The Prisoners (9.Kapitola)

Ďalšia časť našej collab poviedky :-) Dúfam, že sa bude páčiť :-)

9. KAPITOLA

---

"Dievčatá, poďte. Ideme domov. Je už neskoro." Zvolal Ichigo na Rukiu a Orihime. "Áno už ideme. Tsuki, Shan sme radi, že sme dnes mohli byť s vami a že bývame tak blízko seba. Pokúsime sa presvedčiť chlapov aby sme vás navštívili aj zajtra!"

"To bude super!" všetky sa spokojne objali a rozlúčili. Keď sa dvere za nimi zavreli Shandris si nervózne vzdychla. "Stalo sa niečo??" otočila sa k nej Tsuki. "Je večer... Mám strach... Ja chcem byť veľmi s tebou. Nie s ním..." chytila si nervózne ruky. "Ak sa ťa len dotkne krič na plné hrdlo a ja hneď nabehnem a dolámem ho. Alebo vieš čo?? Budeme spolu na izbe. Nech nás aj zavrú do tej komory je mi to fuk. Hlavne, že budeme pri sebe."

"To áno..."

"No čo vy dve??? Je čas ísť do hajan..." ukázal Grimmjow prstom za seba a tým im dal jasne najavo aby sa pratali z obývačky každá tam kde má byť. "Jasne." Chytila Shandris za ruku a ťahala ju ku Grimmjowovi. "Hej, hej! Kam si sa s ňou vybrala??!" pribehol im nahnevane do cesty.: "Nemyslíte si, že keď tu bola návšteva a bola sranda, že som k vám zmenil postoj."

"Fajn." Zagúľala Tsuki očami a ďalej ťahala Shandris do tej tmavej miestnosti. Keď otvorila dvere so silným vrzgotom Grimmjow do nich vrazil a tie sa s rachotom zabuchli.: "Nebudem sa opakovať. KAŽDÁ DO SVOJEJ IZBY!" zvýšil svoj hlas. "Tak potom ja som správne...!" chytila sa za ne nahnevane Shandris.: "Však som len nejaké zviera, ktoré nemá právo na svoj vlastný život! Chceš mať tu česť ma zviazať? A jasne nezabudni to tak zatiahnuť, že do rána budem bez rúk! A rovno môžeš využiť aj situáciu!" drzo mu odpovedala. Aj keď mu nebolo do nej nič bolo jasne s akou bolesťou, ktorú sa snaží prekryť to hovorí. "Ukľudni sa..." zamrmlal na ňu. "No tak! To nemáš v sebe ani kúska srdca?!! Nemôže byť s nami?! Ja sa od nej nepohnem! Boh vie čo jej ten bastard bude v noci robiť!!" čapla Tsuki Shandris a ani ju neplánovala pustiť. "Bastard??" ozval sa za nimi jeho hlas.

"Prepáč, chcela som škaredšie." Zašomrala Tsuki a s odporom sa na neho pozrela. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Toushirou po chvíľke pozrel na Shandris. "Poď so mnou, porozprávame sa o tej soche." Povedal a Shandris cúvla. "Ale..." Zašepkala.

"Nikam nejde!" Rozhodla to za nich Tsuki. V tom sa Grimmjow na ňu zozadu vrhol a na krk jej zase pripevnil železný obojok. Potiahol ju od Shandris tak silno, že ju začal obojok škrtiť. "Ty kus kokota!" Zaziapala na Grimmjowa. "No len sa nevzrušuj." V tom sa sekol lebo Tsuki sa začala vzpierať. "Nie! Nechaj ma! Choď do riti!" Vrieskala po ňom a silou mocou sa začala približovať ku Shandris. "Preboha, prestaň byť ako malé decko! Nič jej neurobím. Normálne sa s ňou porozprávam." Vzdychol si Toushirou a všetci traja na neho prekvapene pozreli. "Vážne?" Spýtali sa jednohlasne a jemu na čele navrela žila. "Áno, vážne a prestaňte sa tváriť akoby som vypustil z huby niečo svetové!" Zvrieskol po nich. "Tak vidíš. Môžeme ísť." Povedal Grimmjow, ale Tsuki na Toushira naďalej zazerala. "Neverím ti ani tie biele vlasy, nieto tieto keci." Zavrčala po ňom. Shandris si tiež nebola istá či mu má veriť, ale tváril sa pokojne. Žiadne zabijacke pohľady, znechutené tváre, proste normálna pokojná tvár. "Ideme!" Grimmjow, ktorého to už vážne štvalo si prehodil Tsuki cez plece. "Pusť ma ty modrá krysa!" Vrieskala po ňom a búchala ho do chrbta, no s ním to ani nepohlo. Shandris sa chcela za ňou rozbehnúť, no Toushirou ju chytil za ruku. Prekvapilo ju to, no nie preto, že ju zastavil, ale preto, že jej ruku chytil jemne, žiadny pevný a surový stisk ako predtým. "Poď, neboj sa." Povedal kľudne a začal ju opatrne ťahať. Bola z toho v takom šoku, že sa bez námietok nechala odtiahnuť do jeho izby.

Otvoril izbu a pritiahol ju dnu, potom za nimi zavrel. Zatiaľ čo sa Shandris obzrela nervózne po nej Toushirou nenápadne zamkol. Ani si vtedy keď bola v jeho izbe po prvé neuvedomila, že bola krásna a čistá na chalana. Každý kus nábytku sa jej zdal úžasný a výnimočný. Modra farba ktorá izbu obklopovala bola zároveň jej najobľúbenejšou farbou. Dopadal na ňu príjemný pocit. Proste luxus. Otočila sa k nemu a on sa na ňu stále bez náznaku hnevu pozeral. "Prepáč mi to ešte raz... Asi si ju mal veľmi rád..." Usmial sa a pohol sa k nej.: "Nechápem ako sa mi môžeš po tom všetkom ospravedlňovať."

"Teba moje pocity nezaujímajú. Ja si len prajem jedno. To aby sa to už nezopakovalo. Chcem veriť v to, že aj v tebe je dobro.." sklonila zrak a trocha cúvla. Aj napriek jeho slovám, neverila mu. "Odkiaľ o nej vieš??? Toto by ma zaujímalo..."

"Miloval si ju??"

"To ťa nemusí zaujímať." Šiel k nej a ona cúvala až kým ju nezastavila skriňa. "K-kde mám spať??? Nemôžem byť s Tsuki??" zrýchlil sa jej tep z jeho blízkosti. Opäť sa usmial.: "Nie." Šepol.: "Poviem ti niečo... Dnes....budeš moja. Pretože mi patríš a ja sa s tebou pohrám tak ako si sa ty pohrala s mojou sochou." Každým jeho slovom sa mu hlas menil na čoraz strašidelnejší. Zhrozene otvorila oči a vrazila chrbtom do skrine.: "Ty...ty si to na mňa hral!!" nahrnuli sa jej slzy do očí, ktoré si skoro vôbec nedokázala potlačiť. "Ty si si vážne myslela, že po tom čo si spravila sa k tebe budem chovať ako ku nejakej kráľovnej?!! Si naivná špina!!" zasyčal po nej a vrazil jej facku čo vôbec nečakala a zletela tvárou na zem.: "Prestaň s tým!!" začala rýchlo po štyroch utekať a pokúsila sa otvoriť dvere, ktoré boli na nešťastie zamknuté. Toushirou k nej pribehol, čapol ju tak kruto, že sa jej až zaryl prstami do pokožky a hodil ju do opačnej strany. "Tsuki si myslí, že si v pohode a teraz ti niečo poviem! Pre jej dobro drž pri tom hubu ináč vybavím, aby sa jej stalo presne to čo tebe!! Nevadí mi keď kričíš ale tá mala kurva by zas vyvádzala ako včera!"

"Tak o nej nevrav!!!! To ty si kurva! Odporný hajzel! Bastard! Zkurvysyn!!!! Ako dobre, že tvoja štetka skapala!!" Tými poslednými slovami na ňu prekvapene zazeral. Zaťal zubami a začalo z neho víriť hrozivé reaitsu.: "Budeš prosiť o milosť!!!" rozbehol sa na ňu. Shandris vypiskla, no nestačila sa ani pohnúť a už ju kruto hodil do svojej kúpeľne, kde si udrela hlavu o kachličky a Toushirou z nej začal strhávať oblečenie akoby ho poháňal sám diabol.: "Dúfam, že pri tom chcípneš!!!! Ty beštia!! Celú ťa dotrhám! Budeš ma žiadať o milosť!!!"

"Nie!! Prosím nie! Spravím čo budeš chcieť ale už mi to nerob!!" začala ho škrabať a kopať. Dostal to presne do krku, čo mu vytieklo trocha krvi.: "Kurva!! Sprav to ešte raz a budem ťa pri tom bičovať!!!" čapol jej obe ruky a hodil ju nahú do sprchy. "Nechaj ma!!! Pusť ma von! Prosím!!!" kľakla si a on pustil ľadovú vodu, ktorá keď začala dopadať na jej pokožku a kĺzať sa po nej, ju striaslo. Mala pocit akoby sa prepadla do zamrznutej rieky. "Prosím...." rozplakala sa pri tom sa celá triasla. "Milujem to, keď sa môžem pozerať na teba ako trpíš!!"

"Nie, nie!! Nerob mi to!!" zúfalo ho žiadala. Toushirou ju ľadovou vodou a svojím reaitsum trocha ochromil a sadol si na ňu. "Ah-...!!!!"

"Mlč ty piča!" zapchal jej rukou ústa. Kopala do všetkých strán a dokonca rozbila dvere od sprchy čo si dorezala nohu. Vytiekli jej slzy a jednou rukou ho škrabala a búchala po chrbte. "Ešte!! Si moc slabá!! Pritlač!!" vsunul sa do nej a surovo sa v nej pohyboval. Necítila ani trocha rozkoše, naopak, akoby ju rezal. Plačúci stlmene kričala až strácala hlas a on si to z plnej duše vychutnával. Zahryzol sa do nej akoby bol nejaký kanibal. Keď skončil ju umyl, pretože bola celá od krvi a odvliekol ju s mŕtvym pohľadom do tmavej miestnosti kde ju premrznutú na kosť a nahú zviazal o reťaze a nechal ju tam zavretú.