Daughter Of The Future (8.Kapitola)

A máme tu pokračovanie Ichigovej a Ruiinej dcéry z budúcnosti :-)

8.Kapitola

---

Ichigo

Ichigo bežal po strechách domov a pritom sa díval všade okolo. Ešte stále úplne nespracoval informáciu o tom, že tá pumo-mačka je vlastne časovaná bomba kvôli, ktorej môže zmiznúť z povrchu zemského celá Karakura. Navyše Urahara mal pred ním tajnosti a aj to dievča Madoka. Všimol si to, keď sa ich pýtal kto tu vec vytvoril.

Madoka sa začala vyhovárať, že o tom nemá informácie a pritom sa dívala na všetky strany a boky len nie jemu do očí. To isté robí Rukia, keď ho chce oklamať a...vlastne prečo ju stále porovnáva s Rukiou?!

A Urahara sa pri tej otázke začal nasilu smiať, strčil si vejár pred tvár a vyšlo z neho len:

"No vieš, ale to bolo nechtiac...teda...vieš ten človek to chcel použiť k dobrým účelom," a potom sa radšej zdekoval.

Zastavil sa. Všetci sa rozdelili a hľadali tú mačku tak, kde do čerta môže byť?!

"Rozmýšľaj Ichigo keby si bol mačka, kde by si bol?" uvažoval nahlas a v tom si všimol koše v jednej úzkej uličke.

"No samozrejme! Skvelé miesto pre mačky," rozbehol sa tam, otvoril obidve popolnice a začal do nich nakúkať.

"Hej pumo-mačka, kde si?" volal do nich.

"Ichigo, čo to robíš?" ozvalo sa zrazu vedľa neho a on pozrel na vykoľajenú Rukiu a Madoku.

"No čo asi? Hľadám tu mačku," vyhlásil.

"V koši? Zbláznil si sa?" nadvihla jedno obočie.

"Nie, myslím si, že je to skvelé miesto pre mačky," stál si za svojim.

"Ja by som skôr povedala, že pre teba," odbila ho a on na ňu zazrel.

"Ty jeden malý..."

"Podľa mňa utiekla skôr so lesa, pretože tam sa môže ľahko niekde zašiť," prerušila ich Madoka a Ichigo na ňu prekvapene pozrel.

"Vlastne, to môže byť. Máme tu taký jeden malý lesík," ukázal hore na zelený kopec pokrytý stromami.

"Tak to poďme skúsiť," všetci traja sa tam rozbehli.

Tatsuyo

"Prečo musím ísť s vami? Chcel som ísť s Madokou," zamumlal Tatsuyo sklamaným hlasom, ale pritom mal stále na perách úsmev.

"Niečo sa ti nepáči?" spýtal sa ho Toushirou.

"Áno, vy. Nemám vás rád," odpovedal mu s tým istým úsmevom a Toushirou na neho zazrel.

"Takto sa rozprávaš s kapitánom?" zavrčal.

"Nie, len s tebou Shiro- occhan," pomyslel si.

"Nie, len vy stále po mne zazeráte. To sa mi nepáči," povedal nahlas.

Toushirou si nemohol pomôcť, ale tak strašne mu pripomínal Gina až sa mu to nepáčilo. Preto na neho zazeral a navyše Matsumoto... Pozrel na ňu. Išla so sklopenou hlavou, zabratá do svojich myšlienok a snažila sa na toho chlapca nepozrieť. Vedel ako veľmi jej to musí otvárať staré rany.

"Čí si ty vôbec?" spýtal sa ho napokon Toushirou.

"Mamin a otcov," nie len, že sa na neho stále vyškiera ešte mu bude aj naschvál priblblo odpovedať!

"Si nesmierne vtipný, no som zvedavý do kedy ti to vydrží. Ako sa volajú tvoji rodičia?" položil konkrétnu otázku, na ktorú musela byť konkrétna odpoveď.

"Neviem, nemám rodičov," odpovedal mu. Toushirou mal pocit, že mu klame, ale ako má z neho vydolovať pravdu?

Tatsuyo si v mysli okusoval všetky nechty. Prečo sa len tak veľmi musí podobať na otca?! No nič klamať vie, vyhovárať sa vie, všetko dokáže obkecať takže žiadny problém, hlavne sa v tých klamstvách nemôže zapliesť musí si pamätať , čo im povedal lebo ak sa preriekne alebo nejako prezradí je po ňom. Nie, len po ňom, ale aj po Masaki. Ako to potom budú vysvetľovať?

"No vieš Shiro- occhan tvoja podkapitánka je moja mama, môj otec je podľa vás mŕtvy a keby ťa to zaujímalo aj ty máš rodinu. Dve deti no nie je to fajn? Sme ako jedna veľká rodina...tak, čo teraz také spoločné rodinné objatie?" no presne si vie predstaviť jeho tvár keby teraz niečo také povedal.

"Tatsuyo," prehovorila z ničoho nič jeho mama a on na ňu prekvapene pozrel.

"Ja...len..." začala, ale potom si vzdychla.

"Prepáč, že som ťa vtedy zajala," usmiala sa, ale on dobre vedel, že je to silený úsmev.

"Ale to nič. Mali ste na to dôvody veď som sa správal dosť podozrivo," povedal.

"Tche, to sa správaš aj teraz," zašomral Toushirou a Tatsuyo na neho zazrel. Už mu vážne leze na nervy! Na to aký je v tejto minulosti malý, čo je dosť nezvyk oproti tomu veľkému, ktorého pozná zo svojho času, si dosť vyskakuje.

"Bože, nemusíte byť stále taký protivný," vzdychol si. Toushirou mu chcel na to niečo odvrknúť, no prerušil ho obrovský výbuch, ktorý nastal ne kopci s malým lesíkom neďaleko od nich. Všetci zostali ako zamrazený,. Hlavne Tatsuyo, pretože...

"MASAKI!" zakričal a shunpom sa tam rozbehol. To je zlé, jej reaitsu potom výbuchu strašne kleslo, ak sa jej stalo niečo zlé...nie, musí jej pomôcť!

Toushirou s Rangiku však hneď za ním nešli, pretože ich šok sa ešte zväčšil.

"Zdalo sa mi to alebo na to dievča zakričal Masaki?" spýtal sa Toushirou a Rangiku prikývla.

"To meno mi je nejak známe, ale neviem si ho k nikomu priradiť," zašepkala Rangiku a Toushirou prikývol. Áno, to meno už isto niekde počul, ale kde? A prečo ju vôbec tak nazval veď jej meno je Madoka, nie?

Masaki

Masaki tvrdo dopadla na zem až jej vybilo dych a z úst jej vystrekla krv. Začala kašľať a lapať aspoň po troche vzduchu, ale nešlo jej to.

"Madoka!" pribehla k nej Rukia a keď videla, že sa nemôže nadýchnuť podoprela ju a pomohla jej, aby si kľakla a rukami sa podoprela zeme.

Masaki sa konečne nadýchla a trošku trasľavo pozrela na Rukiu.

"Už je v poriadku," upokojila ju Rukia.

"Ďakujem," zašepkala, a keď sa jej mama na ňu usmiala mala chuť ju objať.

V tom okolo nich preletel Ichigo, ale na rozdiel od Masaki sa mu podarilo zbrzdiť náraz.

"Do riti aj s debilnou mačkou!" zavrčal a znovu zaútočil na obrovskú pumu, ktorá mu bežala v ústrety, aby ho sama mohla doraziť. Bolo to na prd. Je moc silná a on ju nedokáže omráčiť, nevie ako! A zabiť ju nemôže. V tom sa pri ňom zjavila Madoka. Prekvapene na ňu pozrel.

"Si v poriadku?" všimol si krv, ktorá jej tiekla z úst.

"Samozrejme nič to nie je. Teraz, ale potrebujem, aby si odlákal jej pozornosť odo mňa a od Rukie, my ju za ten čas uväzníme v ľade," zašepkala a on prikývol. Vypálil na Chronologic Getsugu, to ho tak naštvalo, že potom, čo jeho útok zablokoval sa na neho hneď rozbehol.

Zahnal sa po ňom svojou obrovskou labou, no Ichigo jeho útok zablokoval svojim mečom. Trochu ho odsotilo dozadu, no tentokrát rana nebola taká silná.

"Sode no Shirayuki!"

"Yuki Hime!" ozvalo sa zdola a Chronologica obkolesil biely kruh, z ktoré vznikol ľadov stĺp. Zostal v ňom uväznený, no okamžite sa chcel z neho dostať to však na neho skočila obrovská biela líška s čiernymi ornamentmi slnka a zakusla sa mu do krku. Jej telo stratilo svoj tvar a premenilo sa na hadie, ktoré sa obkrútilo okolo pumy a odmietlo ju pustiť.

"Je koniec," povedala Masaki, ktorá sa objavila rovno pred ním.

"Yuki Hime uspi..."

"NIE!" zvrieskla puma priam hystericky a hneď na to sa rozvzlykala, čo Masaki úplne prekvapilo.

"Ja...nechcem zomrieť...chcem žiť...žiť ako ostatní!" Chronologic na ňu vrhol pohľad plný bolesti a ona šokovane od neho trochu cúvla.