pretože by sa nás hneď zmocnila a premenila by nás na Aragami. Vďaka tomuto náramku, ktorý utlmuje dušu Aragamiho v našom tele, môžeme so zbraňami bojovať. Náramok je prakticky nezničiteľný a z ruky nejde dať dole ale keby sa náhodou taká vec stala bol by to náš koniec. Aj cez tieto všetky riziká chcem kontrakt so zbraňou uzavrieť, pretože nenávidím Aragami celou svojou podstatou. Sú to monštrá, ktoré si nezaslúžia nič iné ako smrť.

Možno, že som si v ten jeden moment, keď som tomu Aragamimu hľadela do očí naozaj myslela, že je boh no až potom na tej ošetrovni som si uvedomila, že zrovna ten boh mi zničil život a to mu nikdy neodpustím...