1. Kapitola

1.Kapitola

---

Ichigo vykašľal krv a jeho oči zostali doširoka otvorené. Ako sa to mohlo stať? Ako? Pozrel na hnedo vlasého Arrancara, ktorý s úškrnom hľadel do jeho očí. "Ichigo!" Zakričala hysterickým hlasom Rukia. Ichigo pozrel do jej modrofialových očí, ktoré sa naplnili slzami. Prečo plače? Veď sa nič nestalo. Znovu vykašľal krv a jeho srdce spravilo bolestivý úder, počkať, jeho srdce úder neurobilo, pretože mu skrz na skrz rovno cezeň prechádzal meč Arrancara. Ichigo sa konečne spamätal zo šoku a spomenul si čo sa stalo. Mali tohto Arrancara zabiť, pretože terorizoval Rukongai, ibaže keď sa stretli v boji Arrancarovi prišli na pomoc jeho kumpáni. Bolo ich päť a každý z nich držal v ruke jedno dieťa. S úškrnom na perách mu povedali, že ak sa nevzdá zabije ich. Lenže Rukia s Renjim a Ishidom tam boli tiež tak sa s nimi vrhli do boja. To využil on. Hnedovlasý Arrancar menom Koyomi a keďže Ichigovi nemal kto kryť chrbát použil svoju moc Zanpakuta a keď sa vrhol na Ichiga nevidel jeho, ale svoju mamu. Kurosaki Masaki, jeho milovanú mamu. Tak ho to zaskočilo, že sa zabudol brániť, akoby aj mohol ísť proti nej a potom...sa stalo toto. Vytiahol z Ichiga meč a ten padol na kolená. Chcel sa zviechať, ale nedokázal to. Cítil ako z neho vyprchá sila, ako sa jeho myseľ sama ponára do černoty. "Ichigo! Nie, nie! Ichigo!" Počul niekde v diaľke Rukiin zúfalý hlas. "Neboj sa zachvíľku pôjdeš za ním, aj zvyšok tvojich priateľov." Započul Arrancarov víťazoslávny hlas a potom jeho škodoradostný smiech. Chcú im ublížiť! Chcú ublížiť jeho priateľom! To nedovolí! TO SA NIKDY NESTANE!" Celého ho pohltilo zlovestné čierne reaitsu.

Keď sa jeho myseľ vynorila z černoty díval sa na úplne rozbúranú obrovskú časť Rukongaia. Arrancarov už nevidel a... V tom si všimol Shinigami, ktorí stáli v obrovskej vzdialenosti okolo neho, poskrývaní za rozvalinami domov. Všetci mali na tvárach úplne vydesené výrazy, niektorým sa dokonca triasli v rukách aj meče. Čo sa preboha stalo? Prečo sa na neho tak pozerajú, a kde sú do čerta tí Arrancari?!

"Ichigo?" Ozvalo sa zrazu za ním a on sa otočil na Renjiho, ktorí sa tváril vydesene tak ako všetci ostatní, no v jeho očiach bolo ešte aj niečo iné, bolo to sklamanie. "Čo si to spravil Ichigo?" Spýtal sa ho šeptom. "Ja..." Začal.

"Ja som nič nespravil!" Vyhŕkol a hneď sa musel zaraziť. Všetci vystrašene cúvli, aj Renji urobil malý krôčik dozadu a tasil pred seba svoj meč. Ichigo vedel prečo. Jeho hlas...všetko, čo povedal znelo ako vrčanie a rev obrovskej šelmy alebo skôr monštra. Pozrel na svoje ruky. Nie, to neboli jeho ruky. Boli to obrovské biele laby končiace rovnako bielymi dlhými pazúrmi. Celé mu to pripomínalo telo Arrancara po vypustení Resurrección a v tom sa zbadal v odraze Renjiho meča. Zdesene cúvol dozadu. Maska cez celú tvár, dva obrovské špicaté rohy, žlté oči a diera v hrudi. Vasto Lorde! Forma, ktorej raz prepadol a ktorej sa tak odvtedy bál. A teraz je v nej. Je v nej uväznený a nevie, čo má robiť! Začala ho prepadať panika. Ako sa to mohlo stať?!

"Zabite to monštrum." Ozval sa zrazu chladný hlas a on pozrel na Byakuya, ktorý sa k nemu blížil. Shinigami však nedokázali vôbec na kapitánov povel reagovať, mali z Ichiga taký strach, že nedokázali nič iné len sa triasť na mieste. Prvý sa spamätal Renji, vyvolal bankai a napadol Ichiga. "Ty si nás zradil! Napadol si vlastných ty odporné monštrum!" Vrieskal na neho ako zmyslov zbavený a ukázal za seba na zranených Shinigami, ktorí ležali vo vlastnej kaluži krvi a ostatní sa im snažili ako tak pomôcť kým na miesto dorazí štvrtá divízia. Nie len Shinigami, aj niektorí občania Rukongaia boli ranení. Ichiga to úplne otupilo. Bolo mu zle a mal pocit, že sa tam zrúti. Čo to urobil? Ako to mohol dopustiť? Chcel ich ochrániť a pritom ich sám ohrozil. "Renji..." Hlas sa mu v myšlienkach triasol, ale zvuky zvieraťa, ktoré vychádzali z jeho hrdla boli desivo silné a hrôzostrašné. "Bankai." Zašepkal z ničoho nič Byakuya. Ichigo sa na neho otočil. Je pre nich monštrum, sám pre seba je monštrom, on za to môže, za to všetko, čo sa stalo, ale aj tak...prečo sa za neho niekto nepostaví? Prečo nikto nepríde na jeho obranu? Veď ho poznajú, vedia, že z vlastnej vôle by to nikdy nespravil! Prišiel si tak sám, tak bolestne sám ako keď Tsukishima použil svoje sily a poštval proti nemu celú jeho rodinu a priateľov. Bál sa tej samoty lebo vedel, že jej nedokáže bez pomoci čeliť. "Senbonzakura Kage..."

"Prestaňte!" Zvrieskla drobná dievčina s krátkymi čiernymi vlasmi, ktorá sa z ničoho nič postavila pred Ichiga na jeho obranu. "Ako ho len môžete napadnúť?! On by niečo také z vlastnej vôle nikdy neurobil! Prečo mu nedáte aspoň šancu vysvetliť to!" Kričala na Byakuya a Renjiho.

"Tche, veď ani nemôže hovoriť! Len po nás vrčí a reve ako besné zviera!" Odbil ju Renji.

"Rukia..." Zašepkal Ichigo, no znovu z neho vyšli len tie strašidelné šelmie pazvuky. Ona sa však na neho otočila. "Urobil si to úmyselne Ichigo?" Spýtala sa ho. "Nie nikdy! Ja...chcel som vás len ochrániť! Prosím ťa ver mi!" Kričal v mysli, ale na povrch vychádzalo len ozrutné monštruózne revanie. "Rukia vypadni od neho!" Zaziapal na ňu Renji, ktorý sa toho revu zľakol. Myslel, že po nej Ichigo, alebo skôr to monštrum, ktoré sa z neho stalo, skočí a roztrhá ju na márne kúsky. No Rukia sa len so spokojnou tvárou otočila. "Nebolo to naschvál! Hovorí, že nás len chcel chrániť!" Vykríkla a všetci prekvapene otvorili oči dokorán. Keby nemal Ichigo celú tvár pokrytú maskou všimli by sa aj to jeho prekvapenie. Ona mu rozumie? Ako to?

"P-Prestaň tu hrať divadielko na to ako mu rozumieš a vypadni odtiaľ!" Zvrieskol znovu Renji.

"Tak dosť Rukia." Povedal pokojne aj Byakuya, no v jeho kamennom výraze sa dal čítať hnev. "Choď odtiaľ preč." Zašepkal, no Rukia pred seba tasila biely meč a z neho vyletel ľad rovno na neho. "Bež!" Zakričala na Ichiga, schytila ho za ruku a shunpom sa s ním rozbehla preč. Ichigo sa prekvapene díval na ich spojené ruky. Nehnusí sa jej to? Držať ho za takú odpornú ruku? Držať monštrum? V tom za sebou začul šum a trošku sa pootočil, aby zazrel lupienok Sakury, ktorý okolo nich preletel. "Rukia, kry sa!" Zvrieskol, no zľakol sa vlastného hlasu. Bolo to ako vydesené, hysterické zvieracie ziapanie, ktoré bije na poplach. Rukia sa otočila, ale to už bolo neskoro, pretože za nimi sa valila vlna lupeňov ostrých ako britva. Ichigo ju schytil do náruče a pevne zovrel. Bál sa, že jej kvôli novému telu ublíži, pomliaždi jej kosti alebo ju zadusí, ale nemal na nič iné čas. Cítil ako sa mu lupene zarezávajú hlboké do kože a to aj keď mal teraz Arrancarskú kožu, no čo iné mohol čakať od Byakuya. Samovoľne sa mu zhrdla vydralo kvílenie raneného zvieraťa, zakrútila sa mu hlava a on padol na zem. Okolo neho sa začala tvoriť obrovská kaluž krvi. "Ichigo!" Rukia sa vymanila z jeho zovretia a preľakane na neho pozrela. Ten sa však rýchlo spamätal a už stál na nohách pripravený ani nie tak brániť seba ako ju pred Byakuyom, ktorý sa k nim pomaly približoval. "Rukia, okamžite ustúp od neho lebo ponesieš následky." Zopakoval jej, no ona tvrdohlavo pokrútila hlavou. "Prečo to robíte? Je to Ichigo! Nechcel to urobiť! Panebože, veď sa stará o hladné mačiatka na ulici, keď je hrozná zima, aby nezamrzli!" So zápalom ho obhajovala, aj keď Ichigo v duchu skonštatoval, že to posledné si mohla odpustiť lebo keď to takto hovorí je to dosť trápne a vyznieva to akoby bol najmäkší človek medzi všetkými padavkami sveta. Na druhej strane však vedel, že chce, aby vedeli, že niečo tak hrozné, čo sa stalo teraz by nikdy neurobil zámerne s plným vedomím. No stále nechápal jednu vec. Prečo sa Rukia od neho neodvrátila? Prečo sa na neho nedíva tou napoly vydesenou, napoly znechutenou a opovrhujúcou tvárou ako ostatní? "Ako myslíš." Byakuyov hlas znel v tichu ešte viac hrozivo a prenikal až do tých najmenších štrbín v múroch. Nie, je čas musí konať! Musí zaútočiť inak Rukii ublíži! Medzi rohami sa mu začala formovať hrozivá červená guľa, keď v tom ho niekto chytil za hlavu a potlačil ju k zemi tak nízko, že guľa sa rozplynula. "Ale Kurosaki, to nebude absolútne potreba." Usmial sa na neho Urahara. "S touto chodiacou sochou si poradíme aj bez tvojich v tomto momente až príliš ničivých schopností." Pozrel na Byakuya a Ichigovi sa uľavilo, že má ďalšieho človeka na svojej strane. "Priprav sa Byakuya, mám novú záľubu, čarovanie. Predvediem ti pár magických čísel." S tajomný úsmevom si zložil z hlavy svoj zelený klobúk s bielymi pásikmi.