The Prisoners (15.Kapitola)

15 KAPITOLA

---

Keď bol takmer obed hotový Toushirou vošiel do svojej izby, kde Shandris ešte spala.: "Hej..." podišiel ku posteli a štuchol do nej.: "Zobuď sa... Halooo!" pocapkal ju po líci na čo sa už pomaly začínala prebúdzať. Ale keď zbadala Toushira.: "AHHhhhhh!!!!!" ozvalo sa celým barakom a Tsuki zlomila lyžičku.: "Shandris!!!!" automaticky sa rozbehla za ňou. "Čakaj! Kľud!!" nabehol aj Grimmjow a čapol ju zozadu okolo pása.: "Ta kurva malá!!! Bastard! Sviňa hnusná!" valili sa z Tsuki nadávky smerujúce na Toushira.

Shandris sa pritisla ku stene na opačnej strane izby aby bola od Toushira čo najďalej.: "N-nechaj ma!! Čo tu robím?!!"

"Ukľudni sa.." vzdychol si.: "Nič ti nespravím. Určite si hladná. Poď sa najesť." šiel von z izby a otvoril dvere. Shandris naňho s rýchlym dychom podozrievavo pozerala, ale keď si uvedomila, že počuje Tsukin hlas, rýchlo vybehla von a pri tom sa snažila byť čo najďalej od Toushira. "Tsuki!!" radostne povedala jej meno a Grimmjow Tsuki pustil. "Shandris!" obe sa objali a potom vzdialili od chlapcov, pretože ju Shandris posúvala. "Č-čo som robila v jeho izbe??" prestrašene sa jej spýtala. "Ježiš nič.... Omdlela si tak som ťa presunul k sebe..." povedal jej Toushirou. "Toto si môžeme vybaviť aj pri jedle. Poďme jesť kým to nevychladne. Nemáme mikrovlnku. " zašomral Grimmjow a Tsuki naňho zazrela.: "Vy nemáte mikrovlnku??? To jak žijete??" mala chuť sa rozosmiať na plné kolo. "No poďme..." oprel sa Toushirou o dvere a tým je otváral.

Posadali si za stôl a začali jesť po pri tom každý premýšľal nad svojimi problémami. Shandris premýšľala nad tým a zároveň dúfala, že už Toushira nebude musieť ani cítiť. Tsuki zas rozmýšľala nad Shandris. Musí jej to povedať, ale ako....? Čim skôr tým lepšie. Toushirou si spokojne jedol. Dosiahol to čo chcel a to vyvolávalo v jeho duši pocit pokoja a radosti. Aj keď....Shandris chcel nenávidieť. Nič s ňou nechcel mať žiadne city. Len ku jej dieťaťu. A Grimmjow...ten premýšľal nad tým, prečo Tsuki ešte neotehotnela. Že by boli jeho kamaráti taky ľavý?? To musí zmeniť a čo najskôr! Hneď ako jej prestane jej "ženské" obdobie musí sa sústrediť hlavne na to. Aby už aj on bol otcom. Samozrejme bez násilia.

**********

"Ja chcem byť so Shandris!" Vrieskala Tsuki ako najatá. "Zabudni...za ten dnešný úbohý obed a večeru? Nezaslúžiš si ani len cukrík." Zašomral Grimmjow a ona na neho zazrela. "Ty si za všetko na svete nezaslúžiš, aby som si o teba čo i len bicykel oprela." Odbila ho a on na ňu zazrel. "Odchádzame, daj jej dobrú noc. Ja sa tu nebudem naťahovať s Toushirom o jeho maznáčika to nedáva zmysel." Začal ju ťahať za ruku do ich izby. "Tsuki!" Shandris sa za ňou chcela rozbehnúť, ale Toushirou ju zastavil. Zazrela na neho a odstúpila čo najďalej. "Nie, nie, nie! Pusť ma! Shandris!" Tsuki sa tiež chcela za ňou rozbehnúť, ale stalo sa niečo nečakané. Grimmjow ju celou silou, doslova, odhodil do izby, kde pristála na posteli a skôr než sa stihla odtiaľ čo i len zviechať sonídom sa tiež objavil v izbe, zavrel dvere a zamkol ich. "Čo to..." Nestihla sa ani len poriadne nadýchnuť už sa nad ňou skláňal. "Pozri prestaň dráždiť tigra a tým nemyslím len seba, ale aj Toushira. Ak sa mu bude zdať, že akýmkoľvek spôsobom ohrozuješ Shandris, zabije ťa." Hovoril ticho ale rázne. "Ako...ako by som ju už len ja mohla ohroziť?!" Spýtala sa pobúrene. "Už len tým, že chceš byť s ňou. To proste nejde! Teraz, keď je tehotná ju nebude chcieť spustiť z očí, aby sa jej nič nestalo. Tým, že by si nástojila na tom, že chceš byť cez noc s ňou alebo by si sa dokonca rozhodla s ňou spať bez neho, doslova by si ho od nej odháňala, zabil by ťa. Môžete sa kamarátiť naďalej v tom nie je problém, ale nedráždi ho teraz, pretože ochrana dieťaťa je pre neho prvoradá. Naozaj nechcem, aby ti čo i len skrivil vlások. Rozumieš?" Tsuki sa oči rozšírili prekvapením lebo v jeho hlase počula obavu, nie len to. Zdalo sa jej, že v jeho modrých očiach vidí strach. "Ale ja nechcem, aby bola s ním...on jej tak ublížil." Šepkala. "Ja viem, no nemáš na výber. Mŕtva jej nijako nepomôžeš." Povedal. Chvíľku sa dívali do očí a potom si Tsuki vzdychla. "Dobrú..." Zašomrala, vytiahla sa spod neho, prezliekla sa do pyžama a znovu si ľahla do postele. Pritúlil sa k nej a objal ju, čo ju šokovalo ešte viac. Okrem chvíľ, keď s ňou spal sa jej v posteli nedotýkal vôbec, vždy spal na svojej polke čo najďalej od nej. "Už som ti povedala, že nič nebude, pretože mám..."

"Ja viem, to nevadí, vieš keďže ťa mám označenú môžem sa ti v kradnúť do snov, tam si to vynahradím." Uškeril sa a ona od prekvapenia už aj pootvorila ústa. "Nerob si zo mňa srandu! Nemôžeš sa mi vkradnúť do snov! To je nemožné!" Pozrela na neho, ale on sa naďalej so zatvorenými očami uškieral. "Veď uvidíš." Zašepkal.

"T-tsuki..." povedala si smutne pre seba a cúvla. "Poď." Otvoril dvere a ukázal rukou aby šla dnu. Shandris sa smutne zamračila a sadla si na zem. "Dúfam, že nejdeš trucovať..." Nič mu neodpovedala.: "Zavri ma do tej komory... Však tam je moje miesto."

"Nie. Ideš do tepla. Poď. Nebudem sa opakovať." Trocha ráznejšie jej povedal. "Nikam nejdem!" pritisla sa k rohu. "Tak ináč....ak nechceš aby som vybavil aby Grimmjow Tsuki nejak ublížil ale teraz nemyslím fyzicky skôr psychicky. Napríklad ju veľmi potupil alebo s ňou zaobchádzal ako so špinou OKAMŽITE vojdeš do mojej izby." Snažil sa to povedať čo najkľudnejšie ale aj tak mal v sebe viac zlosti. "Sa neposer ty úbožiak." Vošla mu do izby pri tom sa nezabudla naňho pozrieť ako na niekoho pod svoju úroveň. Zakusol si do jazyka a vošiel nahnevane do izby ktorú zamkol. "Správaj sa ku mne slušne inač vieš čo ťa čaká..."zaškrípal zubami. Zdalo sa jej to zvláštne. Za celý deň sa jej ani nedotkol aj keď ho urážala.: "Si bastard.... Parchant." Skúšala jeho nervy, zatiaľ čo si sadol na posteľ. "Keď ťa vidím dvíha sa mi žalúdok... Asi preto mi je tak zle. Pri živote s tebou si želám len jedno.... Vytrhnúť si maternicu..." prešla si nechtami po bruchu a začala si ich vrývať do pokožky. Vôbec nevedela čo ju to napadlo, ale pri predstave, že by s nim niekedy mala mať dieťa túžila po bezdetnosti. Toushirou na ňu strehol a rýchlo k nej pribehol.: "Prestaň!!! Si sprostá?!!" chytil jej obe ruky. "Nie, len túžim zdochnúť!! Pusť ma!!!" kopla ho. Keby sa neuhne dostal by to presne medzi nohy. "Dochádza mi trpezlivosť!!! Ľahni si!" hodil ju na posteľ. Shandris sa rýchlo posadila a cúvla ku vankúšu.: "Opováž sa mi to spraviť opäť!! Je to svinstvo!! Úbohé!! Asi ťa ani žiadna nechce. Isto stojíš v posteli za prd s tým čo máš... Žiadna by pri tebe nezažila orgazmus ale zaspala by od nudy!" "Prestaň!!!" skočil na posteľ a čapol ju okolo krku.: "Už ma to nebaví počúvať! Grimmjowa partnerka bude isto šťastná, keď si pobudne vďaka tebe celý deň v tmavej miestnosti, zviazaná reťazami a bude ohlodávať kúsky mäsa, ktoré jej osobne hodím ako psovi!" Na jeho slova Shandris stíchla a on ju pustil. "Teraz spi... Ale najprv...." začal sa k nej blížiť. "Nedotýkaj sa ma!!!" vytrhla mu pramienok vlasov. "Prestaň! Nejdem ti blížiť! Chcem ťa len trocha ochutnať." Tisol sa na ňu a chytil jej obe ruky. "Nie! Prosím, prestaň!" stisla pevne oči. "Najprv ťa zviažem aby si mi nemohla utiecť." Povedal jej keď sa zabodol pohľadom do jej očí. Cez svoju a jej ruku dal reťaz, ktorá ich nútila byť pri sebe a potom ju pobozkal medzi prsia. Shandris sa striasla od zhnusenia aj keď teraz to vôbec nebolelo. "A dobrú noc..." ľahol si. Zazrela naňho. To bolo všetko? Nie že by bola sklamaná ale prekvapená. On jej nič nespravil!