1. Kapitola

1. Kapitola

---

"Môj život je katastrofa!" vyhŕkla Rukia cez prestávku a Riruka sediaca vedľa nej si vzdychla.

"Tvoj a čo môj? Tešila som sa na ten výlet ako malé decko," zašomrala.

"To nie je možné, že chalani radšej dajú prednosť tej poonďanej hre ako výletu k moru!!" Rukia bola taká naštvaná, že zúrivo hltala jeden ryžový chlebíček za druhým.

Ich prázdninový triedny výlet padol a kvôli čomu? Kvôli novej online hre Tartarus, ktorá má byť uvedená na trh deň pred prázdninami, čiže dnes, a ich milí spolužiaci sa rozhodli, že radšej strávia celé leto pri nej ako pri mori.

"Za všetko zase môže ten kretén Ichigo! Ja ho neznášam, neznášam, neznášam, neznášam!" vrieskala Rukia a pritom drvila v ruke posledný ryžový chlebíček mysliac si, že je to jeho hlava.

Áno, to on prvý začal protest toho načo sa trepať na výlet, keď sú prázdniny a môžu si robiť čo chcú, čiže tým myslel hrať ten debilný Tartarus!

"Mali ste sa vy dvaja vôbec niekedy radi? Myslím tým ste súrodenci, ale odkedy si pamätám neznášate sa," zamumlala Riruka a hodila do seba ďalšiu šišku.

"Tak pozor na vec. My dvaja sme nevlastní súrodenci a navyše to on ma nenávidel odkedy som vstúpila do ich rodiny." Opravila ju urazene.

Rukia prišla o rodičov, keď jej bolo osem. Zomreli pri autonehode. Keďže nemala žiadnych príbuzných adoptoval si ju otcov najlepší kamarát Kurosaki Isshin a jeho žena Masaki, ktorí mali už štyri svoje deti. Najstarší Kaien mal dvadsať, dvojčatá Karin a Yuzu mali pätnásť a v tom najhnusnejšom a najposlednejšom rade bol Ichigo. Ryšavý, drzý kretén znepríjemňujúci jej život od prekročenia prahu ich domu! Mal devätnásť ako ona a bol...jej prekliatie, jej tŕň v päte, jej nervy žerúci bastard, jej najväčší nepriateľ!

Všetci v rodine ju rýchlo prijali ako sestru len on jediný povedal:

"Nikdy ťa neprijmem ako sestru, hlupačka!" a odvtedy to išlo dole vodou. Bol na ňu drzý, stále sa jej vysmieval, odbíjal ju. Najprv sa nechala bola v rodine nová a bála sa, že keby mu niečo urobila vyhodili by ju, ale keď jej sám Isshin povedal, že ho má proste nakopať tak to urobila. Odvtedy sa škriepili, hádali, bili, vždy jej vliezol do izby a niečo ukradol a tak mu to oplácala rovnakou mincou, nadávali si všemožne a naprieky si robili v jednom kuse. Akoby to nestačilo boli spolu v triede aj na základnej, na nižšej strednej a teraz aj na vyššej strednej. No čerešničkou na torte je, že po týchto prázdninách spolu nastupujú do jednej triedy na vysokej! Prečo je život k nej tak krutý?!

"Spomeň čerta..." vyrušila ju zrazu z myšlienok Riruka a ona pozrela na Ichiga, ktorý vyliezol na strechu aj so svojimi detinskými kamošmi. Rukia na neho zazrela a on jej zabijacky pohľad vrátil.

"Tak, čo Rukia. Tešíš sa na výlet do Okinawi? Uži si to tam," povedal škodoradostne a jej na čele navrela žila.

"Kašli sa na neho. Je deň pred prázdninami. Načo si ho kaziť?" povedala Riruka a Rukia musela zaťať všetky zuby a nechty, aby ne neho nenaštekala ako besný pes.

"Prísahám bohu, že mu odtrhnem všetky káble takže sa nepripojí ani do riti," zašomrala a vybrala sa aj spolu s Rirukou preč.

Kurosaki vila bola obrovská. Niet divu, ich otec bol riaditeľom nemocnice, mama zase výbornou umelkyňou, ktorej diela sa predávali jedno za druhým za veľmi slušné sumy. Preto si každé jedno z Kurosaki detí mohlo dovoliť vlastnú izbu.

"Som doma!" zakričala Rukia.

"Vitaj Rukia-chan," vybehla jej z kuchyne oproti mama.

"Ako bolo v škole?" spýtala sa jej.

"Hrozne! Mama vieš čo urobil Ichigo? Prekazil nám výlet do Okinawi, aby mohol hrať svoju sprostú online hru." Sťažovala sa Rukia a Masaki vytreštila oči.

"To bol ten výlet, na ktorý si sa tak tešila?" spýtala sa jej a ona prikývla.

"Ach, bože, čo s tým chalanom len je? No nič Rukia a čo by si povedala keby sme si tam my dve spravili víkendový výlet? Dámska jazda?" spýtala sa a Rukii zažiarili oči.

"Veľmi rada! Ďakujem mama," pobozkala ju na líce a bežala sa do izby prezliecť. So svojou nevlastnou mamou si veľmi dobre rozumela, boli veľké kamarátky. Rukia vedela, že jej môže povedať čokoľvek ona vždy bude na jej strane a pochopí ju.

Vbehla do izby, kde na posteli ležal jej kocúr Kon a v klietke odpočíval zajac Chappy.

"Ahojte miláčikovia, ako ste sa mali?" spýtala sa ich. Zajaca vybrala z klietky a sadla si s ním na posteľ. Hneď na to k nej skočil aj kocúr a obidvoch ich začala hladkať. Pre všetkých bola záhada ako si tieto dve zvieratá mohli rozumieť, ale kocúr sa ho nikdy za celý svoj život nepokúsil zožrať a zajac alebo skôr teda zajačica sa ho nikdy nebála. Rukia im začala rozprávať ako bolo v škole, keď v tom niekto zaklopal na jej dvere.

"Ďalej," povedala a dovnútra vstúpil jej najstarší a najmilovanejší brat Kaien.

"Hej Rukia-chan pozri, čo mám," podišiel k nej a zamával jej pred nosom obalom, na ktorom bola nejaká obrovská zelená nechutne vyzerajúca veža, osvetlená ešte nechutnejším polmesiacom, ktorý tiež žiaril na zeleno. Najprv na to nechápavo hľadela, ale potom si všimla názov obálky Tartarus a zaplavil ju úplný hnev. To je tá idiotská online hra!

"Fuj, daj to odo mňa preč," zavrčala.

"No tak Rukia nebuď taká a zahraj si to," povedal s úsmevom a ona skoro vypľula dušu.

"Zrazil si sa s koňom?! Nehrozí, aby som hrala takúto vec!" vyhŕkla.

"Čo? Veď je to úplná sranda. Reálnosť je 100%, cítiš hlad, vánok, zimu, rozkoš, bolesť..."

"Veď to. Ako nič v zlom, ale ak vám príde super trhať si črevá a vystreľovať mozgy nech sa páči, ale podľa mňa to sranda nie je! Nechápem, čo na takej masochistickej hre všetci máte. Navyše neviem hrať ani Simsa z roku 2005," dodala a Kaien si vzdychol.

"Vy ženy ste hrozné. Bojíte sa bolesti ako čert sväteného kríža," zašomral a Rukiu akoby ovalili kameňom po hlave.

"Aj tak to v tej hre máte úplne jednoduché. Nahodíte sa do nejakých sexy kostýmčekov, nad ktorými my chlapi slintáme a pridáte sa potom do partie so samými chlapmi, ktorí vás ako ináč chránia a vlastne levelujete za nič. Samozrejme vám kupujeme dobrú výzbroj a zbrane, aby sa vám chuderkám náhodou niečo nestalo. Vážne, vždy zliznete všetku smotanu," zakončil svoj preslov, ktorý Rukiu tak vytočil až okolo nej šľahali blesky zlosti a jej maznáčikovia sa radšej skryli. Než sa Kaien stihol spamätať zdrapila ho za tričko a začala s ním triasť ako s handrovou bábikou.

"Tak toto si prehnal ty debil! My ženy, že sa bojíme bolesti?! My, čo si každý mesiac musíme pretrpieť krámy, musíme rodiť a ešte aj pri prvom sexe väčšinou zažívame bolesť a ty vypustíš z huby takú kravinu, že ťa hanba nefacká! Vy leniví, hnilí muži, čo nemusíte rodiť a ani nemáte krámy, len váľate tie svoje črevá pri hrách a pred telkou a ty povieš TOTO! Vážne si ma nasral Kaien! Daj mi tú sprostú hru ja ti ukážem bolesť!" vrieskala už na napoly omdletého Kaiena. Keď prestala musela chvíľu počkať než sa pozviecha.

"Rukia, keď sa naštveš si fakt...hrôzostrašná," odsunul sa od nej.

"Je to tvoja chyba, no navaľ sem tú kravovinu." Zašomrala ešte stále naštvaná.

"Nie, že si to rozmyslíš," uškrnul sa.

"Iba to tam omrknem, zdržím sa tam hodinu, pozabíjam nejaké príšery či čo sa to tam robí, aby si videl, že sa nebojím bolesti, vrátim sa a viac tam nepôjdem," povedala.

"Ale to by bola škoda, nebolo by lepšie sa tam znovu vracať až dokým by si nenakopala prdel Ichigovi?" spýtal sa jej a ona prekvapene zažmurkala. Vlastne áno, Ichigo bude tiež v tej hre, hneď po škole si ju bežal s chalanmi kúpiť.

"Že vraj ti kvôli tej hre pokazil výlet do Okinawi, síce pôjdeš s mamou, ale to nie je to isté ako ísť so spolužiakmi, nemám pravdu?" s tajuplným úsmevom na ňu pozrel a ona mu musela dať za pravdu.

"Ichigo sa už celý mesiac chvastá, že on a jeho partia budú najsilnejší hráči Tartarusu, niekto by mu mal to jeho nevymáchané ego poriadne vyprášiť," dodal a ona mu zdrapila hru z ruky.

"Tak do toho idem. Ukážem tomu horenosovi kde je jeho miesto," uškrnula sa a Kaien jej úškrn vrátil.

Konečne má možnosť poriadne sa tomu debilovi pomstiť. Však on sa spamätá, keď z neho vypráši dušu.