The Prisoners (22.Kapitola)

22.KAPITOLA

---

"Tak, čo si chcel?" Spýtala sa Tsuki Grimmjowa, keď vyšli von. "Ja len..." Začal sa škrabať za hlavou a Tsuki trochu znervóznela. Čo chce vedieť? Niečo o jej minulosti? Čo robila s Akisem? Či sa na neho hnevá, alebo nebodaj, čo ho miluje alebo...

"Dokedy ti ešte budú trvať krámy?" Vybalil na ňu a v miestnosti nastalo trápne ticho. Tsuki naskočila na čele žili. "Čo je to za otázku?!" Zvrieskla naštvane. "Normálna otázka, čo si čakala, že sa ťa spýtam?!" Zavrčal podráždené a ona otvorila ústa, že mu odpovie, ale hneď na to ich zaklapla. "Ale nič, ešte také tri dni." Vzdychla si. "To je ešte dlho." Umučene si vzdychol. "Vieš, čo keď si tak chudáčik utrápený prečo si to nevymeníme?! Tak by som to vám chlapom dopriala, krámy, rodenie a rozčesávanie a úprava dlhých zamotaných vlasov!" Pohodila svojimi dlhými čiernymi vlasmi a on prekvapene nadvihol jedno obočie. "Panebože, nevrieskaj o takejto nočnej hodine." Zašomral a ona si vzdychla. "Pozri vydrž tri dni, ja ti to vynahradím a máš dovolené ma navštíviť v sne, nebudem ťa biť." Slabo sa usmiala. Aj tak mu to dlžila, veď jej dovolil byť so Shandris. "Dobre." Uškrnul sa a naklonil sa k nej. Tsuki celá sčervenala. Chystá sa ju znovu pobozkať! Mala by sa uhnúť veď ho neznáša, ale...jej pery sa túžobne otvorili a on...jej dal letmý bozk na čelo. Prekvapene na neho pozrela chytila si čelo. "Dobrú." S tým istým úškrnom odišiel do svojej izby.

"A-ahoj..." otočila sa trhnutím Shandris, keď započula otváranie dverí. "Ahoj...už som tu." Pousmiala sa a skočila na posteľ. Následne objala Shandris, ktorá jej stisk opätovala. "Tsuki....mám ťa veľmi rada."

"Aj ja teba...navždy kamarátky...." pozrela sa jej do očí a Shandris sa usmiala.: "Navždy. Prepáč...viac by som ťa vystískala, ale moja ruka.... Ta reťaz je moc krátka." "To nevadí. Poďme spať.." obe zaľahli. Ani nevedeli ako stihli tak rýchlo zaspať, ale keď Tsuki otvorila oči bolo už ráno. Keď tak premýšľala Grimmjow ju túto noc nenavštívil v sne. Že by čakal na realitu?? Predsa len je krajšia ako sen. Je viac realistickejšia...

V tom si všimla, že sa Toushirou posadil a chytil za hlavu. Mala pocit, že na sekundu v ňom videla zronenú tvár. "Ako sa vyspal pán "som nula"?

"Čo tu robíš..." unavene sa jej spýtal. "Ja tu spím..."

"Si sa tu nejak ubytovala nie? Mala si tu byť jednu noc..." ľahol si a chytil čelo.: "Moja hlava..." nešťastne si zašomral. "Vravím ti, musela som tu byť. Ešte by si ju ogrcal. Hehe...ty ožran, si sa včera dobre nachlastal. Paráda násilník, a ešte aj pijan... Za chvíľu mi Shandris začne vravieť ako ťa miluje a bude to ako vo filme, keď žena všetko takému kokotovi strpí." Zašomrala a na jej slova sa prebudila Shandris. Neotvorila oči, len v tichosti načúvala ich rozhovor. "Nepoznáš ma...nikdy som nepil..." "Ukázal si sa akurát v tom najlepšom svetle. Grimmjow mi povedal čo sa stalo tej tvojej a určite aj nejak vplývaš na Shandris, že?? Pretože to vy dokážete. Napríklad sny..."

"Poďme hore...nemám náladu ťa počúvať... Hej, vstávaj." Štuchol do Shandris. Ktorá otvorila oči a posadila sa.: "Nedotýkaj sa ma..." odsunula sa. "Mám super nápad! Shan, spravíš dnes raňajky??" spýtala sa jej nadšene Tsuki. "Jasne..." odpovedala jej s trochou nechuťou. "T-to netreba...nemám hlad."

Chceš vytriezvieť? Tak jej jedlo ti pomôže." Škodoradostne sa usmiala a Toushirou na sucho preglgol.: "Už som vytriezvel..."

Prešli štyri dni a nič zvláštne sa neudialo až na jednu vec. Shandris chodila stále bez lesku v očiach, boli ako mŕtve a to robilo Tsuki obrovské starosti. Všetci traja v tichosti jedli kari, ktoré sa Tsuki naučila variť. Grimmjow bol už od včera preč, pretože ho Aizen poslal na misiu kvôli povstalcom. "Em...Shandris?" Zašepkala Tsuki. "Áno?" Shandris na ňu pozrela. "Ja len, že si v poho?" Spýtala sa a ona sa usmiala, ale Tsuki videla, že ten úsmev je silný. " Samozrejme..." Odpovedala, ale obidve vedeli, že je to klamstvo, nie len oni, ale aj Toushirou. V miestnosti nastalo znovu trápne ticho, keď sa dvere s treskom otvorili. "Som doma." Zašomral Grimmjow unaveným hlasom a nakukol do kuchyne. "Čau." Utrúsil Toushiro. "Em...vitaj naspäť. Ideš jesť?" Spýtala sa Tsuki pričom sa jej srdce prudko rozbúchalo. Od radosti, pretože jej chýbal...hneď sa ale nad svojimi myšlienkami musela pozastaviť. Nie, do pekla! Bolo tu bez neho fajn! No možno...trošku nie...

"Nie, aj keď to vonia lákavo, ale som strašne unavený, nemám silu sa ani len prezliecť, z týchto handier..." Pozrel na svoju úplne špinavú uniformu od krvi a blata. "Takže, dobrú..." Vybral sa malátne preč. Tsuki na neho ustarane pozrela. Isto celú noc bojoval. "Ja idem za ním. Shandris umyješ prosím ťa riad?" Pozrela na ňu. "Jasné, žiadny problém." Shandris pobrala taniere a vytrhla spod nosa aj ten Toushirov. "Hej! Ak si, si nevšimla ešte jem!" Zavrčal. "Nie, nevšimla." Odvrkla mu.

Tsuki vstúpila do spálne, kde bolo zastreté, aby tam neprenikalo ostré svetlo, ktoré ruší zo spánku. Grimmjow ležal na posteli, ani sa len neprikryl. Tsuki si vzdychla a podišla k nemu. Začala mu vyzliekať bielu Arrancarskú košeľu. Unavene pootvoril oči. "Čo robíš?" Spýtal sa jej. "Nebudeš predsa spať v tých zašpinených veciach! Zašpiníš aj posteľ a ja nemienim na nej potom spať!" Stiahla mu aj nohavice. Uškeril sa. "Ako myslíš." Otočil sa na druhý bok a pritom bolestne zakňučal. "Čo je?" Spýtala sa ho. "Bolí ma chrbát." Zašomral. "Ľahni si na brucho." Prikázala mu. "Čo?" Nechápavo na ňu pozrel. "Na brucho!" Zopakovala a on sa otočil na brucho. Sadla si na neho a začala mu masírovať stuhnuté svaly na chrbte. "To je príjemné." Zašomral z polospánku. "Len si nezvykaj! Robím to preto, aby si ma potom v noci nebudil tými pazvukmi, že ťa bolí." Odvrkla, ale on ju už nepočul lebo spal.

Umývala tanier, ktorý položila na dres a šla zobrať ďalší, keď Toushirou prehovoril.: "Pomôžem ti." obaja chytili ten istý a to tak, že sa dotkli rukami. Shandris ju rýchlo strhla, ale on sa pozrel na svoju. Jej pokožka bola tak jemná. "Nepotrebujem tvoju pomoc..." odvrkla mu a naďalej zamračene umývala. Sklonil svoj zrak a radšej mlčal až pokiaľ sa večer neuložili a nezaspali.

***Okolo polnoci***

Nnoitra ťahal Nell za ruku čo najďalej od mesta. Keď už bol presvedčený, že sú dosť ďaleko hodil ju pred seba a ona spadla na zem. "Ak si zabudol, nemáš so mnou takto..!" nestihla dopovedať pretože jej skočil do reči.: "Si voľná!" hlasne jej povedal a ona prekvapene pootvorila oči. Počula dobre?? Ten bastrad jej dal voľnosť?? "To čo si tak veľmi chcela...máš to mať. Zbohom." otočil sa. V jeho hlase počula ráznosť, ale aj smútok... Nešťastie z toho, že ho opustí. Ale bolo to tak lepšie. Chcel ju opäť obdivovať. Chcel v nej vidieť život a silu. Pozviechala sa zo zeme a rozutekala sa čo najrýchlejšie preč. Nnoitra sa po chvíli pootočil. Videl ju ako uteká a zároveň sa vzdiaľuje. Jeho pohľad zosmutnel. Chcel ju späť, ale za to čo spravil sa jej už nemohol pozrieť do očí.

Zastala. Nevedela prečo ale spravila to. Chce vôbec utiecť? Prečo keď človek po niečom veľmi túži a dosiahne to naraz začne váhať či to naozaj chce? Čo má robiť?? Po chvíli váhania sa otočila a bežala za nim.: "Nnoitra..." Zastavil ho jej hlas. "Nelliel?" prekvapene sa za ňou otočil. "Cením si toho čo si pre mňa spravil, ale... Nemôžem to prijať. Ja by som ti chcela dať ešte jednu šancu..." sklonila hlavu a on po nej zarazene zazeral.: "Čože? Veď som ti spravil zo života peklo!" "Lenže v poslednom čase sa niečo zmenilo... Chcem zistiť čo. Ja...proste....rada by som ti dala ešte jednu šancu. Ak to neprijmeš odídem, ale bola by som smutná, že si to vzdal." stále mala sklonený zrak. Bála sa, že ju ešte viac zničí, no jej srdce jej vravelo, že takto je to správne. "Budem rád, keď mi dovolíš prijať tu šancu. Veľa vecí by som chcel napraviť." zašepkal.: "K lepšiemu... Chcem aby si bola šťastná." "Naozaj??" zaleskli sa jej oči a on prikývol. Usmiala sa a on opäť pocítil jej vnútorný oheň života, ktorý sa konečne rozhorel. "Tak to skúsime ešte raz..." trochu nervózne k nemu napriahla ruku a on ju pevne zovrel. Nie silno, nežne ale zároveň rozhodne. Potom sa ruka v ruke vrátili spokojne domov.

***Ráno***

Zatiaľ čo sa Tsuki prezliekala a dávala do poriadku v kúpeľni, Grimmjow sa povystieral na posteli a jednou rukou sa hrabol do vankúša, keď niečo zacítil. Čo to je?? pomyslel si a zamračene vytiahol ruku, ktorou zvieral nejaký pevný obal. Lepšie sa naň pozrel a keď mu došlo, že sú to lieky od zhrozenia skoro zabudol dýchať. Veď v ruke držal antikoncepciu!!! Napadli ho myšlienky, že si to isto len namýšľa, určite to je niečo iné ale... "Tsuki??" prehovoril trpko na ňu a ona vyšla z kúpeľne. "Hm?? Čo je?" "Čo má toto znamenať?!" zatriasol sa mu od hnevu hlas, ale snažil sa kontrolovať. Keď zbadala, že drží v ruke jej lieky obliala ju panika. "T-to...to je..." na sucho pregĺgla