God Eater (3.Kapitola-part 2)

Druhá a konečná časť 3. Kapitoly

---

Vrtuľník ma vysadil kúsok od miesta a ja som nervózne kráčala ku kedysi obrovskému mostu, ktorý viedol dnes už cez vyschnutú rieku. Z mosta nezostala ani len polovica iba malá štvrtina. Nervózne som sa hrala s veľkým červeným náramkom na mojej pravej ruke. Ako bude vyzerať ten magor? Stavím sa, že to bude nejaký starý, hnusný, zjazvený...počkať Kouta hovoril, že je mu iba osemnásť a v teréne bojuje už od dvanástich. Okej, oprava. Bude to mladý chalan s vyholenou hlavou, s jazvami na tele. Stavím sa, že aj na tvári bude mať veľkú jazvu, ktorá mu bude prechádzať cez pravú časť a kvôli, ktorej nebude mať jedno oko takže bude mať zaviazanú takú tú pirátsku šatku ako som videla vo filme Piráti Karibiku. Zbadala som ako pri zrúcanine mosta čakal ešte niekto. Áno, Tsubaki spomínala, že ten magor bude zaúčať spolu so mnou aj nejakého iného chalana. Vtom som sa sekla. Tá modrá mikina a kapúca na hlave. To je ten chalan z prvého dňa, ktorý ma vtedy na chodbe tak zaujal. Pomaly som prišla k nemu. Ani sa na mňa nepozrel. Bol mi otočený chrbtom a vyzeralo to, že svoj pohľad upieral do diaľky až niekde za mesto. "Em...ahoj. Ty musíš byť asi ten, ktorý má byť so mnou na výcviku. Rada ťa spoznávam, moje meno je Biba." Usmiala som sa a on sa konečne na mňa otočil. Užasnuto som sa dívala do modrých očí, ktoré však pôsobili veľmi chladne. Biele vlasy silno kontrastovali s jeho hnedou pokožkou. Bol skoro o hlavu vyšší. Pod rozpnutou mikinou sa nachádzala žltá košeľa, ktorú mal skoro až k hrudi tiež rozopnutú, tak som si mohla všimnúť úžasné tehličky na jeho bruchu. Čiernu kravatu mal od polovice zopnutú na pravej strane košele. Na silno zelených nohaviciach, skôr asi pre ozdobu, mal slabo hnedý opasok, ktorý na ľavej strane nemal zachytený v prackách nohavíc tak sa mu tam zosúval trochu nižšie. Ozdobou bola aj reťaz na pravej strane, ktorá sa mu od vreciek nohavíc tiahla k prackám, kde bola zachytená. Kým ja som mala čiernu bezprstovú rukavicu len na pravej ruke on mal modré bezprstové rukavice na obidvoch rukách. Samozrejme nechýbal veľký červený náramok na pravej ruke. A tej istej modrej farby ako rukavice mal aj terénne topánky. Pôsobil na mňa dominantným a ľadovým dojmom, ale pritom som z neho cítila osamelosť a smútok, ktoré sa podľa mňa snažil v hĺbke skryť. Ibaže ja som tieto dva pocity dobre poznala potom čo mi zomreli rodičia, ešte pred tým ako som sa dostala ku Guardians, keď som žila s tými otrasnými ľuďmi, ktorí mohli za moje každodenné peklo. Možno preto ma vtedy tak zaujal, vtedy aj teraz. Pripomínal mi mňa v mojej dávnej minulosti, na ktorú by som najradšej zabudla.

"Nie, ja som Schicksal Soma. V tomto momente učiteľ tvojho výcviku." Povedal chladným hlasom bez jediného citu. Vyvalila som na neho oči akoby ma obliali ľadovou vodou.

"Tak počkať ty si ten..." chcela som povedať magor, ale rýchlo som sa opravila.

"Kto ma bude zaúčať? Prepáč, ja len že som čakala niekoho iného." Nasilu som sa zasmiala. On, že je ten na koho Kouta tak nadával? Tak nato ani zďaleka nevyzerá, aj keď priznávam je trochu chladný.

"Za to ja som čakal presne toto. Ďalší hlúpy zelenáč mysliaci si, že spasí svet a pritom nevydrží na bojisku dlhšie ako minútu. Už to začína byť otravné." Podráždene si odfrkol a moja ľútosť nad jeho samotou bola rázom v nedohľadne. Naštvane som na neho zazrela a chystala som sa mu oplatiť jeho uštipačnú poznámku, keď sa za mnou ozval dosť pupušký smiech. Otrávene som sa za ním otočila a zostala som hľadieť na chalana, ktorý vyzeral ako šampónik vystrihnutý z nejakého módneho časopisu. Červenovlasý chalan, s čiernymi značkovými okuliarmi, ktoré mu boli na dve veci keďže nesvietilo slnko sa na mňa povýšenecky usmieval. Mal na sebe krátku červenú vestu, rozopnutú tak, aby mu odhaľovala celú potetovanú hruď. Červené dlhé bezprstové rukavice k tejto veste perfektne ladili. Mal na sebe čierno červené nohavice zastrčené vo vysokej hnedej terénnej obuvi.

"Ako povedal majster Soma si len slabý zelenáč." Povedal so škodoradostným nádychom.

"Vidím, že má rovnako istý trápny a úbohý názor na vec ako ty. Vy dvaja ste milenci?" S touto uštipačnou otázkou som sa otočili k Somovi.

"Nie, aj on je tiež len úbohý zelenáč mysliaci si, že je niečo viac." Odpovedal mi otráveným hlasom akoby ho naša prítomnosť oberala o drahocenný čas. To ma vytočilo ešte viac. Úplne som počula ako moja sopka nenávisti výstražne žblnkoce. "Majster Soma vo mne sa veľmi mýlite." Odpovedal chalan podlízavým tónom. Ako vidím je to jeden z tých typov, ktoré neznášam. Hnusný do riti vlez. "Takže majster hovoríš. Tak už vieme, že Soma je seme." Neodpustila som si ďalšiu štipľavú poznámku. Šampónik mi chcel nato niečo odvrknúť, ale Soma ho predbehol. "Vidím, že máš zmysel pre humor. Som zvedavý či ti bude teraz tak do smiechu." Jeho chladný hlas ma striasol. Zobral malú bielu píšťalku, ktorú mal vo veľkom vrecku nohavíc a vypustil do nej vzduch. Mestom sa ozval strašne vysoký piskľavý zvuk, ktorý mi išiel roztrhnúť uši. Ten zvuk som dobre poznala. Bola to vábnička na Aragami. Stiahla som ruky z uší, keď piskot prestal a prekvapene som na neho pozrela. "Zbláznil si sa?! Týmto privábiš veľké množstvo Aragami!" Zvrieskla som po ňom a on sa výsmešne usmial.

"O to mi ide. Ak si pravý bojovník tak ich všetkých zvládneš bez mojej pomoci." Jeho modré oči sa do tých mojich hnedých s posmechom zapichli.

"Ale o tom silno pochybujem úbohý zelenáč." Dodal arogantne, rozbehol sa k mostu, vyskočil na jeho zhrdzavené zábradlie a odtiaľ až na vrchol mosta, kde mal na nás dobrý výhľad. Od zničených mrakodrapov začali prichádzať Aragami. So Šampónikom sme sa na seba vystrašene natisli. Asi tak okolo dvadsať Aragami vytvorilo okolo nás kruh. Chiméry po nás vrčali a vydávali rôzne pazvuky. "Hej, Uke." Oslovila som Šampónika.

"Moje meno je Eric der Vogelweid." Zavrčal po mne. "Teší ma ja som Biba. Eric, je na čase, aby si sa prestal tomu magorovi podlizovať a dokázal mu čo v tebe je." Pevne som zovrela v rukách Jinku. "S tým súhlasím, žiadny debil mi bez dôvodu nebude hovoriť, že som úbohý zelenáč!" Jeho hlas znel rozhodne, nie tak pupušky ako predtým, ale ako bojovníka pripraveného biť sa za svoju hrdosť. Pozrela som hore na Soma, ktorý nás z vrchu sledoval tým svojim unudeným pohľadom. "Soma!" Zakričala som na neho. "Ja ti ukážem čo je to byť pravý God Eater bojovník! Stanem sa oveľa silnejšou ako si ty!" Usmiala som sa. Všimla som si ako sa z jeho unudenej tváre stala po mojich slovách prekvapená. Áno, stanem sa oveľa silnejšou ako je podľa všetkých tento najsilnejší bojovník Dena. S touto myšlienkou som sa vrhla na Aragami zhustených okolo nás. Zrazu sa mi Jinka zdala akási ľahká a plná sily akoby aj ona chcela vyplniť moju túžbu byť silnejšou. Zahnala som sa s ňou po Aragami, ktorí sa na mňa vrhli. Okolo mňa sa rozprskla krv a ich mŕtve telá padli k zemi. Počula som za sebou streľbu a pozrela som na Erica. Používal mód streľby a viedol si veľmi dobre. Odskočila som od dvoch Aragami, ktorí sa po mne zahnali veľkými labami a vo vzduchu som na nich hodila malé bomby. Tie pri nich vybuchli a Aragami odleteli každý do inej strany. Aj ja som prepla svoj mód na streľbu. Jinka sa zmenila ne veľkú pištoľ a stihla dvoch Aragami zastreliť ešte skôr než sa spamätali z bômb, ktoré ich omráčili. Moja Jinka sa znovu zmenila na veľký meč a ja som sa rozbehla do hlúčiku Aragami. Vyhýbala som sa ich ranám, skákala som do výšky a prerezávala ich. Na tvári mi žiaril veľký úsmev. Áno, stanem sa silnou a dokážem každému, že nie som žiadny úbohý zelenáč, že má nemajú brať na ľahkú váhu. Posledný Aragami, s ktorým som bojovala padol k zemi. Víťazoslávne som si prehodila Jinku cez plece, keď som v tom začula výkrik. Eric padol k zemi potom čo sa po ňom Aragami zahnal. Bolestivo si chytil ruku. Aragami sa k nemu rozbehol. Bola som od neho veľmi ďaleko. Čakala som, že Soma zasiahne tak ako pri Koutovi, keď už išlo do tuhého, ale on nás naďalej sledoval z mosta. "Nie!" Zakričala som a rozbehla som sa, ale vedela som, že nestihnem k nemu dobehnúť. Aragami sa blížil k Ericovi takou rýchlosťou, že by som ho nestihla zasiahnuť ani pomocou módu streľby. Ten chlapec zomrie. Prebleslo mi hlavou. Nemôže zomrieť! To nedopustím! V tom som zacítila niečo zvláštne. Telom mi prešla zvláštna energia, ktorá mi ho naplnila silou. Čas ako keby sa spomalil. "Uder svojou Jinkou." Začula som vo svojej mysli nejaký prívetivý chlapčenský hlas. Automaticky som tak spravila. Zdvihla som Jinku, ktorá žiarila zvláštnou zlatou farbou do výšky a švihla som s ňou. Vyletela z nej zlatá energia pripomínajúca pás podľa švihu a preťala Aragamiho na dve polky ešte prv než stihol zabiť Erica.

"Eric!" Priskočila som k nemu, no on stále ohúrene pozeral na dve polky tela, ktoré pristáli tesne pri ňom. Bol celý od krvi toho Aragamiho. "No tak Eric si v poho?!" Postavila som sa pred neho, aby upriamil svoj pohľad na mňa. "Ja...asi mám zlomenú ruku." Vyhabkal zo seba a ja som pozrela na jeho právu ruku, ktorá pôsobila dosť vykĺbene. "To sa spraví neboj. Ideme hneď do nemocnice len predtým ešte nechaj svoju Jinku požrať jedno telo Aragamiho. Aspoň pre istotu." Pokúsila som sa o úsmev a on prikývol. Zdvihol sa a pritom syčal bolesťou. Do zdravej ruky chytil Jinku a ja som ho podopierajúc viedla k telám Aragami. Obidve naše Jinky nabrali mód Eater, podoby kostry hláv Vajra, a zachvíľku dve telá Aragami zmizli. Otočila som sa s ním na odchod a môj pohľad sa stretol s prekvapeným pohľadom Soma. "To čo si pred chvíľkou spravila..." Povedal, ale ja som ho nenechala dohovoriť. "Nie! To čo si TY pred chvíľkou nespravil! Veď ho mohol zabiť a ty si sa len pozeral z toho poonďaného mosta! Čo si to za učiteľa?! Učiteľ musí svojich študentov chrániť to je jedno z pravidiel God Eater! Ten kto to nevie tiež nie je hodný byť pravým bojovníkom! Decká mali pravdu! Ty si fakt magor!!" Zúrivo som prešla okolo neho aj s Ericom, ktorý sykol od bolesti, keď som ho tuhšie zdrapila. Vrel vo mne strašný hnev. Cítila som ako sa mi ruky od toho hnevu trasú. Až teraz som si uvedomila, že Eric kňučí od bolesti. "Och, prepáč. Nechcela som." Pustila som ho a ospravedlňujúco som sa na neho pozrela. "To je v poriadku. Dobre si mu povedala." Uškrnul sa. "Zaslúžil si to. Ak ho ešte niekedy cez tento týždeň schytám pri tréningu prísahám, že ho vlastnoručne zaškrtím." Zamrmlala som naštvane. Áno, bola som tak naštvaná, že som úplne zabudla na ten prívetivý chlapčenský hlas v mojej mysli. Ten, ktorý mi poradil použiť Jinku proti Aragami. Ten vďaka, ktorému začala moja Jinka ovládať novú schopnosť, ktorá dovtedy žiadnemu bojovníkovi God Eater nebola známa. No ja som si to uvedomila až neskôr. Až keď som potrebovala chlapcovu pomoc druhýkrát.

********************************************************************

Soma

Eric

(prepáčte mám len obrázok z hry, kreslený kde by bol sám som nikde nenašla xD)