Diary Of Little Angel (14.Kapitola-Zoznámte sa, Aozaki Touko)

Dúfam, že sa kapitola bude páčiť :-)

14.Kapitola

Zoznámte sa, Aozaki Touko

---

Celú noc som zle spala. Bála som sa, že aj keď je ten Arrancar ranený pokúsi sa ma zabiť. No moje obavy boli úplne zbytočné. Bol tak zničené, že spal tvrdo celú noc.

Bolo šesť hodín, keď si Chrono zmyslel, že by som už mala vstať a venovať mu pozornosť, a tak začal zubami obhrýzať kovové mreže klietky, čo strašne trieskalo. S trhnutím som sa zobudila už bez toho z dosť slabého spánku a zazrela som na neho. "Zavri hubu! Chceš ho zobudiť? Čo ak sa ťa pokúsi zabiť alebo ťa zožere? Vážne, bohvie, čím sa taký Arrancar živý a navyše ty máš mladé mäsko." Varovala som ho a on s tým prestal lebo usúdil, že mám pravdu.

"Zajace mi nechutia. Teda nikdy som ich nejedol." Ozval sa hlas z mojej postele a ja som zhíkla. Opatrne som sa otočila na Arrancara, ktorý sa na mňa otrávene díval.

"Em...dobré ránko?" Vykoktala som. Nič mi na to nepovedal.

"Keď sme už pri tom jedle. Nie si hladný?" Spýtala som sa ho.

"Nie." Odvrkol a ja som nadvihla jedno obočie. "Musíš byť. Nejedol si ani včera a pochybujem, že aj pred tým si, si niečo poriadne pod zub zohnal v Hueco Mondo." Povedala som a on pozrel niekde do boku.

"Fajn, niečo ti donesiem." Odišla som z izby. Ten hlúpy Arrancar ma úplne štve! Čo si vôbec o sebe myslí namyslený bastard? Mala som ho zabiť, ale... zakusla som si do pery. To nešlo. Predtým by som to bez milosti spravila, ale potom, čo som sa dozvedela, že aj môj brat bol Arrancar, som to proste nedokázala. Zobrala som z chladničky puding a vrátila sa do izby. Ležal. Asi sa mu moc cez bolesti nedalo hýbať. Strčila som mu misku s lyžičkou pod nos.

"Toto je puding. Neviem či si to niekedy jedol, ale nepoznám nikoho komu by nechutil takže dobrú chuť." Povedala som, ale on ma úplne odignoroval. To ma vytočilo úplne.

"Tak fajn!" Tresla som misku na nočný stolík vedľa neho.

"Keď sa prestaneš správať ako malý, rozmaznaný sopliak bez mozgu najedz sa! Ja musím do školy a nepokúšaj sa ujsť, vytvorila som okolo teba bariéru, debil!" Zvrieskla som, zobrala si uniformu, tašku a s tresknutím dverí odišla do kúpeľky odkiaľ som odišla rovno do školy, bez raňajok lebo ma kvôli tomu magorovi prešla chuť!

Rozkopla som dvere triedy a všetci na mňa prekvapene pozreli, pretože hodina sa už dávno začala.

"Prepáčte, že meškám, ale natrafila som an jedného somára, ktorý mi začal obťažovať život." Pozrela som na učiteľku a tej od šoku vypadla kriedy z ruky.

"Niekto ťa obťažoval Tsuki?" Zhíkla.

"Kto to bol? Nech mu nakopeme riť!" Prekrikovali sa chalani jeden cez druhého. "To je v pohode, zariadila som si to sama." So sladkým úsmevom som si sadla do svojej lavice a vytiahla knihy. Vyhýbala som sa pohľadom Ichigovmu spolku a hlavne jemu samému, ale dlho sa mi to nedarilo lebo sa mi pochvíľke ten bastard prihovoril.

"Hej, kde si včera bola? Vôbec si sa nám neozvala. Boli sme aj za tebou, ale tvoji rodičia nám pove..."

"Čo sa do mňa vôbec staráš?! Je to moja vec, kde som bola!" Zavrčala som po ňom a jemu sa oči prekvapením rozšírili.

"Iba som..."

"Daj mi pokoj!" Odbila som ho a on na mňa zazrel.

"Fajn, ako chceš." Zašomral a otočil sa naspäť k tabuli.

Bolo asi v polke hodiny, keď sa dvere roztreskli a v nich sa zjavila... Touko?!

Červenovlasá, žena v okuliaroch a v obtiahnutej bielej košieľke, ktorá jej zvýrazňovala veľké prsia, no aj tak sa nevyrovnali tým Orihiminim delovým gúľam, a v obtiahnutej krátkej čiernej sukničke, na čiernych štokľoch na mňa s úsmevom pozrela. "Tsu-chan!!" Rozbehla sa priamo ku mne a moja hlava skončila medzi tými jej airbagmi. "Tak dlho som ťa nevidela, srdiečko moja najmilšie! Musíme si ísť niekde hneď teraz sadnúť. Tvoja najlepšia a najobľúbenejšia teta má pre teba veľa darčekov a zážitkov z Anglicka." Schytila ma za golier napoly zadusenú jej ceckami a začala ma ťahať k východu.

"Nevadí, keď si ju nachvíľku požičiam?" Nevinne sa spýtala učiteľky a tá v šoku pokrútila hlavou, že jej to nevadí.

"Majte sa chrústici!" Poslala vzdušnú pusu chalanom, ktorý z nej boli úplne hotoví a keď to urobila väčšine z nich vystrekla krv z nosa. Potom so silným zabuchnutím opustila moju triedu ešte stále ma ťahajúc za golier.

Rozvalila som dvere do mojej izby a rozhliadla sa dookola. Arrancar na mňa začudovane pozrel. Nikto doma nebol.

"Vzduch čistý Touko! Môžeš ísť!" Zakričala som a ona mi vliezla do izby cez okno, čo Arrancara zaskočilo ešte viac, hlavne, keď sa jej pritom nadvihla obtiahnutá sukňa a odhalila červené tangáče.

"Takže ty si Grimmjow. Rada ťa spoznávam. Neboj určite sa spoznáme aj bližšie." Olizla si spodnú peru a on stále v šoku sa od nej trošku vzdialil. Len som pregúľala očami a potom som pozrela na nočný stolík. Puding bol zjedený. Chcela som k tomu niečo sarkastické podotknúť, ale radšej som sa zdržala komentárov lebo by sa potom už nenajedol vôbec.

"Tak sa pozrime na to tvoje sexy telo." Začala sa k nemu Touko zase približovať. So záujmom si ho premerala zatiaľ, čo on nevedel ako sa má tváriť a ako reagovať.

"Dobre toto pôjde." Usmiala sa. Zapálila si cigaretu, párkrát si potiahla potom pomocou nej spravila vo vzduchu nejaké znaky a luskla prstami. Všade sa rozprskol čierny dym, z ktorého sa sformovala čierna puma.

"Fukushū postaraj sa o neho." Povedala pume, tej zasvietili oči na červeno, znovu sa premenila na čierny dym, ktorý obklopil Grimmjowa. Ten začal zmätkovať a máchal po dyme rukami.

"Hej kľud Touko ti pomôže. Vylieči ťa a môžeš odtiaľto vypadnúť." Zašomrala som, on na mňa pozrel nemým pohľadom, ktorý ma zarazil a prestal sa pokúšať zo seba čiernu hmlu zhodiť.

Tá dokončila svoju prácu rýchlo, rany vyliečila a zase sa premenila na pumu.

Fukushū, zvaná aj "bohyňa pomsty" je sila patriaca Touko. Dokáže liečiť rany, ale len tie drobnejšie. Smrteľné rany nevylieči na rozdiel od Orihiminej sily, ale to nie je všetko. Jej hlavná úloha je ničenie. Fukushū svoje obete doslovne požiera. Nezostane po nich nič. Keď som sa pýtala Touko, čo sa stane s obeťami, ktoré požerie povedala mi, že sa dostanú do paralelného sveta Fukushū, kde ich znova a znova mučí a zabije ich, až keď uzná za vhodného. Takže ak niekto naštve Touko a dostane sa do rúk Fukushū čaká ho jej krutá pomsta.

Arrancar sa zdvihol a premeral si nás pohľadom.

"Kde to vlastne som?" Spýtal sa.

"V Karakure." Zašomrala som a on sa uškrnul.

"Och, tu to skvelé poznám, hlavne Kurosakiho." Zašomral trpko.

"Super, aj ja ho poznám. Kam teraz pôjdeš?" Spýtala som sa ho a on na mňa pozrel.

"Najradšej by som išiel nakopať prdel tomu kreténovi, ale musím sa vrátiť naspäť do Hueco Mondo. Zostali tam aj iní Arrancari, musia sa aj bez Aizena postaviť znovu na vlastné nohy, takže tam idem urobiť trochu poriadok." Povedal.

"Idem s tebou!" Vyhlásila som bez rozmýšľania a obidvaja na mňa prekvapene pozreli.

Neviem, čo to do mňa vošlo, ale jednou vecou som si istá. Nenechám ich trpieť tak ako musel trpieť môj brat.