4. Kapitola

4.Kapitola

---

Keď sa Rukia ráno prebudila Ichigo už vedľa nej nebol, ale prikryl ju obidvoma spacákmi. Zdvihla sa a poobzerala sa okolo seba. "Ichigo?" Spýtala sa do ticha, ale žiadna odpoveď. Kde išiel? Začala pobehovať okolo tábora, ale bez výsledku. "Ichigo kde si?!" Zakričala nahlas a v tom si všimla polámané stromy. Išiel tadeto! Rozbehla sa za stopou pomliaždených kríkov a dolámaných stromov. Netrvalo dlho a začula ukrutný bolestivý rev. Srdce jej od strachu poskočilo. "Ichigo!" Rozbehla sa dole k brehu rieky, kde sa krčil a bolestne reval. Dobehla k nemu a dotkla sa jeho pleca. "Ichigo, čo sa de..." Surovo ju od seba odstrčil a ona preľakane ustúpila. Naliehavo na ňu zareval a ustúpil od nej. Dobre ten naliehavý tón poznala. "Uteč!", to na ňu kričal.

"Nie! Nejdem, čo sa deje?! Niečo ťa bolí? Tak čo..." V tom sa na ňu vrhol a prevalil ju pod seba. Prekvapene vytreštila oči, no než sa stihlo niečo udiať odskočil od nej a kŕčovito sa hodil o zem, kde sa zaťal pazúrmi akoby sa snažil sám seba potlačiť. Jeho škrek sa ešte viac zosilnil. Rukia nevedela, čo má robiť. Čo to má znamenať? V tom si niečo uvedomila. Keď ju zvalil pod seba vysal jej kúsok z reaitsu. Nebadane, ale cítila, že ho má menej. On...je hladný.

"Ty debil! Prečo si mi to hneď nepovedal?! Počkaj tu!" Povedala a rozbehla sa naspäť k táboru. Urahara mu síce hovoril, že si má niečo uloviť, ale dúfala, že to myslel len zo srandy lebo Ichigo by sa radšej rozplynul, akoby lovil Hollow, aby ich mohol zjesť. Pribehla k batohu a začala sa v ňom prehrabávať. Úplne na spodku našla bielu krabičku, na ktorej bolo na písane: "Dobrú chuť Kurosaki." Otvorila krabičku a našla tam červené pilulky, v ktorých plávala nejaká priezračná tekutina. Bolo to reaitsu. Na nič viac nečakala a znovu sa rozbehla k brehu rieky, kde ho našla ako sa do krvi zarýva pazúrmi do svojho tela, aby ovládol bolesť z hladu.

"Ichigo mám pilulky, ktoré ti poslal Urahara! Zjedz ich!" Strčila mu ich pred ústa, ale on ju zase začal od seba odháňať. "No tak Ichigo! Pomôže ti to!" Videla, že stráca nad sebou kontrolu, že zabúda sám na seba a ovláda ho hollow. No nejak sa premohol a otvoril ústa. Rukia mu rýchlo do nich vložila pilulky a hneď ako ich prehltol jeho telo povolilo z kŕčov a jeho žiarivo červené oči pohasli. Začal pravidelne dýchať a bolestný rev pominul. Rukia si vydýchla a silno ho objala.

"Už je dobre...vďakabohu. Začínala som mať strach, že o teba prídem." Zašepkala a snažila sa prehltnúť hrču, ktorá sa jej tvorila v hrdle. Bála sa, naozaj sa bála, že úplne stratí sám seba a skončí ako...Kaien-dono. V tom si uvedomila, čo mu vlastne povedala a celá sčervenala. Pozrela na neho a za jeho teraz žltými očami si všimla zarazenie a obrovské ohromenie.

"Ja...ja...proste som sa zľakla ty baka!" Zvreskla a tresla mu po tvári svojim sandálom. Potom sa zdvihla a podala mu ruku. "Tak poď. Musíme nájsť tú jaskyňu." Usmiala sa a on ju pochvíľke prijal. Pokúsila sa ho zdvihnúť, ale neúspešne, bol príliš ťažký. Keď videl ako sa o to neustále pokúša a s rozčúleným výrazom nadáva, začal sa smiať, no hneď s tým prestal, keď po ňom znovu hodila sandálu a zvrieskla na neho, že si z nej nemá robiť srandu.

"Tak kde? Kde to len môže byť?" Šomrala zamyslená Rukia a dívala sa dookola.

"Och, bože prečo sme len roztrhli tú mapu? To nie je ani pravda! Čo budeme robiť a... Ichigo počúvaj ma, keď sa s tebou rozprávam!" Naštvane na neho zazrela lebo si uvedomila, že sa díva niekde do diaľky. Pozrel na ňu a niečo zavrčal, ale tentokrát ani z tónu nevedela vyčítať, čo od nej chce. "Prepáč, ale skús mi to naznačiť rukami." Povedala a on ukázal na oblohu.

"Obloha? Čo s ňou?" Chvíľku uvažovala no potom jej to došlo. "Máš pravdu bude pršať. Ale neboj neviem ako to tam Urahara všetko pomestil, ale v tom ruksaku sú samé kraviny isto tam bude aj niečo proti dažďu." Ichigo však pokrútil hlavou a rozprestrel ruky.

"Niečo veľké? Na oblohe je niečo veľké?" Spýtala sa a on znovu pokrútil hlavou. "Tak čo?" Nadvihla jedno obočie. Skrčil sa a bielym pazúrom napísal slová do zeme.: "Blíži sa obrovská búrka, cítim to. Mali by sme tú jaskyňu, čo najrýchlejšie nájsť."

"No super, ale ako?! Do čerta!" Chytila si hlavu a na to jej začal vibrovať ruksak. Prekvapene ho zložila z pliec a vyhrabala odtiaľ biely mobil. Nedôverčivo ho zdvihla.

"Kuchiki-san ahoj!" Ozval sa z druhej strany Urahara.

"Ako sa máte? Dúfam, že dobre. Robil som analýzu reaitsu Kurosakiho a zistil som, že jeho reaitsu je nestabilné. Mieša sa tam jeho shinigami sila s hollow. Podľa všetkého by sa mal vrátiť so normálu zatiaľ však viac neviem." Povedal jej v skratke.

"Dobre, to je lepšie ako nič ináč Urahara...stratili sme mapu, kde je tá jaskyňa?" Zašomrala a on sa začal nahlas smiať.

"Rátal som s tým. Pošlem ti mapu do tohto telefónu. Maj sa a pozdravuj Kurosakiho." Hovor sa ukončil a ani nie o minútu jej prišiel obrázok mapy. Rukia sa usmiala.

"Ichigo volal Urahara a mal dobré správy. Vrátiš sa do normálu, ale kedy to ešte nevie a poslal nám mapu k tej jaskyni tak..." v tom ju prerušil obrovský hrom, ktorý sa ozval neďaleko nich. "Do kelu...poďme!" Rozbehla sa a on za ňou. Netrvalo dlho a k hromom sa pridali aj blesky, ktoré nebezpečne udierali do stromov. Rukia sa sústredila na mapu. Hlavne, nech si nepomýli cestu. Ichigo bežal tesne za ňou. Spustil sa obrovský lejak a hneď na to začali padať krúpy. Ichigo ju schytil na ruky a chránil ju pred krúpami svojim telom.

"Rovno! Teraz doprava a zas rovno!" Nahlas ho navigovala, aby prekričala hromy a vietor, ktorý zhadzoval aj stromy. Po chvíľke naozaj zbadali jaskyňu medzi skalami. Ichigo tam vbehol a položil Rukiu na zem. Prekvapene sa poobzerali okolo seba. Bol tam malý stolček, tatami na spanie, dokonca aj čajová súprava.

"Ako vidím Urahara tu s Yoruichi trávil naozaj veľa času." Zašepkala Rukia a potom si pošúchala plecia.

"Ale je tu zima a z toho mokrého dreva oheň nespravíme." Zašomrala. Na to Ichigo prstom ukázal na jej batoh.

"Myslíš si, že by tam mohlo byť niečo čím by sme založili oheň?" Spýtala sa ho a on prikývol. Začala sa teda v ruksaku prehrabávať a pritom z neho prekvapene vyťahovala veci ako knižky, pastelky, papiere, panvicu, náhradné oblečenie, sprchový gél a šampón, dokonca zubnú kefku a pastu, hrebeň, lekárničku, vankúše, jedlo, vody a... Rukia vytreštila oči, keď vytiahla poleno.

"Čo to má byť? A ako sa mi to tam všetko zmestilo?! Veď to nebolo ani ťažké!" Prezerala si poleno a aj ostatné veci.

"Tomu Uraharovi hrabe, zobral tú rolu kúzelníka nejak vážne. Veď to je ako z Harryho Pottera!" Ichigo si spomenul na posledný film, kde mala Hermiona kabelku, do ktorej dobre, že vlastný dom nenapchala. Na polene bol špendlíkom pripevnený list od Urahara.

"Milá Kuchiki-san a Kurosaki. Toto je navždy horiace poleno. A keď poviem navždy tak navždy teda...keď ho polejete vodou tak zhasne, ale nikdy sa neminie môžete ho znovu zapáliť. Vymyslel som to sám. Dúfam, že vám to pomôže. Váš milovaný Urahara." Prečítala list a pozrela na Ichiga.

"Myslel naozaj na všetko." Uškrnula sa a on jej musel dať za pravdu.

"Tak to teda rozložíme a môžeme ísť spať." Povedala a obidvaja sa dali do príprav ohňa a zútulnenia jaskyne.