The Prisoners (18.Kapitola)

18.KAPITOLA

---

"Ja nebudem jesť." Zašomrala Tsuki, keď už boli na večer doma. "Ako myslíš, v tom prípade..." Grimmjow ju zdrapil za ruku a začal ju ťahať do miestnosti na trestanie. "Tsuki!" Shandris sa chcela za ňou rozbehnúť, ale Tsuki pokrútila hlavou. "To je v poriadku. Budem v pohode, navyše stále je to lepšie ako spať v jednej miestnosti s ním..." Zazrela na Grimmjowa a ten zavrčal. Hodil ju do miestnosti a pripútal jej ruky. "Ja ťa naučím poslušnosti...sladké sny..." Uškrnul sa. "Skap do rána." Odvrkla mu. "Och, tú radosť ti nikdy neurobím." Olizol si pery a zavrel dvere. Tsuki si vzdychla. Neznášala, keď jej brali slobodu, akoby už o ňu aj tak neprišla, aj tie posledné kúsky jej berú. Ale nevadí. Zaťala ruky v päsť. Ona sa nikdy nevzdá!

Toushirou so Shandris počuli rámus dverí, keď sa Grimmjow zabuchol vo svojej izbe. "Musí sa cítiť tak strašne...a práve ešte keď ma tie svoje ženské veci." smutne si Shandris podoprela hlavu o stôl. Tak strašne sa jej chcelo plakať. Vedela aké to je byť zavretá v tej strašnej miestnosti. "Prosím..." žalostne prehovorila pri tom si snažila udržať slzy v očiach.: "Prosím...vezmi ju k sebe..." pozrela sa nešťastne na Toushira. "Nie. Poď ideme spať. Musíš si oddýchnuť..." potiahol ju do svojej izby. "Toushirou...." keď započul svoje meno zastal a trocha prekvapene pozrel na ňu.: "Nechcem aby to zažívala....spravím čo len budeš chcieť len prosím....vezmi ju k sebe. Veľmi ťa žiadam!" nahrnuli sa jej slzy do oči a tento krát ich nedokázala udržať. "Nemyslí si, že keď si...." sekol sa.: "Keď si teraz na pozícii, že ti neubližujem, že spravím všetko čo budeš chcieť... Ona patrí Grimmjowovi nie mne. Môže si s ňou robiť čo chce. Mňa do toho nič." Zavzlykala a kľakla si.: "Veľmi ťa žiadam....kedy budeš chcieť sa s tebou vyspím bez toho aby som sa vzpierala len jej pomôž! Alebo ma aspoň zavri tiež do tej miestnosti...nech som pri nej...." rozplakala sa. Keď sa tak na ňu pozeral. Prvé čo mu prišlo na um bolo zdravie dieťaťa ak by sa Tsuki stalo niečo zlé Shandris by sa s tým nedokázala vyrovnať. Už aj tak mala toho dosť a ak by ostala sama s Tsuki určite by jej vykecala, že je tehotná.: "Obdivujem to ako vám dvom záleží na sebe. Pre tu druhú dokážete klesnúť aj na úplne dno len aby sa jej nič nestalo..."

"Ty si nikdy nechcel chrániť nejakú blízku osobu??" tíško zašepkala a Toushirou otvoril oči dokorán. "Tak ešte raz!" snažil sa tváriť chladne.: "Naposledy ti takto vyhoviem! Od zajtra mi je jedno čo budeš chcieť je ti to jasne?? Toto je už naozaj posledný krát! Ani nevieš ako riskujem. A to čo si ponúkla prímam....bolo by fajn zažiť sex bez toho aby si ma celý čas pri tom kopala. Aj tak si mi už dosť doškrabala chrbát a tvár..." zavrel oči aby v ňom nevidela ani trocha pocitu radosti. Usmievala sa šťastne naňho a to ho robilo nesvojím.: "Nenávidím ťa..." zašepkal. "Neboj sa aj ja teba..." uškrnula sa a potiahla ho do miestnosti kde sa mala nachádzať Tsuki. Ta len tak ticho presedela v miestnosti bez náznaku bolesti a pocitov. Aj keď v tej chvíli mala chuť kričať, plakať, kopať a všetko možné do toho, chcela to potlačiť. Započula ako sa niekto dotkol dverí a začal ich otvárať. Nahodila na osobu nenávistný pohľad, ale keď zbadala Shandris.: "Shan!" vyhŕkla prekvapene na ňu. "Tsuki!" silno ju objala. "Hlavne ticho..." zasyčal v šepotu Toushirou.: "Odviažem ju a ideme k nám..." začal Tsuki uvoľňovať ruky.: "A vy dve sa snažte mlčať... Rýchlo." obe chytil za ruky a odvliekol ich do svojej izby.: "Fajn...ľahni si tam!" ukázal na svoju posteľ a Tsuki zaklipkala očami.: "Ako to fakt??" "Ako to fakt...ak ti je ale luxusnejšia ta miestnosť tak prosím..." šiel otvoriť dvere von zo svojej izby ale Shandris mu je zadržala.: "Tsuki si to rozmyslela. Prosím ľahni si tam..." požiadala ju Shandris. "Tak ok..." posadila sa ale v tom ju napadla jedna vec. Pokiaľ by bola Shandris tehotná, Toushirou jej neublíži a dokonca vypadá byť úplne normálny až na tu reťaz, ale ak by jej to zatajila zase by zničila dôveru medzi nimi a zničila by Shandris život, pretože ako by mohla milovať dieťa splodené násilím??? Čo má robiť??? Má jej to povedať v záujme ich priateľstva alebo zatajiť v záujme zdravia?? Raz príde pravda najavo...

Tsuki vedela, že sníva. Stál tam pred ňou na lúke a uškieral sa. "Ahoj..." Povedal, no ona len otočila hlavu. "Povedz mi Jeagerjaquez Grimmjow, z akého dôvodu si sa hral na dobráka a teraz si zase ten zlý?" Spýtala sa ho. "Ja som nebol nikdy dobrák a ani som to nemal v úmysle, ibaže pri označení som si s tebou nechtiac vytvoril tak veľké puto, že som tvoje pocity prežíval až moc, ako svoje, štvalo ma to, ale naučil som sa to ignorovať takže môžem byť zase sám sebou." Hrôzostrašne sa usmial. "Vravel som ti to. Zlomím ten tvoj bojovný výraz." Zašepkal a ona naklonila hlavu. "Nechtiac si, si so mnou vytvoril puto." Zopakovala po ňom a začala sa nahlas smiať. "Čo je také smiešne?" Spýtal sa jej. "Vy Arrancari ste poľutovaniahodní. Ani živý, ani mŕtvy, ani ľudia, ani hollow, navždy opustení. Dobre si to vystihol, keď si mi povedal, že možno preto tak lipnite na svojej rodine, na svojich deťoch a vytvárate si putá s partnermi, aby ste sa necítili sami, aby ste sa tiež cítili ako normálni ľudia, ktorými tak opovrhujete, no celou svojou podstatou si želáte byť obyčajným žijúcim človekom." Povedala a on na ňu zazrel. "Tak to sa veľmi mýliš!" Zavrčal. "Áno, tak mi vysvetli Jeagerjaquez Grimmjow prečo si, si vybral partnerku? Prečo chceš mať deti? Keď sa necítiš byť opustený, keď si spokojný sám so sebou, prečo tak túžiš po rodine, s ktorou by si sa stal aspoň z časti obyčajný človek?" Spýtala sa a jeho oči sa prekvapene rozšírili. "Ty suka..." Zavrčal, rozbehol sa k nej a chcel jej jednu vraziť, no jeho ruka prešla skrz jej hlavu. "Vieš síce sa mi môžeš vkradnúť do snov, ale stále sú to moje sny. A človek dokáže svoje sny ovládať, keď si uvedomí, že sníva." Pozrela na neho a tentokrát mu ona vrazila päsťou tak silno, že odletel o hodný kus ďalej. "Nikdy ma nezlomíš Jeagerjaquez Grimmjow. Nikdy!" Pomaly k nemu kráčala, až úplne pri ňom zastavila. "Pretože vo svojom živote som si prežila už veľa zla..." Povedala a oni sa ocitli v obrovskom sídle, ktoré celé horelo. Na zemi ležalo mnoho mŕtvol a medzi nimi plakalo malé dievčatko. Spoznal ju, bola to Tsuki. V tom sa, ale ozval iný krik, krik, ktorý nepatril do sna. Tsuki sebou trhla. "Shandris." Zašepkala a sen sa rozplynul.

Tsuki sa prudko posadila a pozrela na Shandris, ktorá zo sna kričala. "Shan!" Zatriasla s ňou a ona sa zobudila. Prekvapene na ňu pozrela. "Tsuki?" Spýtala sa a ona si vydýchla. "Mala si zlý sen, čo sa ti zdalo?" Spýtala sa jej a Shandris uprela pohľad do boku. "Nie je to jedno??" pozrela sa na Toushira, ktorý otvoril oči. Nevypadal ako by sa pred chvíľou zobudil skôr akoby ešte ani nespal. "Nie je to jedno....už sa ti to stalo aj včera. Prosím povedz mi to... Mám o teba strach." "Tsuki...je to len sen." usmiala sa na ňu Shandris.: "Snívalo sa mi o nejakom dievčati...tak už to nechajme tak a poďme spať..." zaľahla. "No dobre...dúfam, že ju neznásilňuješ v snoch..." zamračila sa na Toushira. "Kto vie..." mysteriózne sa usmial a otočil hlavu od Tsuki. Ta len nenávistne napla päsť. Mala 100 chuti mu vyraziť zuby aj s tým jeho idiotským úsmevom, ktorý vravel som o krok vpred.

**********

Rangiku sedela smutne na posteli a premýšľala. "Zlatko, čo sa deje??? Vieš, že keď si smutná môže to negatívne vplývať na naše dieťa." prisadol si k nej Starrk. "Mám strach, že ma budú odsudzovať za to, že ťa milujem..." chytila si tvár. "Máš právo byť šťastná... Milovala si ho, ale teraz nemôžeš byť nešťastná celý život preto, že nemôže byť pri tebe. V tvojom srdci navždy ostane. Sľubujem ti, že sa o teba postarám a nikdy ti nedovolím byť smutná. Chápem, že to je pre teba ťažké...ale nemala si na výber. Odpusť....že to všetko ide tak rýchlo..." chytil jej obe ruky a pevne je stisol. Potom sa jej pozrel do jej nádherných očí.: "Milujem ťa. A tak to ostane na veky. Spravím pre teba všetko čo budeš chcieť, pretože tvoj úsmev je ako svetlo v temnote." silno ju objal. "Starrk..." zaslzene ho tiež objala. Bola dojatá, naozaj bol k nej milý a dobrý. Ani nevedela ako sa doňho dokázala tak ľahko zamilovať. "Veľmi sa teším na zajtra. Oslávime počatie nášho dieťaťa...."

Ďalšieho dňa sa zo spánku obe dievčatá rozvalili na Toushira a dali si k nemu spokojne tváre. "Eh..." prekvapene sa vzbudil a celý očervenel. "Hej Toushirou..." vošiel do izby Grimmjow a zbadal ho v posteli s dvoma babami ako ho objímajú. Tomu len huba spadla na zem a Toushirou očervenej ako paradajka.: "Ja ja ja! Ja ti to vysvetlím!!!!" spanikáril, keď v tom ho čosi šťuchlo.

Prítomnosť:

"Myslíš, že sa mu niečo sníva???" šťuchala doňho prstom Shandris. "To je fuk. Zabime ho s kým spí." obzerala sa Tsuki po jeho izbe a schmatla do rúk vražednú zbraň - dáždnik. "Celý sa červená.... Čo keby mu vypálim oči..." dala pred jeho tvár ruku. "Musíme to spraviť bez schopností aby nikto nemal podozrenie. Shandris..." prišla ku nej.: "Idu po nás ale nevedia, že sme to my..." zašepkala jej, keď v tom sa Toushirou trhnutím vzbudil.: "Čo ?? To bol sen? Uf..." chytil sa za hlavu a zbadal ako ho Tsuki ide ovaliť dáždnikom. Chytil ho a obe zaklipkali očami. "Fail..." neodpustila si Shandris komentár. "Vy ste ma chceli dobiť dáždnikom??? To má byť vďaka za to, že si mohla spať v tejto izbe a nie v tej komore??" "Nie...za to, že si ma znásilnil!" skočila Shandris po ňom a chytila mu obe ruky, ktoré pevne zvierala pri jeho hlave. Pozrel sa trochu prekvapene do jej zelených očí. Musel uznať jej osobnosť bola silná a zároveň tak citlivá... Pootvoril viac oči. Jej oči... v tom dostal od Tsuki dáždnikom po hlave.