The Prisoners (19.Kapitola)

19. KAPITOLA

---

"Tak to bolelo." Zašomral Toushirou a poškrabal sa za hlavou. Tsuki prekvapene zažmurkala na dáždnik, ktorý sa zlomil na polku. "Ale no tak! To nie je fér!" Zvrieskla naň a šľahla ho do kúta. "Ale toto fér bude." Zavrčal Toushirou a chcel po nej skočiť, ale Shandris sa pred ňu postavila a on sa na poslednú chvíľu zastavil. "Tak toto je už fakt divné..." Zašomrala Shandris. "Z akého neznámeho dôvodu už na mňa neútočíš, nebiješ ma, neznásilňuješ ma a nie si na mňa hrubý?!" Kričala po ňom a on prekvapene nadvihol obočie. Čo jej má na to povedať? "No biele psisko prečo?" Pridala sa aj Tsuki a pritom nevinne zaklipkala očami. Toushirou na ňu zazrel a zavrčal. Keby nešlo o zdravie jeho dieťaťa zabije ju. V tom Tsuki pozrela na hodiny. "Nič v zlom, ale je pol siedmej. Zachvíľku vstane ten modrý bastard, ak už ovšem nie je hore." Spomenula si na sen a minulosť, ktorú mu sama nevie prečo z časti odhalila. "Mal by si ma ísť priviazať." Dodala. "Kurva." Zahrešil Toushirou a schytil ju. Rýchlo ju odvliekol do miestnosti aj so Shandris, ktorá bola s nim zviazaná, a priviazal Tsuki. "A drž hubu! Nie, že mu vykecáš, že si spala s nami!" Povedal a už ho nebolo. Tsuki si vzdychla. Ani nie o desať minút sa už dvere znovu otvorili. Stál v nich Grimmjow, no absolútne jej nehľadel do očí. "Zdravím..." uštipačne sa naňho usmiala. "Spravíš raňajky." začal ju odväzovať. "Prečo ja?? Nechceš aby robila Shandris? Však ona je skvelá kuchárka." "Mlč dobre??" ako náhle ju odviazal chytil ju s nezáujmom za ruku a odtiahol do kuchyne.: "Sprav niečo..." prikázal jej a sadol si za stôl. "Hm..." chytila do ruky nožík, keď ju napadla myšlienka. Má zbraň!

***Zatiaľ***

"Tak vysvetlíš???" začala tému keď vošli do izby. "Vieš čo? Na tvojom mieste som rád, že mám pokoj tak sa ma nevypytuj hovadiny. Radšej premýšľaj nad svojím dlhom... Teraz máme chvíľu času, ehm.." odkašľal si.: "Takže?"

"Nemeň tému..."

"Fajn ak chceš, môžeme sa k tomu vrátiť... Keď ti to tak chýba asi ťa to vzrušuje." podráždene jej odpovedal. Dúfal, že povie nie, pretože potom by naozaj nevedel ako by to vysvetlil. Nesmel jej povedať, že je tehotná, musel vymyslieť nejaký plán ako by to zobrala čo najnormálnejšie. Musel to nejak zahrať keď ho niečo napadlo. Ak sa s ňou teraz vyspí...mohol by sa vyhovoriť, že dieťa vzniklo za takýchto podmienok. "Prečo teraz?? Nie až večer??" spýtala sa ho Shandris. "Nie....hneď ideme do vane, pretože si mi sprchu zdevastovala." chytil ju za ruku a ťahal do kúpeľne. Hlavne musím byť na ňu čo najviac nežný...aby to vyšlo. pomyslel si. Shandris pozrela do zeme a nervózne sa chytila pri krku.: "Neublížiš mi však?"

"Nie." uvoľnil im reťaz z rúk, ktorá dopadla so štrngotom na zem.: "Rýchlo, lebo to premárnime." vyzliekol si tričko. "Konečne si to dal dolu..." chytila si zápästie a trocha cúvla, ale keď si všimla jeho telo nabrala trocha červene. Ešte ho nevidela hore bez.: " A ako ti mám veriť, keď už raz si ma tak hnusne podviedol?" pozerala do strany. "Dohoda je dohoda. Nezdržuj. Budeš to mať aspoň za sebou. Chcela si Tsuki ušetriť tej miestnosti a ja som ti vyhovel." začal napĺňať vaňu vodou a ako bonus dal do nej mydlo aby bola pena. "D-dobre... Neznášam ťa." vyzliekla si nervózne vrch a potom si dala dolu gate. Na jej prekvapene po nej neskočil ani ju nečakane nezdrapil. Pozrel sa na ňu, ale to bolo asi tak všetko. Dokonca sa aj otočil aby sa mohla posadiť do vane. Voda vo vani bola tepla a penou si mohla skryť prsia. Mala lepší pocit istoty, ktorý ale zmizol keď k nej skočil do vane. "Aj ja ťa neznášam..." odpovedal jej po chvíli a začal sa k nej blížiť. A je to tu...mám strach, ale...pomohla som Tsuki." zavrela oči a pootvorila ústa aby ho pobozkala. Nesmela ho pokúsať, musela to vydržať. "Bozkávať ťa nebudem...to nespravím nikdy..." zašepkal a dal si tvár ku jej plecu. Počas toho si ju pritisol úplne k sebe a skĺzol rukami od jej pliec ku bokom. Nevedela sa uvoľniť, cítila voči nemu silný odpor. Dal sa tvárou nižšie a začal jej bozkávať prsia. Prišlo mu to čudne....teraz keď to mal robiť akoby z lásky. V záujme dieťaťa.... Trochu ju nahol aby sa podoprela a pokračoval vo svojej nežnej práci. Oboma rukami ju stále hladil až zašiel jednou medzi jej nohy. Na sucho preglgla. Teraz začínala cítiť vzrušenie. Nechcela prejaviť svoju slabosť. Chvela sa z neho a stisla pevne oči. Po chvíľke predohry sa opatrne do nej vsunul a Shandris sa trocha zamračila. Ešte ju to bolelo kvôli tomu ako s ňou zaobchádzal. "Budem sa snažiť čo najjemnejšie..." pozrel sa jej do oči, z ktorých sa v tej chvíli nevedel odtrhnúť. Ako pokračoval v pohyboch ktoré oboch silno dráždili mal čoraz väčšiu chuť ju pobozkať. Shandris chytila pevne bok vane od nepríjemnej bolesti a on sa k nej pomaly priblížil. Strašne...ako bol čoraz viac zaplavený pocitom vzrušenia chcel zažiť bozk. Už dokonca prehral nad svojou vôľou keď zrazu niečo započuli.

Tsuki prestrašene vykríkla, keď Grimmjow vedľa nej tresol rukou a nôž jej pritom vypadol z ruky. Chcela mu poriadne nadať ale nemala šancu. Grimmjow ju pritlačil o kuchynskú linku a pozrel jej priamo do očí. "Čo to má znamenať?!" Zvrieskla. "Chcem sa ťa spýtať na to isté. Čo mal znamenať ten sen?" Zavrčal. "Och, nepáčila sa ti tá rana po papuli? Aspoň vieš aké to je, keď ťa niekto neustále mláti." Blčala jej zlosť v očiach. "Nie, to nemyslím!" Zvrieskol. "To dievča, to dievča v tom horiacom dome! Čo sa tam vtedy stalo?! A prečo si mi to vlastne ukázala?!" Odvrátila od neho tvár a odfrkla si. "Rozčuľuješ ma." Jeho hlas sa hrozivo znížil na šepot ako keď príde ticho pred búrkou. "Aj ty mňa!" Strelila mu facku a rozbehla sa preč. Nečakala na nič, chcela len jedno. Ísť preč, bolo jedno kde. Bežať a bežať, kým už nebude mať síl. Bežať tak ako, keď chodievala večer potom, čo jej skončila robota v jednotke, keď behala a každému bolo jedno kde a ako dlho, pretože bola voľná. Vybehla na záhradu, preskočila plot a vybehla na ulicu. Bože, ako jej to všetko chýba. Pridala do behu. Počula vlastný rýchli dych, zabočila do ulice, potom do ďalšej a ďalšej. Kľučkovala ako zajac, ktorý sa snaží vyhnúť líške. Bolo jedno kam ju nohy niesli. Cieľ nevidela, pretože miesto, kde by chcela utiecť už neexistovalo. Chcela sa dostať len čo najďalej odtiaľ, z tej levej jamy, od toho odporného predátora. "Hej, neplač. Ja budem vždy s tebou. Nech sa stane čokoľvek. Sľubujem." V mysli sa jej vybavil obraz malej šesťročnej Shandris. Jej usmievavá tvár. Áno, keď si Tsuki prišla najviac opustená, najviac sama na svete bola to práve ona kto jej podal pomocnú ruku a povedal tieto slová, ktoré pre ňu znamenali všetko na svete. Zastavila sa. Zrazu si prišla strašne previnilo. Nechala ju tam, samú. Chcela utiecť bez nej. "Shandris..." Zašepkala a obzrela sa naspäť. "Shandris!" Zakričala a chcela sa rozbehnúť naspäť, ale pred ňou sa postavil Grimmjow a chytil ju za ruku. "Pusť ma!" Zvrieskla. "Pusť ma! Musím ísť za Shandris! Pusť ma!" Kričala stále dookola, no on si ju pritiahol k sebe a nechcel ju pustiť. Začala do neho kopať, búchať päsťami, metala sa ako zviera chytené v klietke, z celého hrdla kričala ako ho neznáša, ako jej zničil život,no on to všetko mlčky znášal, všetky jej rany, jej krik a naďalej ju pevne držal za ramená. "Prečo?! Prečo mi to robíš?! Neznášam ťa!! Nenávidím ťa!!" Oči ju pálili od toho ako sa snažila zadržať slzy a pritom sa naďalej zúrivo zmietala v jeho zovretí až to pochvíľke vzdala. Od vyčerpania a všetkých tých emócii, ktoré sa vnej nahromadili sa jej podlomili kolená a nebyť Grimmjowa, padla by na zem. Ticho si ju k sebe privinul a naďalej počúval jej zúfalý hlas, ktorý mu neustále opakoval ako ho nenávidí. Nakoniec sa k nej naklonil a pobozkal ju. Nie, surovo a majestátnicky ako to zvykol, ale nežne. Vyrazilo jej to dych. Tak veľmi potrebovala nehu, tak veľmi potrebovala nežnú ruku a lásku v tomto pekle, v ktorom musela začať žiť. Úplne sa jeho bozku oddala a na ten jeden moment, v tom jednom nežnom bozku si uvedomila akú má nenávisť tenkú hranicu s láskou a ako sa dá rýchlo prekročiť.

"Čo to bolo?? To bola Tsuki!" začala sa obzerať po dverách, že vyskočí z vane a pribehne k nej ako bodyguard. "Kam ideš?" zachytil ju Toushirou a posadil naspäť. Až potom si uvedomil, čo ešte pred chvíľou chcel spraviť. Chcel ju...pobozkať!" "Prosím pusti ma... Ja mám veľmi zvláštny pocit. Musím ísť za Tsuki!" z ničoho nič sa začala vzpierať. "Čo? Nikam nejdeš, ešte sme neskončili s dlhom, hej! Počúvaš ma?!" už bola takmer na podlahe, keď ju z ničoho nič zdrapil a pritisol k sebe. "Pusť ma!!" zvreskla naňho. "Ukludni sa... Čo je to s tebou?!" nerozumel jej náhlej zmene nálady. "Okamžite ma pusť!!" naraz ho kopla medzi nohy a Toushirou vypískol. "Spamätaj sa!!!" zajačal po nej na plné hrdlo a potom po chvíli ako ho prestával bolieť jej kopanec mierený presne do čierneho, otvoril zhrozene oči. Ani nevedel ako to spravil a ako to stihol ale naraz Shandris držal pod vodou a topil ju. Naraz prestal myslieť, vôbec nevedel čo má robiť. Až po chvíli sa uvedomil a rýchlo ju vytiahol. Shandris sa zhlboka nadýchla a on ju pustil.: "P-prepáč..." cúvol od nej. "Ty...skoro si ma zabil..." pozrela sa naňho so strachom v očiach. "T-to...to som nechcel..." rýchlo sa postavil, obliekol a zmizol z kúpeľne. Ohrozil svoje vlastné dieťa!

"Tsuki...." prehovoril na ňu jej menom, keď vypadala, že je už viac kludná. "Poď...prosím..." nežne ju chytil za ruku a začal ju ťahať späť do domu. Nebránila sa. V tej chvíli bola zamorená v myšlienkach a takmer neprítomná. Poslušne ho nasledovala, čo si ani pomaly neuvedomovala. Vnímala len jedno, jeho bozk... Bol iný ako tie ostatné. Bol ako recept na jej bolesť...ako keby jej rozumel. Celú cestu čo sa vracali na seba ani jedným slovkom neprehovorili. Grimmjow bol zmetený. Nemal ani poňatia prečo to spravil...ale jedno vedel. Páčilo sa mu to. Páčil sa mu úprimný cit.