Daughter Of The Future (12.Kapitola)

Po dlhom čase pokračovanie :D

12. Kapitola

---

Rangiku pozrela na Tatsuya.

"Kto sú tvoji rodičia?" spýtala sa ho. V miestnosti zavládlo hrobové ticho. Tatsuyo si vzdychol a otvoril svoje prenikavé modré oči.

"Moje celé meno je Ichimaru Tatsuyo, syn Ichimaru Gina a jeho manželky Ichimaru Rangiku. Som tvoj syn," povedal a jej oči sa rozšírili prekvapením a šokom.

"To nie je možné...Gin...on je predsa..." šepkala.

"Nie, nie je. Ichimaru Gin v deň, keď zomrel sa znovu narodil ako zblúdila duša v Hueco Mondo. Mal sa reinkarnovať do ľudského sveta a začať žiť od začiatku od batoľaťa až po starého muža, no miesto toho sa jeho duša dostala do Hueco Mondo a tam sa zhmotnila. Vrátil sa do Las Noches a pomohol Arrancarom, ktorí prežili dostať sa späť na nohy, no neučil ich zlu ako Aizen, učil ich dobru a ľudskosti. Stal sa ich novým kráľom. Keď Ichigo-san a Rukia-san utiekli do Huceo Mondo, aby zachránili svojho nenarodeného syna bol to Gin kto ich tam prichýlil, to oni sa prví dozvedeli, že žije. Neskôr sa Ichigo-san dostal do ľudského sveta, aby ťa mohol skontaktovať a povedať ti pravdu. Keď si sa to dozvedela vrátila si sa spolu s ním do Huceo Mondo no a to ostatné...je už história," slabo sa pousmial. Rangiku sa nahrnuli slzy do oči.

"Gin...on...on žije?" zašepkala a Tatsuyo prikývol.

"Ale..." pribehla k Tatsuyovi a chytila ho za plecia, "Musím ísť za ním," vyhŕkla.

"Prepáč mami, ale to nie je možné. Ak ho teraz stretneš zmeníš budúcnosť, zmeníš mňa a to by som nerád," zosmutnel a Rangiku zostala ticho. Potom sa však cez slzy usmiala.

"Máš pravdu. Ja si počkám. Hlavné je, že žije," povedala a silno Tatsuya objala.

"Vieš, vyzeráš presne ako on. Akoby si mu z oka vypadol," zašepkala a on jej objatie vrátil.

"To mi hovoríš vždy mama a ešte k tomu aj zvykneš dodať, že našťastie rozum som zdedil po tebe," povedal a ona sa zasmiala.

"Ale keď ste nám toto všetko povedali nezmení sa tým budúcnosť?" spýtal sa Byakuya.

"Nie, lebo vám vymažeme pamäť," prehovorila Masaki a všetci na ňu prekvapene pozreli.

"To ako na vás...zabudneme?" spýtal sa šokovaný Ichigo. Nechcel na nich zabudnúť.

"Ale oco neprežívaj to tak, veď sa stretneme. Navyše keby sme to nechali takto mohli by sme tým ohroziť budúcnosť a tým pádom nás," povedal Kai a všetci pochvíľke prikývli.

"No keď sme pri tej budúcnosti," ozval sa malý Mamoru.

"Musíme sa do konca týždňa vrátiť domov inak sa vyparíme," povedal s úsmevom na perách a všetci na neho vytreštili oči.

"Čože?!" skríkli naraz.

"Svojim príchodom sme totižto narušili rovnováhu minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Nepatríme do tohto času a preto tu nemôžeme zostať. Tak nejak nám to vysvetľoval dedo," zamyslel sa Meiyo.

"To preto sa vyparujú naše sily," poznamenal Tatsuyo.

"To nebude problém. Urahara nám priechod na konci týždňa otvorí," povedala Masaki.

"To hej, ale problém je Aka Army. Bojím sa, že nám v tom budú chcieť zabrániť," povedal vážne Kai.

"Kto je vlastne tá Aka Army?" spýtal sa Toushirou.

"Aka Army je skupina vyznávačov Aizena, ktorí nám znepríjemňujú život. Vďaka pokusom si zväčšili sily, kedysi boli hrozba pre Seireitei. Neskôr však väčšina z nich skončila pod zámkom vo väzení vďaka otcovi a jeho jednotke. Pár tých, ktorí sa trestu vyhli sa snažia zašlú slávu Aka Army obnoviť no moc im to nejde. Ibaže tu môžu byť pre nás nebezpečenstvo, pretože sme bez síl," zazrel Kai.

"Ale veď oni tiež prichádzajú o svoje sily, keď tu zotrvávajú nie?" spýtala sa Masaki.

"To áno, ale bojím sa, že niečo plánujú," zašomral Kai a v miestnosti nastala napätá atmosféra miešajúca sa so strachom.

"Nebojte sa," prehovoril pochvíľke Ichigo a jeho deti na neho prekvapene pozreli.

"Ochránim vás, všetci sa dostanete v bezpečí naspäť," usmial sa na nich a jeho deťom sa rozžiarili tváre, hlavne dvojčatám.

"Oco ty si super! Si najlepší!" prekrikovali sa chlapci jeden cez druhého.

"Nebojte sa nedovolíme, aby sa vám niečo stalo," pridala sa aj Rukia.

"Samozrejme, že nie. Môjmu rozkošnému synčekovi nikto neskriví ani len vlások na hlave," Matsumoto s úsmevom potiahla Tatsuya za líce.

"No tak mama nerob už nie som malý," zašomral podráždene a ona sa zasmiala.

"To mi pripomína Mamoru a Meiyo ako ste sa sem vy dvaja dostali?" Kai si ich premeral skúmavým pohľadom a dvojčatá sa zazubili od ucha k uchu.

"Našli sme Uraharove kido na cestovanie v čase, ale museli sme ho trochu pozmeniť, pretože kido funguje tak, že niekto musí bránu otvoriť a zostať vo svojom čase, aby ju mohol zatvoriť potom, čo sa jedna z osôb v čase premiestni," vysvetľoval Mamoru.

Urahara na nich pozrel s otvorenou pusou.

"Chcete mi tvrdiť, že...že ste to kido vylepšili?" zašepkal a oni s úsmevom prikývli.

"Chvíľku nám to trvalo bol to tvrdý oriešok, ale potom sme na to prišli," uškrnuli sa.

"No teda Kurosaki ja čumím. Tvoje deti sú veľmi múdre, ba až geniálne. Zaujímalo by ma po kom to majú, po tebe isto nie," s úsmevom na perách zamával vejárom a Ichigovi na čele navrela žila.

"Klobučník láskavo si zavri hubu!" zavrčal a Rukia si vzdychla.

"Ale...nepodarilo sa nám odstrániť nežiaduce... ako by som to len nazval...účinky?" zamyslel sa Meiyo.

"Ja by som skôr povedal efekty," dodal Mamoru.

"Aké nežiaduce efekty?" nadvihla obočie Rukia.

"Síce sme zistili ako zavrieť bránu, keď sa všetky osoby prenesú v čase, ale musí to byť presne načasované inak ti to odtrhne nejakú časť tela ak zavrieš bránu príliš skoro. Ibaže ak sa na druhej strane pokúsite zavrieť bránu príliš neskoro nebude sa dať," vysvetlil im to Meiyo.

"Čo?! To je až také nebezpečné?! A vy ste to aj tak riskli?! Nech vás to už viac nenapadne!" zvrieskla Rukia.

"Ale mama...." chceli sa brániť dvojčatá, keď ich v tom prerušil Kai.

"Vy dvaja malí debili! Ste už fakt šľahnutí alebo čo?! Keby sa vám niečo stalo zlizol by som si to ja lebo som najstarší! Vy máte jediné šťastie, že ste celý!" vrieskal po nich ako najatý.

"Vlastne..." zašepkal Mamoru.

"Prišiel som o kus prsta," vyškeril sa a ukázal im na ľavej ruke zafačovaný ukazovák, z ktorého polka chýbala. V miestnosti znova nastalo hrobové ticho a potom väčšina spustila hysterický záchvat, hlavne teda rodina Kurosaki.

"Čože?! Otec ma zabije!!" vrieskal Kai.

"Nie teba, ale ICH DVOCH!!" začal vrieskať aj Ichigo.

"On zomrie!" pišťala hystericky Masaki.

"Nádhera Kurosaki," neodpustil si uštipačnú poznámku Byakuya.

"TICHO!" zvrieskla Rukia a všetci okamžite stíchli.

"Nikto neumrie, nikto sa tu zabíjať nebude a toto vyrieši Orihime," pozrela na Mamorov prst.

"Ale nie, prečo? Som s tým tak cool. Vyzerá to akoby som to získal v bitke," šomral sklamane Mamoru, no keď zbadal naštvaný pohľad svoj mamy stiahol sa.

"Som tu," ozvalo sa zrazu spred dverí a dovnútra vstúpila Orihime.

"Teta Orihime ako na zavolanie," usmial sa Kai a ona na neho prekvapene vytreštila oči.

"T-Teta?" vykoktala prekvapene.

"To je nadlho. Všetko ti to poviem, ale mohla by si sa prosím ťa postarať o jeho prst?" spýtal sa jej Ichigo a ona pozrela na čiernovlasého chlapca, ktorý mal zafačovanú polku ukazováku lebo druhú nemal.

"Dobre," prikývla a vyvolala Shun Shun Rikka.