11. Kapitola


11. Kapitola


Rukia pozrela na hodiny. Bola polnoc. Už prešli tri dni po tom, čo sa Ichigo dozvedel pravdu. Nikomu o tom nepovedal, ale odvtedy na ňu ani len neprehovoril, sotva sa na ňu pozrel. Vzdychla si a objala Kona, ktorý spal vedľa nej.
"Som hlúpa, čo som si vôbec myslela?" zašepkala. Nechápala prečo ju to tak trápi. Je to predsa len debil Ichigo, je to predsa len... posadila si sa a pozrela na hru položenú na stole.
"Je to všetko tvoja chyba!" zvrieskla, schytila ju a hodila o dvere. S treskom sa od nich odrazila a padla na zem takou silou, že sa obal roztvoril. Kon sa toho tak zľakol, že zaliezol za klietku Chappy.
"Bože, prečo som to len hrala?" ľahla si a položila si na hlavu vankúš.
"Som tak hlúpa," huhňala do neho. V tom začula ako sa dvere otvorili a ona sa rýchlo posadila. Do vnútra vošiel Ichigo a zatvoril obal z hry.
"Netrieskaj s tým, ešte to budeš potrebovať," zamrmlal a položil hru naspäť na stôl.
"Už to nebudem hrať," zašepkala a pozrela do boku.
"Musíš ak nie kvôli sebe tak kvôli ostatným, spoliehajú sa na teba," povedal a ona si vzdychla. Pochvíľke si sadol na kraj jej postele a zahľadel sa jej do očí.
"K čomu bola celá tá pretvárka?" spýtal sa.
"To všetko začal Kaien. Vysmieval sa, že ženy sú slabé, boja sa bolesti a levelujú iba preto lebo ich ochraňujú chalani. Chcela som mu dokázať, že sa dokážem postarať sama o seba bez toho, aby ma niekto stále ochraňoval tak som si dala postavu, ktorá vyzerá ako mužská, ale len vyzerá v skutočnosti je to dievča," obhájila sa a Ichigo nadvihol jedno obočie.
"No a potom sme sa stretli a bojovali sme spolu. Vieš, bola to sranda, chcela som ti povedať pravdu, ale keď som bola Death správal si sa ku mne priateľsky ako k seberovnej, to bolo prvýkrát za celý život, čo som sa s tebou tak zabavila a bála som sa, že keď ti poviem pravdu tak to skončí a aj...skončilo," pozrela na paplón. Nastalo ticho.
"Rukia vážne ma tak nenávidíš?" spýtal sa jej pochvíľke a ona na neho prekvapene pozrela. Všimla si jeho bolestný výraz.
"Ako Death si mi povedala, že neznášaš svojho brata," zašepkal a ona rýchlo pokrútila hlavou.
"Nie tak to nie je," chytila ho za ruku, "Bola som na teba len naštvaná, pretože si sa vždy ku mne správal hnusne a to aj vtedy, keď som sa snažila s tebou vychádzať. Myslela som si, že ty nenávidíš mňa, ale mám ťa rada Ichigo, aj keď ma niekedy dokážeš poriadne naštvať, ale si môj brat," povedala a Ichigo si odtrhol ruku od tej jej.
"Brat," zašepkal trpko a ešte trpkejšie sa zasmial. Nechápavo zažmurkala.
"Hneď potom ako si prekročila prah tohto domu si sa mi veľmi zapáčila. Bolo mi osem mal som obrovské detské plány zobrať si ťa, mať s tebou bilión detí, troch psov a dve mačky, no to všetko padlo, keď môj otec oznámil, že si odteraz naša sestra. To ma naozaj naštvalo, pretože brat a sestra sa zobrať nemôžu a ešte viac ma naštvalo, keď si mi povedala nii-chan. Nechcel som ním byť. Bola to len detská láska, bol som malý utešoval som sa, že keď vyrastiem zmizne to, ale nech som robil, čo som robil, nech som chodil s hocijakou babou vždy som myslel len na teba a to ma rozčuľovalo lebo si bola niekto kto bol pre mňa nedosiahnuteľný. Nedokázal som sa k tebe správať normálne, prepáč, proste aj keď som sa snažil vždy som túžil po niečom viac ako len po súrodeneckej láske, ale ty si to tak nikdy necítila a to ma zožieralo," dopovedal a pozrel na ňu. Rukii chvíľku trvalo než si uvedomila, čo povedal. Veď on sa jej vyznal z lásky! Cítila ako jej tvár začala horieť. V tom ju tuho objal.
"Povedz mi naozaj ku mne necítiš viac? Naozaj som pre teba len brat?" šepkal jej do ucha.
"J-Ja..." zakoktala sa. Celé jej telo bolo v jednom ohni. Znovu na ňu pozrel.
"Daj mi šancu, chcem ťa milovať, prosím skús milovať aj ty mňa," tak sa k nej naklonil, že ich pery sa skoro dotýkali. Rukia cítila ako jej srdce rýchlo búši a keď ju Ichigo pobozkal hlava sa jej zamotala a príjemne teplo sa jej rozlialo do celého tela. Silno ho objala a bozk prehĺbila. Ticho zastonal.
Keď sa od seba oddelili Rukia sa oprela o jeho holú hruď.
"Myslím, že ťa milujem," zašepkala a on ju tuho zovrel v náručí.
Než si vôbec uvedomila, čo sa robí už ležala nahá na posteli a Ichigo sa nad ňou skláňal. Celé telo jej obsypávala bozkami akoby sa jej nedokázal nabažiť. Ticho vzdychala a keď do nej vnikol nechala sa slasťou úplne unášať. Tuho ho objímala a slabo stonala tak, aby ju nikto nepočul, vyvrcholenie prišlo spoločné a obidvaja po ňom zostali ležať vedľa seba.
"Ichigo," zašepkala pochvíľke.
"Hm?" zašomral driemajúc na jej hrudi.
"Toto sa rodičia nesmú nikdy dozvedieť," povedala a on sa slabo zasmial.
"Neboj nič sa nedozvedia..." zašepkal a pochvíľke zaspal.
Rukia sa usmiala a aj ona zavrela oči.


***

"Už sa bavíte?" spýtal sa ich na druhý deň Grimmjow a oni na neho prekvapene pozreli.
"No samozrejme, my sme ani neboli pohádaní," povedal Ichigo.
"No to isto," odfrkol si Grimmjow.
Práve prechádzali poschodím, ktoré vyzeralo ako les.
"Mám nápad, čo keby sme sa zase rozdelili, aby sme našli schody?" spýtal sa Ichigo a Rukia na neho prekvapene pozrela.
"Tak to teda nie! Pamätáš si ako dopadlo posledné rozdeľovanie?! Lietali moje vnútornosti a..."
"Podrobnosti si nechaj," stopol ju Ulquiorra a ona oduto nafúkla líca.
"Dobre, ale nech sa nikto ani len tých schodov nedotkne keď ich zbadá," všetci pozreli na Rukiu.
"Prečo sa na mňa tak dívate?" spýtala sa.
"Neviem Death možno, že sa vždy dostaneš do problémov iba ty," vzdychla si Princess.
"Tak poďme, rozdelenie zostáva také ako minule!" vyhlásil Ichigo a všetci sa rozpŕchli.


"Kam ma ťaháš?" nechápala Rukia, keď ju Ichigo ťahal hlbšie do lesa. Potom ju oprel o strom a začal ju vášnivo bozkávať.
"H-Hej, čo to robíš?!" odtiahla ho od seba.
"Môže tu byť nepriateľ," vyhlásila.
"Nikto tu nie je, na tomto poschodí sme už vyzabíjali všetkých Hollow," zašepkal a znovu ju začal bozkávať.
"A-Ale, čo ak nás niekto uvidí. Veď to vyzerá akoby sa bozkávali dvaja chalani!" vyhŕkla.
"Nevadí," zašepkal. Nakoniec jej nezostávalo nič iné len sa mu oddať.
"Inak..." zašepkal jej medzi bozkami.
"To tričko, v ktorom spávaš nie je Kaienove, ale moje. Raz som mu ho požičal a už sa mi nevrátilo, teraz viem, kde zmizlo," uškrnul sa a Rukia sa zasmiala. Hlúpy Kaien.

***

"Ichigo a čo si sa tak rozhodol ísť s nami do Okinawi?" spýtala sa jeho mama, keď sedeli v aute.
"Už ma to doma nebavilo," zamumlal.
"A nebudeš sa nudiť sám s dvoma babami?" spýtala sa ho.
"Určte nie," uškrnul sa a Rukia ho nenápadne kopla do nohy.
"No dobre teda. Ja som len rada, že s Rukiou už konečne vychádzate," usmiala sa.
Rukia sa tiež usmiala a pozrela na Ichiga. Nikdy by si nepomyslela, že ich zblíži zrovna online hra, ktorú neznášala. Za to sa musí Kaienovi poďakovať.

***

"Hej, Kaien prečo sa tak uškŕňaš?" spýtala sa Yuzu Kaiena, ktorý s ňou a s Karin sedel v obývačke a pozeral telku.
"Len tak," povedal.
"Ty si nechcel ísť s mamou, Rukiou a Ichigom do Okinawi?" spýtala sa ho Karin.
"Nie, len by som im prekážal," povedal a obidve nechápavo zažmurkali.
"Som proste ten najlepší dohadzovač na svete," dodal si sám pre seba.

THE END

Komentáre

Zverejnenie komentára