God Eater (3.Kapitola - part 1)

3.Kapitola

---

Rindou mi o svojej prísne tajnej misii viac nepovedal a tak som už do toho nerýpala. Na základňu sme sa vrátili až večer a tak ma pozval na večeru za svoje body začo som mu bola veľmi vďačná. Snažila som sa nevyberať si nič drahé, aj keď povedal, že môžem a skončila som pri volskom oku. On bol oveľa vyberavejší. Zobral si kuracie stehná, ryžu a pivo, ktoré ako mi oznámil miluje hneď po cigaretách a pekných dievčatách. Keď videl ako nad tými kuracími stehnami slintám jedno mi dal. K tomu sme si obidvaja zobrali pomarančový džús a z chuti sme sa začali napchávať. "Za toho dnešného Vajra dostaneme veľkú výplatu a veľa obedných bodov, ktoré ti vystačia aj na mesiac. Samozrejme ak sa nebudeš moc prepchávať." Uškrnul sa. "To vážne?" Oči mi zažiarili. Moja prvá výplata. "A ja ešte k tomu dostanem pridané, pretože som si ťa zobral na zaučenie." Usmieval sa. "Keď budem v tom už aj ja zbehnutá tiež sa prihlásim na zaučenie nováčikov a budem mať kopu peňazí!! Potom si kúpim tie úžasné slúchatka s Hatsune Miku a mnoho ďalších skvelých vecičiek!" Tešila som sa. "Teba tí Vocaloidi naozaj berú." Smial sa. "No samozrejme, pretože sú mi veľkou útechou v ťažkých chvíľach. Vždy, keď si pustím ich piesne ukľudním sa a dodám si odvahy." Horlivo som rozprávala. "Veru, máš pravdu. Ale aj obyčajné staré piesne, ktoré nespievajú Vocaloidi sú skvelé. Škoda len, že ľudia už moc nespievajú." Zašepkal. "To preto lebo v mnohých chvíľach im moc do spevu nie je." Aj ja som stíšila hlas. "No dosť o smutných veciach. Ozaj zajtra máš u koho výcvik?" Spýtal sa. "Čo? Ja neviem. To mi ešte nepovedali." Tsubaki mi to povie asi až ráno.

"Ja zajtra zaúčam tvojho brata Petra." Usmial sa. "Hej? Tak to si daj pozor. Má šibnuté nápady. Napríklad v škole pri simulovaných bojoch skúšal skoky z budov so saltami alebo sa rozprával s hologramami Aragami, akoby bol s nimi nejaký dobrý kamoš." Rindou sa začal smiať. "Ten chalan sa mi páči." Povedal a v tom sa pozrel za mňa a niekomu zakýval. "Spomeň čerta." Dodal. Otočila som sa a uvidela som ako sa k nám blíži Peter a žena s krátkymi čiernymi vlasmi, ktoré mala zostrihané do mikáda, vysokej štíhlej postavy, s krásnymi červenými očami, vo vyzývavom čiernom tielku bez ramienok, ktoré mala vzadu zaviazane zelenou stuhou. Okolo bokov mala zaviazanú dlhú čiernu šatku so zelenými volánikmi, cez ktorú jej trochu presvitali kratučké čierne kraťasy. Také podobné, len o trochu dlhšie, som mala aj ja. No čo ma prekvapilo najviac boli jej čierne sandále na podpätku. Ona mala podpätky?! A s tým chodí akože do terénu a bojuje? Pozrela som na svoju zelenú obuv, ktorá mi siahala až pod kolená. Boli to topánky do terénu s protišmykovou podrážkou a bez podpätkov, prispôsobené na beh a skoky. V niečom hentakom by som sa stopercentne zabila. "Ahoj Sakuya!" Zakričal na ňu a ona mu venovala okúzľujúci úsmev. "Rindou už ste skončili?" Spýtala sa a on jej chcel odpovedať ale ja som ho predbehla. "HA! HA! HA! Vieš čo Peter?! Zabili sme Vajra!" Vykríkla som pyšne a Petrovi spadla sánka. "Č-čože? Si robíš prdel, nie?" Vyhabkal. Sakuya prekvapene pozrela na Rindouva. "Vajra?" spýtala sa a on prikývol. "Biba si viedla naozaj dobre." Usmial sa na mňa. "Och, áno. Ešte som sa nepredstavila. Volám sa Biba som Petrova mladšia sestra. Dúfam, že vám nespôsobil moc problémov." S úsmevom som pozrela na Sakuyu. "Čo?! Aké problémy! Ty sa máš čo ozývať, ty si priam magnet na problémy!" Vybuchol Peter. "Teší ma. Ja som Tachibana Sakuya. A tvoj brat mi nespôsobil žiadne problémy. Je veľmi talentovaný a silný. V budúcnosti z neho bude skvelý líder." Usmiala sa a Peter pyšne zdvihol nos do výšky. Už sa jej stihol pochváliť so svojim snom? Je vážne ukecaný. "Tachibana-san je skvelá učiteľka." Povedal a pokúsil sa mi ukradnúť kúsok z kuracieho stehna ale nevydalo mu to. "Už som povedala, že stačí, keď ma budeš volať Sakuya. To isté platí aj pre teba Biba."

"Jasné, Sakuya." Znovu som zazrela na Petra, ktorému sa konečne podarilo uchmatnúť mi z taniera kúsok volského oka. "Ty prasa nenažrané! Choď si pre svoje!" Zvrieskla som na neho. "Ty škrob krpatý! Budeš tlstá!" Vyštekol aj on na mňa. "Nebudem!" Našu hádku prerušila Sakuya. "Poď Peter za dnešný skvelý výkon ťa pozývam na večeru."

"Ale to nemusíte to skôr ja by som mal vám, ako pravý gentleman, kúpiť večeru." Povedal s oslnivým úsmevom. "Tche, že gentleman skôr stupidman." Zamrmlala som a on na mňa vyslal svoj vraždiaci pohľad. "Tak vieš čo teraz pozývam ja teba a nabudúce ty mňa." Žmurkla na neho a on jej ponuku prijal. Keď sme už znovu všetci štyria sedeli za jedným stolom pokračovali sme v nedokončenej debate a dnešnom zabití Vajra. "Čo robil Vajra vo východnej časti? Väčšinou sa zdržujú na voľnom priestranstve a nie pri zrúcaninách." Nechápala Sakuya. "To neviem ani ja. Musím ísť podať správu šéfovi možno, že ten o tom bude vedieť viac." Povedal Rindou. "Aj keby vedel nič nám nepovie." Zamrmlala namrzene Sakuya. Očividne nemá šéfa rada. "Ale no tak Sakuya. Nebuď podráždená, úsmev ti svedčí viac." Usmial sa a ona sa začervenala. Zdá sa mi alebo s ňou flirtuje? Na tvári sa jej vykúzlil malý úsmev. Tie zvesti o tom, že spolu niečo majú sú asi pravdivé. V tom sa dvere do jedálne rozrazili a dovnútra vtrhol Kouta. "Ahoj Kouta." Všetci štyria sme ho pozdravili a on nám venoval namrzený pohľad. "Ten Soma je pekný magor." Zamrmlal a podišiel k pultom s jedlami, keď si vybral s povzdychom si sadol k nám. "Ale totálny." Pridal.

"Ale zas tak hrozné to nemohlo byť." Usmial sa nasilu Rindou. "Že nie? Ten chalan nemá mozog! Alebo lepšie povedané nevie zdravo uvažovať! Poslal ma medzi desiatich Aragami a on sa díval zhora a oznámil mi, že ak som pravý God Eater bojovník nemalo by mi robiť problém zabiť ich!" Rozhadzoval rukami. "Ach, do čerta už zase to spravil." Zamrmlala Sakuya a Rindou si chytil tvár do dlane. "A čo?" Spýtal sa.

"Čo? Žijem! Ale bolo to o chlp s tým posledným mi musel pomôcť a potom mi oznámil, že som úbohý, keď ich nedokážem sám zabiť!" Zamračil sa. S Petrom sme na neho hľadeli ako vyorané myši. "Magor." Povedali sme jednohlasne. "Ale no tak decká ja viem, že sa Soma zdá byť em..." Rindou hľadal správne slová.

"Padnutý na hlavu." Doplnil ho Kouta.

"Iný." Odignoroval jeho poznámku Rindou. "Ale je to dobrý chalan." Ďalej si ho obraňoval.

"Ak pre teba psychopat predstavuje dobro tak potom hej." Nedal sa odbiť Kouta.

"Treba ho len lepšie spoznať." Pridala sa k obrane toho magora aj Sakuya.

"Ďakujem nemám záujem ho bližšie spoznávať, ibaže by ma omrzel život a chcel by som sa nechať zabiť." Zamrmlal, keď dojedol. Rindou a Sakuya si len vzdychli a viac to nekomentovali. "Pôjdem spať som unavený." Zamrmlal Kouta a všetci sme prikývli.

S povzdychom som vošla do izby. Dnešný boj bol zo začiatku fiasko, ale som rada, že som bola schopná sa postaviť tomu Vajrovi. Zobrala som do ruky mobil tyrkysovej farby, v ktorom po displeji behal môj obľúbený Vocaloid. "Miku nastav mi budík ako dnes." Zamumlala som. "Jasné, dobrú noc." Povedala a na displeji sa objavil obrázok budíka. Začala som si rozkladať gauč a potom som zo skrine vytiahla periny, keď sa z balkóna ozvalo: "Bibuškaaaa!." Na čele mi navrela žila a vyšprintovala som na balkón. "Peter daj mi pokoj!" Naklonila som sa tak aby dobre dovidel na moju naštvanú tvár. "Ale čo si taká podráždená? Máš krámy?" Uškrnul sa a v hlave mu skoro pristál môj fľusanec. "Trhni si!" Odvrkla som. Peter chcel zase niečo uštipačné podotknúť, keď vtom prekvapene pozrel dovnútra izby a odišiel preč. Začudovane som pozerala na prázdny balkón. "Peter?" Spýtala som sa a on zase vyšiel na balkón tentokrát aj s Koutom. "Huh, nechcelo sa ti náhodou spať?" Spýtala som sa a on si vzdychol. "Hej, ale nemôžem, pretože vždy, keď zavriem očí vidím pred sebou povýšenecký výraz toho magora. Dúfam, že ho už nedostanem na zaučenie a nikdy viac ho neuvidím." Mrmlal naštvane. "Do kelu dúfam, že ho nedostanem ani ja." Pri myšlienke, že by ma vrhol medzi veľkú skupinu Aragami sa ma zmocnil strach. Dnes som zabila Vajra, ale to mi pomáhal Rindou.

"Ak ho dostanem ja ešte len uvidí čo to znamená byť pravý bojovník God Eater." Povedal ako vždy povýšenecky Peter. "Tche, ty horenos namyslený. Teba zajtra zaúča Rindou." Zamrmlala som. "Vážne?! Tak to je skvelé!" Usmial sa. Ešte chvíľku sme sa rozprávali o dnešnom dni. Ja som im opísala môj a Rindouvov boj proti Vajrovi. Aký bol skvelý, ako ma povzbudil, jeho úžasný útok z vrchu budovy. Ten chlap bol naozaj trieda a bol veľmi kamarátsky. Stačil mi len jeden deň, aby som si ho takto obľúbila. "Už sa neviem dočkať výcviku s Rindouvom dúfam, že stretneme aj my Vajra." Uškrnul sa Peter. "Hm, jasné. Veľa šťastia a dobrú." Zakývala som im. Oni mi tiež zaželali dobrú noc a každý sme sa vybrali spať.

Ráno som do jedálne vstúpila s veľkým zívnutím. Kouta a Peter už raňajkovali. Aha, Peter vstal predo mnou ten včerajší výprask mu asi stačil. Zobrala som si kakao, sladký rožok a pridala som sa k ním. "Dobré ráno." Zaželala som im. "Dobré." Zamrmlali s plnými ústami. "Tak Kouta u koho máš ten výcvik dnes?" Spýtala som sa a potom som začala aj ja jesť. "Dnes ma zaúča líderka tretieho oddielu menom Gina Dickinson." Vyškieral sa Kouta. Očividne bol rád, že neschytal toho zo včerajška. "A čo ty Bibi?" Pokrčila som plecami. "Ja ešte neviem." V tom ako na zavolanie do jedálne vstúpila Tsubaki a kráčala rovno k nám. "Och, Biba teba som hľadala. Chcem ti len oznámiť, že dnes ťa zaúča člen prvého oddielu Schicksal Soma. Bude ťa čakať pri severnej zrúcanine mosta." Usmiala sa, ale mne až tak do smiechu nebolo. Zrazu mi ten sladký rožok zliezal krkom akosi ťažko. Mňa dnes zaúča ten magor. Do kelu! Prečo je ten osud ku mne taký hnusný?! Peter a Kouta na mňa súcitne pozreli.

"Veľa šťastia." Zašepkal mi Kouta.

******************************************************************

Sakuya