Daughter Of The Future (7.Kapitola)

Dúfam, že sa kapitola bude páčiť :-)

7.Kapitola

---

Masaki

Byakuya v úplnom šoku pozrel na dievča s ryšavými vlasmi a potom zase na Yamamota. Masaki sa musela priznať že takéhoto zaskočeného ho ešte v živote nevidela a to ho pozná od narodenia. Vždy bol pokojný a nič ho nevyviedlo z miery, okrem jej otca, tí dvaja sa vedeli do seba pustiť ako divé psy, ale vždy to skončilo tak, že jej otec utekal pred jeho Senbonzakurou.

"Čože?" Vyšlo z neho.

"Masaki prišla z budúcnosti kvôli stroju zvanému Chronologic, ktorý dokáže zastaviť čas. Je zabudovaný v mačke, teda konkrétne tá mačka je ten stroj. Pri misii na jej odstránenie však Chronologic utiekol sem k nám a tak sa vaša neter z budúcnosti vybrala za ním, pretože je to smrteľne nebezpečná zbraň." Yamamoto mu v skratke zhrnul celý problém. Byakuya ešte chvíľu mlčky stál s tým ohúreným výrazom, no potom nahnevane vyhlásil: "To nie je možné."

"Ale áno, je! Som tvoja najobľúbenejšia, najmilovanejšia, najposlušnejšia, najrozkošnejšia a jediná neter Byakuya-ji. Pozri!" Dobehla k nemu a ukázala mu v mobile fotku, na ktorej bol on a Masaki. Bolo im vidieť len hlavy, pretože Masaki to fotila sama len na mobile, ale bola to veľmi krásna fotka. Byakuya zostal zaskočený ešte viac, pretože aj keď to bolo nebadané na fotke sa usmieval. Usmieva sa tam! On sa nikdy neusmieva! Do čerta, to decko potom musí mať fakt veľmi rád! Pozrel na ňu a ona trošku nervózne cúvla.

"Takže povedzme, že ti verím. To ale znamená, že si dcéra Rukie." Povedal a ona prikývla.

"Ale...kto je tvoj otec?" Spýtal sa ešte stále s tým pohľadom vyvedeným z miery a Masaki si vzdychla.

"No tak, Byakuya-ji, myslím si, že tie vlasy hovoria za všetko." Ukázala na svoje dlhé ryšavé vlasy. Byakuyovi netrvalo dlho kým si dal dve a dve dokopy a jeho prekvapenú tvár nahradila absolútna zlosť.

"Kurosaki..." Zavrčal zabijacky a tasil meč pripravený odísť hneď a zaraz do ľudského sveta zabiť alebo prinajmenšom vykastrovať toho ryšavého bastarda.

"Nie, Nie!" Masaki sa mu postavila do cesty.

"No tak Byakuya-ji ak ho zabiješ ja sa nebudem môcť narodiť a to bude hrozné! Hádam by si nezničil život svojej obľúbenej a jedinej neteri." Prehovárala ho a on chvíľku bez pohnutia stál a potom meč zasunul.

"Hovoríš, že si moja jediná neter takže si ich jediné dieťa?" Spýtal sa.

"Ale kdeže som prostredná. Mám o dva roky staršieho brata Kaia a o štyri roky mladších dvoch bratov, dvojčatá Mamoru a Meiyo." Povedala veselo.

"Takže štyri deti?" Spýtal sa.

"Presne." Prikývla s úsmevom, ale keď zbadala, že zase nastavil svoj pohľad vraha zbledla.

"Kurosaki..." Znovu zavrčal a zase tasil meč.

"No tak Byakuya-ji, nemôžeš ho zabiť! Ukľudni sa!" Snažila sa ho zatlačiť preč od východových dverí a on nakoniec s povzdychom ustúpil.

"Takže teraz, keď už máte chladnú hlavu chcem, aby ste predstierali, že títo dvaja sú z vašej jednotky." Prikázal mu Yamamoto a Masaki sa na neho pozrela.

"Ale ako si vedel, Yama-jii, že sme prišli z budúcnosti?" Spýtala sa ho.

"Ja viem všetko a navyše jeden idiot v klobúku mi povedal, že si moja obľúbená vnučka." Pozrel na ňu a ona sa usmiala. Takže Urahara z budúcnosti ho kontaktoval.

"No dobre a teraz sa vráťte na misiu. Šiesta a desiata jednotka bola oboznámená s tým, že vám má pri hľadaní Chronologic pomôcť, ale keby ste ešte potrebovali posilu ozvite sa," Yamamoto tresol palicou o zem a odišiel. Masaki s Tatsuyom na seba veselo pozreli.

"Tak ideme?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Hej chlapče." Ozval sa z ničoho nič Byakuya a Tatsuyo na neho pozrel.

"Vyzeráš ako on. Si jeho dieťa, alebo je to len zhoda okolností?" Spýtal sa ho Tatsuyo sa na neho usmial svojim zvyčajným úsmevom.

"Áno. Celé moje meno je Ichimaru Tatsuyo. Syn Ichimaru Gina a Matsumoto Rangiku." Povedal.

"Ale to nie je možné, on je mŕtvy." Zašepkal, no Tatsuyo pokrútil hlavou.

"Nie, nie je. To si iba vy myslíte, ale on je tu. Len sa skrýva, ale nebojte. O pár rokov sa vám sám prezradí." S tým pokojným úsmevom opustil budovu.

Ichigo

"Cica kde si?! No tak pumo-mačka ukáž sa!" Vrieskal Ichigo na celú Karakuru.

"Nechcem ti kaziť radosť, ale týmto spôsobom tá mačka k nám nikdy nepríde." Poznamenala Rukia a on si vzdychol.

"Máš pravdu asi urobíme lepšie, keď pôjdeme za Uraharom, aby sa skontaktoval s Yoruichi. Vieš, keď sa mení na mačku mohla by ju nájsť." Zamyslel sa.

"Vieš Kurosaki, na tvoje pomery je toto celkom inteligentné riešenie." Ishida si velevýznamne napravil okuliare a Ichigo na neho zazrel.

"Ishida ty ma..."

"No, ja si potrebujem ísť niečo vybaviť ohľadom em...platby môjho bytu takže tam potom prídem za vami dobre?" Všetci prekvapene pozreli na Orihime.

"Platba bytu? Aké máš problémy?" Spýtal sa jej Ichigo.

"Ale nič vážne len boli nejaké problémy s teplou vodou tak by sme mali platiť menej a bude porada tak tam musím ísť." Nasilu sa usmiala.

"No dobre teda, tak ťa potom tam čakáme." Povedal a ona s úsmevom odbehla preč.

"Klobučník!" Zvrieskol Ichigo a vpálil do obchodu, no potom zostal šokovane stáť. Pri Uraharovi sedela tá dievčina Madoka a jej kamarát Tatsuyo a o niečo ďalej postával Byakuya s Renjim a Hitsugaya s Rangiku. Všetci na neho pozreli.

"Ahoj Ichigo. Sme naspäť, tá malá nezhoda sa vyriešila. Byakuya-taichou sa o to postaral." Zamávala mu s úsmevom Madoka a on prekvapene pozrel na Byakuya, ktorý k nemu pristúpil a nenávistne mu pozrel do očí až mu prešiel mráz po chrbte.

"Kurosaki Ichigo za to, čo si urobil si, si predom určil, že zomrieš strašnou, dlhou a hlavne bolestivou smrťou." Zašepkal vražedne a Ichigo na sucho preglgol. Byakuya okolo neho prekráčal a viac sa na neho ani nepozrel. Ichigo sa hneď otočil na Rukiu.

"Čo som zase urobil?" Spýtal sa jej.

"Ja neviem." Zašepkala tak isto prekvapene.

"Viete má trošku zlú náladu, keď dnes musel riešiť to nedorozumenie." Madoka sa nasilu zasmiala a oni na ňu prekvapene pozreli.

"No dobre dosť bolo rozkoše treba chytiť toho kocúra Chronologic." Prerušil ich Urahara. "A to čo najskôr." Dodal.

"Prečo?" Nechápal Ichigo.

"Madoka-chan ti to nemohla povedať, ale teraz už sú iné rozkazy a misia sa ako prísne tajne ruší. Ak toho kocúra nechytíme dokonca týždňa nezostane z Karakury nič." Pozrel vážne na Ichiga, ktorého oči sa zdesením rozšírili.