The Prisoners (21.Kapitola)
21. KAPITOLA
Zabuchol dvere a položil neprítomnú Shandris na gauč. "Čo ja len budem teraz s tebou robiť..." smutne sa jej díval na tvár, ktorá bola bez emócií, bez života... "Shandris..." prisadol si k nej.: "Musíš sa dať do poriadku. Aby sa nestalo nič nášmu dieťatku..." s obavami na ňu prehovoril. Na posledné slovo sa prebrala a škaredo naňho zazrela.: "Zabijem ho..." zašepkala.: "Je to len malý bastard ako ty. Nenávidím ho!!" vyhŕkli jej slzy a Toushirou zalapal po dychu. Bolo to horšie ako si myslel. Chcela zabiť jeho dieťa to nemôže dovoliť! "Do piče..." chytil sa za hlavu.: "Ublížiš mu a potom ja ublížim Tsuki!" pohrozil jej čo odignorovala. Odviazal sa a skočil si pre fľašu. Bolo to tak rýchle, že sa ani nestihla pohnúť. Priviazal sa späť k nej a otvoril fľašu zubami, ktorú začal piť ako vodu.
**********
Party bola v plnom prúde, všetci sa tak zakecali, že si ani neuvedomovali, že už bol vlastne večer. "A teraz, tancovačkaaa!!" začal robiť Kyoraku opilecké pohyby a potom skončil s hlavou v mise s džúsom, pretože si neudržal rovnováhu. "Tsuki, poď si zatancovať!" pozval ju Akise do tanca. "Hej, hej! Prac sa od nej aspoň na kilometer!" postavil sa medzi nich Grimmjow a chytil Tsuki za boky. "Čo chceš?? Žiarliš??" uškrnula sa. "Konečne sa usmievaš. Zábava ti prospela.." usmial sa na ňu. "Tche...!" zavrela oči. Aj keď sa zabávala, stále sa vracala myšlienkami ku Shandris. Grimmjow vedel presne kedy na ňu myslí, pretože vždy bola potom smutná. "No tancuješ ako bez noha vačica!" vykrútil ju aby sa dostala von z myšlienok. "To čo si zadrel za chujovinu??"
"Nie je to jedno?? Mám v sebe pivo!"
"Chudiatko moje..." ironicky mu odpovedala.
Akise ich pozoroval a tak trochu závidel. Tsuki bola proste kus ženy. "Poď zatancujeme si aj my." Skočila mu do cesty Lolly.
V ďalšej izbe sa bozkával Ichigo s Rukiou a o ďalšiu izbu boli chlapi. Rozprávali sa o ženách a o sexe. "Typické...." zamrmlala Orihime, ktorá načúvala za dverami. "Uhm.." odkašľal si za ňou Ulquiorra a ona sa červená otočila. "Môžem ťa požiadať o tanec?" Spýtal sa jej a ona sa začala červenať ešte viac. "Ale, ale...ja neviem tancovať." Šepkala. "Nevadí, budem ťa viesť." Chytil ju za ruky a ona sa usmiala.
Tsuki pozrela Grimmjowovi priamo do očí. Pomaly sa s ňou hýbal v rytme hudby. Rozmýšľala nad dnešným bozkom, nad všetkým. Všetko sa jej v hlave premietalo od začiatku, odo dňa ako si ju vybral. Pozrela na Akiseho, ktorý tancoval obďaleč s Lolly. Díval sa na ňu a ona vedela, čo jej chce povedať. Dobre poznala ten pohľad. "Ja..." Zastavila a Grimmjow na ňu prekvapene pozrel. "Ja si musím niečo vybaviť." Zašepkala. "Zachvíľku som späť." Dodala a vyšla von. Po chvíľke sa tam objavil aj Akise. "Hej, Akise-kun myslíš si, že keby sa toto nestalo...vrátili by sme sa k sebe?" Spýtala sa ho a on zostal ticho. "Nie." Povedal pochvíľke a ona sa slabo zasmiala. "Akise-kun aj keď sme sa rozišli milovala som ťa, nie, stále ťa milujem." Opravila sa. "Aj ja teba." Zašepkal. "Tak prečo by sme sa za normálnych okolností neboli spolu?" Spýtala sa. "Pretože...klameme. Predtým sme sa neľúbili, teda mali sme sa radi, ale nebola to pravá láska len...tínedžerská posadnutosť. Teraz sa milujeme, pretože každý z nás vidí v tom druhom domov, o ktorý sme po útoku prišli. Každý z nás v tom druhom vidí staré dobré časy. Milujeme na sebe tú nostalgiu." Povedal a ona sa na neho otočila. "Takže...sa vlastne nemilujeme." Zašepkala a on prikývol. Znovu sa zasmiala. "Máš pravdu, ako vždy." Dodala a tentokrát sa on zasmial. "Žiarlil som, keď som ťa videl s Grimmjowom." Povedal. "A ja, keď som videla teba s Lolly." Uškerila sa. "Ale nie sme jediný, aj im dvom týmto ubližujeme. Vieš, Lolly je naozaj dobrá, nechcem jej ublížiť. Verím, že sa ju dokážem naučiť milovať, vlastne som už na pol ceste, cítim za ňu zodpovednosť a mám pocit, že ju musím chrániť. Ja ju chcem chrániť!" Povedal rozhodne a Tsuki sa usmiala. "Ty ju už z časti miluješ." Povedala a on sa usmial. "A ty?" Spýtal sa jej. "Ja ho nenávidím!" Zvrieskla bez rozmyslu. "Vieš láska a nenávisť sa často križujú, na to nezabudni. No...mali by sme ísť lebo budú mať strach. Lolly už má, cítim to." Dodal a ona na neho prekvapene pozrela. "Ty môžeš cítiť jej pocity? Ako to?!" Vyhŕkla. "Už som to hovoril, v hierarchii Arrancarov je muž vždy na čele, to ja ju mám chrániť a starať sa o ňu, preto cítim jej pocity, ale Tsuki aj partnerky dokážu cítiť pocity Arrancara, nie tak intenzívne ako Arrancar, ale dokážu. Stačí len porozumieť." Povedal a Tsuki si vzdychla." Ďakujem nemám záujem cítiť jeho pocity." Zašomrala. "Klamárka." Uškeril sa. Pomaly k nemu pristúpila a objala ho. "Ďakujem za všetko Akise." Zašepkala. "Aj ja." Usmial sa a potom obidvaja vošli dovnútra. Tsuki podišla ku Grimmjowovi. "Kde si bola?" Zazrel na Akiseho. "Rozlúčiť sa so starým domovom." Zašepkala. "Čo?" Nechápavo na ňu pozrel. "Ale nič, poďme domov. Som unavená." Potiahla ho k východu, so všetkými sa rozlúčili a vybrali sa preč. "No...ako chceš aj tak sme tu boli príliš dlho." Nastalo medzi nimi ticho. Ticho, ktoré ani jeden z nich neprerušil. Až keď sa dostavili ku dverám domu a Grimmjow odomykal Tsuki prehovorila.: "Mám strach...čo s ňou teraz bude..." zašepkala ustarostene. "To bude dobre." Pohladkal ju po vlasoch a otvoril. Keď obaja vošli dnu a Grimmjow zasvietil naskytlo sa im nemilé prekvapenie. Shandris ležala neprítomne na gauči a Toushirou na zemi. "Čo s nim je??" zamračene podišiel ku Toushirovi a kľakol si k nemu. Tsuki podišla bližšie ku Shandris a čakala ako bude na ňu reagovať. "Hej...čo je to s tebou? Toushirou, žiješ?" pocapkal ho po tvári. "Bodaj by skapal..." neodpustila si Tsuki komentár. "Toto nie je sranda! Veď on sa ožral! Toushirou! Vzbuď sa lebo ti priložím ku hlave moje ponožky..." zatriasol nim. "Je mŕtvy???" spýtala sa Grimmjowa, ktorý zaváhal. "Boha, ešte som ho nikdy nevidel takého doriadeného... Ver či never, ale on bol úplne iný. To až po smrti svojej baby sa zmenil." "Ozaj, minule si niečo povedal, že Shandris mala smolu, že je Shinigami?" "Jeho priateľku mu zabil dosť krutým spôsobom Shinigami, tak vlastne už vieš prečo chcel partnerku práve tejto rasy aby sa mohol pomstiť." "Shandris..." otočila sa k nej Tsuki.: "Hneváš sa na mňa??" "Nie..." prázdne jej odpovedala. "Môžem ťa objať?" "Môžeš." Nečakala, hodila sa k nej a silno ju stisla čo Shandris nečakala. Tak veľmi potrebovala cítiť objatie blízkej osoby. Aby sa necítila sama... "Musíme ho nejak prebrať." Zdvihol ho Grimmjow.: "Shandris, viem, že nás všetkých z celej duše nenávidíš, ale prosím ťa, poď za mnou. Tu reťaz neviem dať dolu." Požiadal ju a ona po chvíli pustila Tsuki. Potom nasledovala Grimmjowa, ktorý položil Toushira do postele. Síce mu Grimmjow vynadal a povedal, že ho nechce vidieť, ale bol to jeho kamoš... "Ach bože....koľko toho vypil..." vzdychol si a cúvol. "Shandris..." podišla k nej Tsuki a ona ju objala. "Neviem čo mám robiť..." zavzlykala Shandris. "Ja viem. Je to ťažké, ale musíš byť silná." "Myslela som si, že sa zmenil, ale nakoniec to je ešte horšie..." sklonila zrak.: "Ja jeho dieťa nechcem..." pozrela sa Tsuki do oči. "Niečo vymyslíme, ale prosím, teraz sa musíš vyspať, viem, je to ťažké, ale prosím Shan..." "Fajn...už sa asi nič horšie nemôže stať." "Keby niečo zakrič a ja nabehnem. Ale nemal by sa o nič pokúšať, lebo je totálne skatovaný... Poď. Aj my sa musíme prespať. Dnes sa toho stalo akurát tak dosť." Chytil Tsuki za ruku. "Nemôžem tu ostať? Pri Shandris, prosím..." pozrela sa mu do očí.: "Prosím..." zopakovala. "Tak dobre..." povolil a Tsuki sa naňho šťastne usmiala. Dokonca sa zdalo, že aj Shandris mala na tvári aspoň malinky úsmev. "Asi ťa to poteší, keď ti na nej tak záleží, ale najprv sa choď umyť a ešte sa ťa chcem niečo spýtať." Šiel von z izby. "Shan, hneď som tu!" vybehla. A keď ostala v izbe sama s Toushirom, naraz chytila do rúk vankúš a silno mu ho priložila na tvár.: "Nenávidím ťa!" zaťala zubami.: "Ani nevieš ako...ty potkan...." stále ho dusila, ale čím dlhšie tým bola viac nervózna a neistá. Nedokázala ho zabiť. Položila vankúš naspäť a priblížila sa bližšie ku Toushirovi.: "Prečo si mi tak veľmi ubližoval?? Prečo mne a nie tomu kto ti ublížil??" nahrnuli sa jej slzy do očí.: "Tak veľmi ťa nenávidím a aj tak ťa nedokážem zabiť..... Prečo??" zavzlykala.: "Prečo..." "Shandris....prepáč...." zašepkal zo sna a ona pootvorila viac oči. Dívala sa na jeho tvár, ktorá bola v tej chvíli plná bolesti.
Komentáre
Zverejnenie komentára