The Prisoners (8.Kapitola)

Prinášame vám ďalšiu časť. Užite si ju :-)

8. KAPITOLA

---

Ichigo s Ulquiorrom podišli k dverám a zazvonili. Tsuki so Shandris rýchlo zliezli a bežali na chodbu, kde už šiel s otráveným výzorom Grimmjow otvoriť a keď sa tak stalo začal.: "Boha! Čo zase chceš?! Zober si tu chuderu a padaj čo najďalej!" zajačal na Ichiga, ktorého až opľul a Rukia sa schovala vystrašene zaňho. "Jaegerjaquez... Čo sme ti spravili???" zvýšil Ulquiorra svoje reaitsu. Grimmjow sa pozrel na osoby, na ktoré nakričal v záplave hnevu, kvôli ktorému ani nevnímal kto pred ním stojí. "To ste vy?!" chytil si ústa. "Prečo po nich tak kričíš?!! Si kokot??" prišla k nemu Tsuki a zabodli si pohľadmi do očí. "No Grimmík.. Počul si. Si kokot?" začal sa vyškierať Ichigo. "Padaj preč! Nech ťa nevidím!" namrzene zavrčal na Tsuki.: "Myslel som si, že to je ten hajzel Nnoitra. Soráč ľudia. Proti vám nič nemám... A prestaň mi tak vravieť! Vždy si spomeniem na toho sprostého gumy macíka!"

"Je sexi ako ty!" začal si ho Ichigo doberať. "Tsuki-chan! Shan!" naraz nabehla dnu Orihime a začala obe stískať. Shandris s Tsuki jej objatie pevne opätovali. Síce ju predtým moc nemuseli, zdala sa im moc detinská, ale potom čo si prežili, potom čo všetko sa stalo. Boli radi, že ju vidia.

"Čo je to tu za rámus??" došiel aj Toushirou. "Čús Toushi. Prišli sme vás navštíviť. Rukia s Orihime naliehali. No dokáž im povedať nie..."

"Dokážem..." odbil Ichiga. "A čo? Aj nás pozvete dnu??" ozval sa Ulquiorra, ktorému sa naozaj nechcelo postávať vonku. "Jasne poďte. S vami je aspoň sranda..." šiel Grimmjow do kuchyne. Toushirou pozoroval chladným pohľadom šťastné dievčatá. Mal pocit, že sa ocitne medzi nimi a Shandris zavrie u seba v izbe, keď mu pohľad prekazil Ichigo, pretože sa postavil do cesty.: "Ako sa má tvoja partnerka?? Staráš sa o ňu pekne??" usmial sa. "Jasné. Tak ako si zaslúži..."

"A čo Grimmo??"

"A čo ja viem??! Sa jeho spýtaj, nie?? Vypadám ako informačný pult??!"

"Klíídek len sa pýtam. Čo si taký podráždený? No nič idem za Grimmjowom." Ichigo s úškrnom na perách odbehol preč a Toushirou prekvapene nadvihol jedno obočie. Zdá sa mu to alebo sa ten emo ryšavec v poslednej dobe nejak často priblblo usmieva?

"Pozrite!" Rukia šťastne ukázala na svoju modrinu po kusnutí a v miestnosti nastalo hrobové ticho. "Čo s tým?" Spýtala sa Shandris. "Vyzerá ako zajačik!" Zvýskla šťastne Rukia a všetci sa trošku prisunuli bližšie snažiac sa v obyčajnej modrine identifikovať zajaca. "Je to obyčajná modrina." Skonštatovala Tsuki. "Nie, je to zajačik, je to Chappy." Usmievala sa naďalej Rukia a Grimmjow sa začal smiať. "Och, modriny v tvare zajačikov, si tak sladký Ichigo. Aj ja takú chcem." Doberal si ho za čo od neho dostal päsťou do pleca. "Odpad." Ohodnotil Ichigov kúsanec Ulquiorra. "Drž hubu! Ty sám si odpad!" Rozčuľoval sa Ichigo. "Mne to pripomína jahôdku." Usmiala sa Orihime a v izbe nastal výbuch smiechu. "Tak to je trefné!" Lapal po dychu Grimmjow. "Neverím, že s tebou súhlasím, ale máš pravdu, je to trefné!" Tsuki si od smiechu musela zotierať slzy. "Jahôdka robí jahôdky to je fakt sladké." Smiala sa aj Shandris a Rukia si držala brucho, čo ju od smiechu rozbolelo. Orihime s úsmevom pozrela na Ulquiorra, ale on sa nesmial. Trochu zosmutnela. Prečo je tak chladný? Prečo sa jej neotvorí. Stále ju v myšlienkach mátalo kokoro. Chcela mu dokázať, že ho má, tak veľmi mu to chcela dokázať. Tsuki sa konečne prestala smiať a pozrela na červeného Ichiga, ktorý vrieskal na Grimmjowa, aby sa uvedomil. Zdalo sa jej to byť tak dávno, čo sa takto od srdca smiala. Kiežby to tu vyzeralo stále tak, kiežby mali stále dôvod sa smiať. Oči jej trochu potemneli. Toushirou sa na nich znechutene pozeral od dverí a potom sa vybral preč. "Tak sa pozrieme na moje kusnutie, schválne čo vám pripomína?" Ozvala sa zrazu Tsuki a všetci sa priblížili k jej modrine. "Je to jasné, mačiatko." Zaškerila sa Shandris a všetci sa znovu začali smiať až na Ulquiorra a Grimmjowa, pretože si ho teraz pre zmenu doberal Ichigo.

"Ježiši to je normálny kúsanec!! Prestaňme riešiť takéto debiliny.." urazene sa posadil od všetkých chrbtom. Naraz mu to neprišlo také smiešne. "Ale no tak. Čo je? Ešte pred chvíľou si sa na mojom mene dobre zabával a teraz neznesieš srandu na tvoj účet??" šiel k nemu Ichigo. "Nie!" zdvihol nos. "Shandris teraz ty! Ukáž nám tvoj kusanec!" priblížili sa k nej nadšene Rukia a Orihime. "Nie...ja nie.." chytila si krk. Nechcela im to ukázať. Už len preto, čo si pri tom vytrpela a aký bol k nej surový. Závidela všetkým dievčatám, že ich chlapci boli v pohode. Kiež by mala také šťastie aj ona. "Prečo nie??? Ale no tak...Prosím." stála si za svojím Rukia. "Hej, Toushirou tu nie je. Jemu nebude vadiť, keď si budeme z neho robiť prdel. Isto to bude nejaký zdeformovaný kvietok." začal sa Ichigo smiať. "Baby, keď Shandris nechce tak ju nemôžeme nútiť." pohladkala ju Tsuki po chrbte. Vedela čím si prechádzala a chápala to. "Ďakujem Tsuki." usmiala sa na ňu. "Jaj no tak dobre..." smutne si vzdychli Orihime s Rukiou. "Tak čo ideme teraz robiť? Vymyslíte niečo zaujímavé." otočila sa Orihime na chlapcov. Ichigo skočil na gauč, čapol diaľkové a zapol Grimmjowu obľúbenú plazmu.: "Kukneme si nejaký parádny film! Čo poviete?" navrhol. "Hm...to je fuk..." sadol si k nemu Ulquiorra. "Môjho miláčika sa ani nedotýkaj tými špinavými paprčami!! Daj to sem!" vyskočil Grimmjow zo stoličky a vytrhol z Ichigovej ruky diaľkové, ktoré si následne očistil vreckovkou akoby mal lepru. "Baby poďte!! Zapnite niečo zaujímavé!" sadla si Rukia ku Ichigovi a spokojne ho objala. "Fajn!" skočila Tsuki na gauč a vyvalila si nohy na stôl. Takéto pohodlie už dlho nemala. Chcela si ho vychutnať pokiaľ bol Grimmjow v pohode. Pozreli aspoň 5 filmov pri tom popíjali minerálky a zabávali sa pomaly do polnoci. "Hneď som tu. Musím ísť trocha na čerstvý vzduch" postavila sa Shandris a bežala von. Chcela si vychutnať slobodu s kým môže, ale Toushirou sa jej zdal v tento deň zvláštny... Že by sa už spamätal tou sochou?? "Tak čo zabávaš sa???" naraz sa ozval jeho hlas spoza jej chrbta. Na sucho preglgla. Mala strach, že teraz keď sú sami jej niečo spraví.: "Áno...ale...prečo sa nepridáš??" "To ty nerieš dobre?" "Ja len...." sklonila zrak.: "Ta socha...ma mrzí. Prepáč." snažila sa o to aby sa udobrili. Nechcela byť s ním za zle. "Keď odídu sa porozprávame..." otočil sa od nej.