Daughter Of The Future (6.Kapitola)

Prepáčte, že tak málo poviedok, ale ešte tento týždeň som sa musela učiť na písomky a dorábať 15 stranový projekt, potom má čakajú ešte skúšky z autoškoly a už sa budem plne venovať blogu. Poviedku Oh NO! čakajte až na budúci týždeň. Diplomy za bleskovku budú dnes večer alebo až zajta.

6. Kapitola

---

Masaki

"Čo je tá pumo-mačka zač?" Spýtal sa Ichigo a Masaki sa snažila uhnúť jeho pohľadu. "Od kapitána mám prísny zákaz o tom čokoľvek hovoriť, ale prezradím ti, že tá mačka má v sebe silu a kvôli tej sile ju nemôžeme zabiť. Musíme ju chytiť živú." Povedala polopravdu. "Do čerta, to je na nič! Prečo mi nemôžeš povedať viac?" Zamumlal mrzuto. "No tak Ichigo! Má zákaz o tom hovoriť! Chceš, aby potom kvôli tomu dostala trest? Len preto, že si zvedavý?" Ohriakla ho znovu Rukia. "Kuchiki-san má pravdu. Kuchiki-sama mal isto dôvod prečo nechce, aby to ostatní vedeli." Pridala sa aj Orihime a Masaki im v duchu ďakovala. "No...asi majú pravdu..." Vzdychol si Ichigo. "Je mi to naozaj ľúto, ale mohla by som vás o niečo poprosiť? Ak by ste na tú mačku niekedy narazili zajali by ste ju živú? Je to veľmi dôležité, potrebujem aby bola živá." Pozrela vážne na Ichiga a ten pochvíľke prikývol. "Spoľahni sa na nás." Pozrel na svojich priateľov a tí s úsmevom tiež prikývli. "Ďakujem. Tak mi daj tvoje číslo." Vytiahla mobil a on na ňu prekvapene pozrel. "Č-Čo? Načo?!" Nechápal. "Panebože, však keď ju náhodou chytíte, aby si ma mohol hneď skontaktovať." Prevrátila oči. "Aha, tak..." Začal jej diktovať svoje číslo a Masaki zistila, že za tých dvadsať jedna rokov si ho vôbec nezmenil. Keď jej ho dodiktoval z ničoho nič Rukia zapišťala až Masaki od šoku skoro padol mobil na zem a Ichigom trhlo. Zošokovane na ňu pozrel. "Šibe ti?! Čo pištíš ako..." Nestihol to dopovedať, pretože Rukia sa prirútila k Masaki. Pozrela na jej mobil a skoro sa šťastím rozplakala. "Odkiaľ máš Chappy mobil?" Spýtala sa jej a Masaki si až teraz uvedomila, že v ruke zviera Chappy mobil z limitovanej edície, ktorý dostala od Ukitake oji-sana. Bol to biely dotykový mobil oválneho tvaru, ktorý mal vzadu na kryte Chappy a vpredu na miesto značky mobilu bolo napísané Chappy. Na ukončenie hovoru bola ikonka červenej mrkvy a na zavolanie zelený šalát. Masaki sa sekla, čo jej má povedať? Ten mobil dostala pred rokom takže Rukia si bude musieť na jeho vytvorenie ešte dlhé roky počkať. Áno, aj jej mama tento mobil dostala, keď videla, že ho má Masaki donútila otca, aby jej ho tiež kúpil. "N-No vieš vlastne...ten mobil sa ešte v Seireitei nedá kúpiť, pretože na trh má byť prepustený až o-o týždeň, ale môj strýko tam em...pracuje v-v tej výskumnej jednotke na takéto vecičky a j-ja strašne milujem Chappy tak mi jeden na čierno dal, takže o tom zatiaľ prosím ťa nikomu nehovor." Vykoktala zo seba. Svojim rodičom už klamala veľakrát, ale všetko to boli nepodstatné drobnosti. Toto sú naozaj veľké lži, ale potrebné. "To naozaj?! Už o týždeň! Bože, to nevydržím! Ten mobil je úžasný! Môžem si ho chytiť?" Spýtala sa jej s iskričkami v očiach. "Á-Áno." Podala jej ho do ruky a Rukia si ho so šťastím prezrela. Potom ešte stále usmiata pozrela Ichiga. "Nie je úžasný?" Spýtala so ho. "Nie, je odporný, detský a trápny." Odvrkol jej namosúrene a v hlave mu pristál taký kopanec, že zaletel hodný kus dozadu. "Debil!" Zakričala za ním Rukia a namosúrene kráčala ďalej. Masaki si len s úsmevom vzdychla. Vôbec sa nezmenili. Ani nie o chvíľku už stáli pred bytom Orihime. Masaki na sucho preglgla, no nervozita ju hneď pustila, keď Orihime otvorila dvere a ona uvidela Tatsuya na zemi zviazaného kidom okolo ktorého bola ešte pre istotu aj bariéra z kido. "Tatsuyo!" Zvrieskla a pribehla k nemu. Bariéra z kida ju zastavila a ona do nej nervózne začala búchať päsťou. "Nemá to cenu. Hitsugaya-taichou ma v tom uzavrel." Zamrmlal namrzene, pozrel za Masaki a ona sa otočila. Prísnym pohľadom sa na ňu dívala zmenšená verzia jej strýka, ktorého tak s obľubou volala Shiro-ji. Od prekvapenia otvorila ústa. "Ako sa voláš a z ktorej si jednotky?" Spýtal sa jej bez okolkov Hitsugaya. Masaki zostala ticho. "To ti musím opakovať otázku?" Spýtal sa jej stále tak isto prísne. "Ja...ja..." Sekla sa. "No tak Madoka vykokci sa lebo ťa zožerie aj s topánkami." Zamrmlal unudene Tatsuyo a na to Masaki sa zareagovala. "Kurenai Madoka jedenásty člen 6. Jednotky." Vybafla zo seba.

"Tche, na to sa pozrieme. Matsumoto, odchádzame do Seireitei." Vyhlásil a Masaki aj s Tatsuyom na neho vytreštili oči.

"Čo?! Ale my nemôžeme ísť naspäť. Máme tu misiu. Veľmi dôležitú misiu." Povedala Masaki.

"Akú misiu?" Spýtal sa tú otázku už asi po stýkrát, aj keď vedel akú odpoveď dostane.

"To je prísne tajne, prepáčte." Odpovedala Masaki, čo ho rozzúrilo.

"No nič budem si to musieť vybaviť s vašim kapitánom, ideme." Zrušil bariéru, ktorá Tatsuya držala, ale zviazaného ho aj naďalej nechali.

"Ale..." Snažila sa protestovať Masaki.

"Nechcem počuť ani slovo! Tá vaša misia bude musieť počkať!" Znelo definitívne rozhodnutie, čo Masaki vytočilo.

"Tá misia nepočká! Čas na nikoho nečaká! A ten je pre nás..."

"MADOKA!" Okríkol ju Tatsuyo predtým než stihla povedať to čo nemala. Prekvapene na neho pozrela. "To stačí." Povedal už pokojnejšie a ona zaťala päste. Pozrela na Toushira a uklonila sa. "Ospravedlňujem sa za moju bezočivosť Hitsugaya-taichou." Povedala s pokorou, aj keď v jej vnútri nebezpečne bublala sopka hnevu. "Ideme." Povedal ostro Toushiro a otvoril bránu. Masaki pozrela na svojich rodičov a ich skupinku. Tvárili sa zmätene a zároveň prekvapene.

"Povedali ste, že sa na vás môžem spoľahnúť." Pozrela na Ichiga a jeho prekvapenú tvár nahradil vážny pohľad. Prikývol. "Prosím vás pozrite sa po tej mačke ako som vás už predtým žiadala, ak ju nájdete zajmite ju živú a dajte mi vedieť na mobil. Tá mačka sa volá Chronologic." Povedala a on prikývol. "Určite ju nájdeme a zajmeme." Povedal ešte pred tým než sa za nimi zavrela brána.

"Títo dvaja tvrdia, že sú z tvojej jednotky." Toushiro pozrel na Byakuyu a ten si nedôverčivo premeral Madoku a Tatsuyo. "Sú ti povedomí?" Spýtal sa ho.

"Vidím ich prvýkrát, tú s ryšavými vlasmi by som si určite zapamätal a ten chalan..." Nič nahlas nepovedal, ale v mysli ho to napadlo. Aj toho by si isto zapamätal, pretože vyzeral ako mladšia verzia Gina. Masaki si zakusla do pery, čo teraz?

"Takže tu máme votrelcov." Zašepkal hrozivo Toushiro.

"Ale prosím vás načo robiť unáhlené závery." Snažil sa to ukecať Tatsuyo. Väčšinou sa mu veľa vecí podarilo ukecať, ale Toushiro nemal v úmysle počúvať jeho dlhé výhovorky. Už sa chystal zavolať na Shinigami, aby ich zobrali do väzenia, keď vtom sa ozvalo buchnutie palice. Všetci sa prekvapene pozreli ku dverám a keď tam zbadali Yamamota úctivo sa uklonilo. Masaki a Tatsuyo zostali naďalej uklonení nedívajúc sa mu do očí zatiaľ čo Toushiro a Byakuya na neho pokojne pozreli, aj keď teda vo vnútri boli prekvapený. "Tieto deti nie sú žiadni votrelci. Plnia misiu na môj príkaz." Povedal vážne a znovu tresol palicou po podlahe. "Ale prečo teda predstierali, že sú ž..."

"Čuš!" Zahriakol Toushira a ten so zaťatými päsťami stíchol. "Boli na tajnej misii, ktorá sa ťa netýka. Prikázal som im to a teraz keby si bol tak láskavý, odíď." Povedal už trochu miernejšie, ale stále tým istým rozkazovacím tónom. Toushirou zavrčal, ale bez slova sa vybral preč. V miestnosti zostalo ticho, ktoré prelomil Tatsuyo. "OK takže...sme kamoši?" Spýtal sa s úsmevom.

"To teda nie sme synak!" Zazrel na neho Yamamoto a Tatsuyov úsmev sa znovu vyparil, na to sa Yamamoto začal smiať. Všetci, dokonca aj Byakuya, na neho prekvapene pozreli. "Byakuya-taichou," pozrel na neho, keď ho smiech prešiel. "Predstavujem vám vašu neter z budúcnosti." Ukázal na Masaki.