Bleach High School Never Ends! (14.Kapitola)

Tak a je tu pokračovanie BHSNE :-) Táto časť sa celá zameriava na Ichiga tak si ju užite :D

14. Kapitola

---

"Rukia ešte aj ty buď na jeho strane!" zavrčal Ichigo do telefónu zatiaľ, čo sa prechádzal nočnými ulicami Karakuri.

"Ichigo, ale snaž sa ho aspoň trochu pochopiť. On si tiež zaslúži znovu sa zaľúbiť, to je ľudské. Ja viem, že si na neho naštvaný a že ťa to veľmi mrzí..."

"Nič nevieš, lebo keby si vedela neobhajuješ si ho!" prerušil ju a ona si na druhej strane telefónu vzdychla.

"Ichigo pozri keby sa mi niečo stalo..."

"Rukia čo to zase rozprávaš?!"

"Prestaň ma prerušovať! Keby som zomrela zostal by si navždy sám?" spýtala sa a na obidvoch stranách zostalo chvíľu ticho.

"Samozrejme, čo je to za hlúpu otázku. Ako...ako by som ťa len mohol nahradiť?" zašepkal.

"To hovoríš len teraz, ale predstav si, že by si mal byť navždy sám, bez lásky. To by som ani ja nikdy nechcela," povedala a Ichigo zovrel ruku v päsť.

"Prestaň ho obhajovať," znovu zavrčal.

"Ichigo proste prídi ku mne. Musíš vychladnúť tak ako som musela ja, keď som zistila, že Hisana chodí s Byakuyom. Keď si v hlave urobíš poriadok pôjdeš domov," navrhla.

"Nie, nemám ti čo povedať. Nestojím o to, aby si ma stále prehovárala," zrušil hovor a s nadávaním kopol do popolnice okolo ktorej práve prechádzal. Poobzeral sa dookola a rozmýšľal, kde ma teraz ísť. Nakoniec sa rozhodol pre jeden bar, kde často chodieval s chalanmi, keď boli ešte deviataci a potom neskôr prváci na strednej.

Keď vošiel dovnútra zistil, že bar je skoro prázdny. Až na pár starých mužov tam moc deciek nebolo, však kto by v školský deň ešte o desiatej na takomto mieste vysedával? Sadol si do voľného boxu a len tak namrzene hľadel pred seba

Ani si neuvedomil koľko času prešlo, keď si niekto oproti nemu prisadol. Prekvapene pozrel na purpurovo vlasé dievča.

"Ahoj Ichigo," usmiala sa.

"Ahoj Riruka," zašomral.

"Čo tu robíš o takomto čase s... kofolou?" nadvihla obočie, skôr by čakala, že sa prišiel na toto miesto opiť alebo niečo zapiť.

"Zdrhol som z domu," odpovedal jej stroho.

"Hádka?" spýtala sa a on prikývol.

"A prečo si nešiel za drahou, stále vás vidím spolu," pozrela na neho a on na ňu zazrel.

"Ak si myslíš, že sme sa rozišli tak nie a dopredu ti hovorím, že ak ma chceš zbaliť iba tu strácaš čas," zavrčal a Riruka sa pochvíľke prekvapenia začala smiať.

"Nie, nie. Potom, čo vás dvoch stále vidím spolu som zistila, že to nemá cenu len som chcela naštvať Rukiu," uškrnula sa.

"Prečo?" nechápal.

"Neviem, len tak. Presne z toho istého dôvodu prečo sa vy stále hádate s áčkarmi," barmanka jej priniesla kofolu, ktorú si tiež objednala a ona si z nej odpila.

"Ale to...počkaj...odkiaľ o tom vieš?"

"Celá naša škola si o tom rozpráva, snáď každý vie aké sú vaše vzťahy s áčkarmi, hlavne po tej bitke pri rieke z tohto leta," znovu sa uškrnula a Ichigo si vzdychol. Cez leto išiel s chalanmi zo svojej triedy z futbalu po ceste okolo rieky a stretli idiotov z áčky. Prvý začal provokovať Yylfordt, no nakoniec z pokrikovania a nadávok došlo k bitke. Ľudia mali zážitok na celý deň a klebetenia na mesiac a Ichigovi bolo strhnuté vreckové len, čo sa klebety doniesli k jeho otcovi.

"Naša škola vás už dávno odpísala. Nikto si nemyslí, že to vyhráte keďže ste v týme s áčkarmi," dodala.

"Čo? Náhodou nám to ide! Však počkajte na súťaži!" povedal urazene a ona sa zasmiala.

"No to iste," dodala a on si vzdychol.

"Na a čo tu vlastne ty robíš? O pol jedenástej?" dodal Ichigo.

"Vlastne ja tu pracujem, zrovna som sa chystala domov, keď som ťa zbadala, vieš je nezvyklé o takomto čase tu vidieť študentov," znovu si odpila z kofoly.

"To ti rodičia dovolia tak dlho do večera pracovať?" spýtal sa a ona pokrútila hlavou.

"Nie, ale teraz sú na týždeň preč, majú výročie svadby tak som to využila a dala si dlhšie smeny, aby som si viac zarobila," vysvetlila a on prikývol.

"No, ja som ti povedala, čo tu robím teraz je rad na tebe," s úsmevom na neho pozrela a on si pochvíľke vzdychol.

"Ide o môjho otca, vieš moja mama už dávno zomrela a on...si teraz našiel inú, naštvalo ma to tak som odišiel, pretože každý si ho zastáva, dokonca aj Rukia," vyhŕkol a Riruka sa uškrnula.

"Pripomínaš mi mňa pred šiestimi rokmi, keď sa moji rodičia rozviedli. Môj otec si po roku našiel inú, taká zrada, tak najprv zničil našu rodinu a potom sa rozhodol založiť rodinu s inou. Bola som na neho tak naštvaná, že som ho odmietala chodiť navštevovať, aj keď sa neustále snažil so mnou udobriť, nechcela som o ňom a o jeho novej ani len počuť. A keď si po dvoch rokoch aj moja mama našla priateľa bol to pre mňa ako koniec sveta, nebavila som sa ani s jedným dokonca som sa tak naštvala, že som odišla bývať k babke," zasmiala sa.

"A samozrejme som im nezabudla vykričať, že ich neznášam, že mi zničili život, detstvo, a že prečo ma chceli keď sa potom rozviedli," pozrela do svojej kofoly.

"Prišla som si zradená a opustená, moja babka mala preto pochopenie, ale mala pochopenie aj pre mojich rodičov. Začala mi vysvetľovať, že tak to v živote býva. Láska niekedy príde a potom odíde a my si vždy hľadáme novú, pretože sa bojíme samoty. Povedala mi, že aj keď už moji rodičia nie sú spolu ich láska ku mne sa nezmenila, že ma budú navždy milovať lebo som ich dcéra, a preto by som ich lásku mala prijať a neodmietať ju. Ťažko sa mi s tým zmierovalo, že moja rodina už nie je kompletná, ale babka mala pravdu Na tom, že ma milovali sa nič nezmenilo a tak sme si navzájom odpustili. Nemohla som ich prinútiť byť spolu, keď sa už nemilovali, teraz keď som už staršia a zažila som pár tých lások to chápem, ale nemohla som im stáť v ceste, aby sa znovu zaľúbili a náhodou aj mamin manžel aj ocova snúbenica sú skvelí a majú ma veľmi radi a má to svoje výhody dostávam viac peňazí a darčekov," zasmiala sa a Ichigo sa tiež pousmial.

"Viem asi ako sa cítiš, akoby si stratil navždy rodinu, no uvedom si, že rodinu môžeš nájsť aj tam, kde by si ju nikdy nehľadal," žmurkla na neho a on pochvíľke mlčania prikývol.

"Riruka nevadí ak ťa opustím?" zašepkal a ona potriasla hlavou.

"Už aj tak som na odchode, maj sa," zdvihla sa a on sa chvíľku po nej tiež pobral.

Rukia započula zvonček a zletela dole aj s mobilom v ruke, keď otvorila dvere zbadala v nich Ichiga.

"Ty debil! Prečo mi nedvíhaš?! Vieš ako som sa bála?! Chcela som ťa ísť hľa..." V tom sa sekla lebo ju silno objal.

"Prepáč," zašepkal a ona prekvapene zažmurkala. Potom sa však usmiala a tiež ho silno objala.

"Hlupáčik," zašepkala.

"Ichigo si to ty?" Na chodbu sa vrútila aj Hisana a hneď za ňou Byakuya,

"Ty malý sopliak! Len tak zdrhnúť z domu! Tvoj otec sa bojí, tvoje sestry sa boja, Rukia sa bojí, my sa bojíme a on milosť pán sa ani neozve!" vrieskal po ňom a Ichigo sa pousmial.

"Prepáčte všetci," zašepkal a Byakuya si vzdychol.

"No hlavne, že si v poriadku," zamumlal a Hisana sa usmiala.

"Poď dovnútra, isto ti je zima. Zavolám tvojmu otcovi, že budeš u nás, aby sa nebál," povedala a Ichigo prikývol. Riruka mala pravdu. Rodinu nájde človek aj tam kde by ju predtým nehľadal.