4.Kapitola


4.Kapitola


Rukia sa pozrela z okna triedy na zamračenú oblohu. Bude pršať a asi bude aj búrka. Chvíľku ešte učiteľka rozprávala, no potom jej výklad prerušil hrom. Pár dievčat vystrašene zapišťalo. "Nevreštite mi tu! Je to obyčajná búrka!" Vyštekla na nich a oni sklonili hlavy. Keď sa hodina skončili dievčatá vybehli von rýchlo sa skryť na internát pred búrkou, ktorá sa k ním nemilosrdne blížila. V triede zostala len Rukia, ktorá zotierala tabuľu a Riruka so svojimi chvostíkmi Jackie a Loly. V triede bolo hrobové ticho, keď zrazu Rukia začula ako si Riruka s Loly a Jackie niečo šepkajú. Než sa stihla spamätať začula za sebou rýchle kroky a dve z dievčat ju chytili za ruky. Zúrivo začala okolo seba kopať nohami a šklbať sa, ale kým sa stihla vymaniť z ich zovretia Riruka jej strhla z krku prívesok a vyhodila ho von z otvoreného okna. Rukia zostala ako zmrazená. Prívesok od jej mamy...skončil niekde v lesíku. Jej najkrajšia pamiatka na mamu. "To máš za to, že sa snažíš ukradnúť mi Kurosaki-senpai." Zavrčala Riruka a to Rukiu prebralo z tranzu. Pochytila ju mocná a silná vlna hnevu. Než si uvedomila, čo robí Riruke v tvári pristála päsť, ani Rirukine kamarátky nestačili pred Rukiinou zúrivosťou a keď jej pribehli na pomoc Rukia ich všetky rad radom kopala, fackala, trhala vlasy, škrabala. Keďže pred tým než prišiel Byakuya so sestrou vyrastala v chudobnej štvrti, kde decká väčšinu času trávili vonku v partiách a kde bitky neboli ničím novým, či už medzi chalanmi alebo dievčatami Rukia sa dokázala aj pred väčšou skupinkou dievčat ľahko ubrániť. Krik privolal učiteľku. Vtrhla do triedy a hrôzou sa jej rozšírili oči, keď zbadala ako sa štyri dievčatá bijú. "Čo to má byť?! Okamžite prestaňte!" Zvreskla na nich. Rukiu to vyviedlo z koncentrácie a Riruka jej uštedrila silný kop do brucha. Zalapala po dychu a padla k zemi. Učiteľka k nej rýchlo dobehla. "Tak dosť! Všetky štyri do riaditeľne!" Rukiu najprv zaviedla na ošetrovňu, kde zistili, že okrem veľkej modriny sa nič vážnejšie nestalo a potom skončila u riaditeľky spolu s ostatnými tromi. Kurosaki Yoruichi, riaditeľka školy si ich všetky štyri premerala vražedným pohľadom. "Kto to kedy videl, aby sa na tejto akadémií niekto mlátil a ešte k tomu dievčatá. Zaslúžili by ste si vyhodiť." Zašepkala hrozivo. "To je všetko vina Kuchiki Rukie, to ona ma z ničoho nič napadla, keď som začala rozprávať, že Kurosaki-senpai má ma radšej ako ju!" Ohradila sa hneď Riruka a Rukia na ňu zazrela. "Ty odporná klamárska suka!" Zvrieskla a riaditeľka treskla rukami po lavici. "Ako sa to vyjadruješ?!" Schladila ju, ale Rukia sa neprestala brániť. "Ona mi strhla z krku prívesok od mamy a vyhodila ho von oknom! A jej idiotské kamošky jej v tom pomohli!" Ukázala na nich prstom a Riruka sa rozplakala. "To nie je pravda! Snaží sa to na mňa zvaliť. Veď sa len pozrite ako sa vyjadruje." Vzlykala a riaditeľka na Rukiu zazrela. "Nuž Kuchiki vyzerá to na vylúčenie s takýmto chovaním tu nemáš, čo robiť." Zašepkala hrozivo a Rukia na sucho preglgla. Také nespravodlivé. Chcela sa brániť, ale nedali jej k tomu príležitosť. Bolo jej z toho do plaču, z toho, že prišla o pamiatku na mamu, že ju potupili, že ju zničili a najhoršie na tom všetkom bolo, že jej nemal kto pomôcť, nemala nikoho kto by jej prišiel na obranu. V tom sa dvere otvorili a ona pozrela na osobu, ktorá vstúpila dovnútra. Musela párkrát zažmurkať lebo naozaj hrozilo, že sa jej spustia slzy. Ichigo tam stál vo svojom dievčenskom kostýme, no mal na tvári taký zachmúrený výraz, že dievčenskosť sa z neho skoro celá vyparila. "Nemôžete ju vyhodiť." Povedal tým svojím sladkým dievčenským hlasom, no bolo v ňom cítiť hnev a hrozbu. Yoruichi nadvihla obočie, ale bolo na nej vidno, že váha akoby sa ho bála. Ichigo pristúpil k Rukii. "Poznám Rukiu veľmi dobre a viem, že by nikoho bezdôvodne nenapadla. A navyše prívesok, ktorý nosí neustále na krku jej chýba, myslím si, že to svedčí o pravdivosti jej slov, no ak ju aj tak budete chcieť vyhodiť budete si za to niesť následky." Posledné slová povedal tak hrozivo, až mala Rukia pocit, že riaditeľka ustúpila dozadu. Vyhráža sa im, že odhalí svoju identitu ak ju vyhodia. "D-Dobre, pre tentokrát to necháme tak." Povedala riaditeľka a Ichigo sa víťazoslávne na ňu usmial. Všetci opustili miestnosť. Ichigo chytil Rukiu za ruku a odviedol ju do izby. "Si v poriadku?" Spýtal sa jej. Chcela mu povedať áno, ale na svoje veľké zdesenie sa rozplakala. Všetko to na ňu doľahlo: strata maminho prívesku, zrada, bitka, bolesť v bruchu, to že jej Ichigo prišiel na pomoc. Starostlivo si ju k sebe privinul. "To bude v poriadku, všetko sa to vyrieši, neboj." Šepkal jej a pritom ju hladkal po vlasoch. Jej plač však neutíchal tak ju zobral do náruče a preniesol na posteľ, kde ju položil. Ľahol si vedľa nej a privinul si ju k sebe. Už ju iba hladkal po vlasoch a silno objímal, vedel, že slová pre ňu teraz nemajú žiadny význam. Po chvíľke sa konečne začala ukľudňovať až nakoniec jej vzlyky utíchli. "Prepáč usmoklila som ti uniformu." Zašepkala a on sa zasmial. "Nevadí, neznášam ju." Povedal a ona sa tiež slabo zachichotala, keď vtom bolestne sykla. Ichigo sa prekvapene nadvihol. "Bolí ťa niečo?" Spýtal sa jej. "Brucho, Riruka ma do neho kopla." Povedala a on jej vyhrnul hore košeľu, kde sa skvela čerstvá modrina. Pochytila ho ešte väčšia zúrivosť ako doteraz cítil. Nie len, že jej ublížila duševne, ale ešte aj fyzicky! Tá odporná štetka! Za to mu draho zaplatí!
"Počkaj niečo ti na to dám." Zašepkal a začal sa prehrabovať vo svojom šuplíku. Priniesol masť, bielu pilulku a vodu. "Tá masť ti môže zrýchliť hojenie modriny a tlmí bolesť." Natrel jej modrinu a ona úľavou vydýchla. "A tabletka ti pomôže zaspať, ver mi potrebuješ si oddýchnuť." Podal jej ju, ale ona pokrútila hlavou. "Musím ísť hľadať mamin prívesok." Vyhlásila.
"Zbláznila si sa? V tomto počasí? Nikam nejdeš. Zajtra ho spolu pohľadáme. Len, čo by si prechladla, dostala zápal pľúc, alebo by do teba udrel blesk." Rukia si až teraz uvedomila, že vonku je silný lejak a hromy s bleskami sa striedajú každú chvíľu. Vzdychla si. Mal pravdu. "Tak dobre." Zašomrala a zobrala si od neho tabletku. Prehltla ju a zapila vodou. Zababušila sa do perín a on si ľahol vedľa nej. Nežne ju pobozkal a čakal kým zaspí. Netrvalo to dlho. Tabletka do polhodiny zabrala a Rukia spokojne zaspala. Pomaly sa postavil, prikryl ju až po krk, pohladkal po vlasoch a vybral sa preč.

Riruka naštvane prechádzal po chodbách školy. Za dnešný roztržku musela poumývať chodby. Prekliata Rukia, nie len, že ju trest minul, ale ešte si ju aj zastala Kurosaki-senpai! Išlo ju z toho roztrhnúť od nervov. A ešte ma teraz kvôli nej monokel pod okom, keď jej dala ranu päsťou. "Riruka." Ozvalo sa zrazu za ňou a ona sa otočila. "Kurosaki-senpai, čo tu robíš? A prečo si celá premočená? Nebodaj si bola vonku v tom otrasnom počasí." Zhíkla a keď prikývla Riruka prekvapene zažmurkala očami. "Ale prečo?" Spýtala sa, na to Ichigo vystrela ruku a ona zbadala prívesok zajačika. "Ty...ty si bola hľadať ten prívesok? Ale prečo?! Prečo ti na tej špine tak záleží?!" Zvrieskla na ňu a Ichigo k nej pristúpila, schytila ju za košeľu a pritlačila k stene. Riruka prestrašene zapišťala, keď si uvedomila, že visí vo vzduchu. "Vieš prečo? Lebo ju milujem tak si daj kurva dobrý pozor ako sa k nej budeš chovať, pretože nabudúce to už nerozchodíš." Zašepkala tak hrozivo až sa Riruka začala od strachu triasť. Zrazu bola preč tá milá Kurosaki-senpai, ktorú poznala a nahradila ju táto zúrivá vec. Pripomínala jej naštvaného chalana, áno, vôbec nepôsobila dievčensky ako obvykle. V jej tvári sa črtal muž plný zlosti. "Prepáč." Zachripela vystrašene a ona ju pustila. Rýchlo od nej cúvla a rozbehla sa preč. V behu si uvedomila jednu vec. Kurosaki-senpai sa práve priznala, že miluje Rukiu. Zlostne zaťala zuby. Nie len, že ju poštvala proti sebe, ale ona svoje srdce ešte aj obetovala tej odpornej krave Rukii!

Ichigo vošiel do izby a pozhadzoval zo seba dievčenský kostým lebo mu už bolo v ňom na nevydržanie. Pristúpil k Rukii a pohladkal ju po vlasoch. "Rukia, vstávaj trpaslík." Zašepkal jej do ucha a ona naštvane zamrnčala. "Nehovor mi trpaslík ty mrkvová hlava." Zašomrala z polospánku a otočila sa na neho. Na jeho tvári žiaril úsmev.
"Pozri, čo som ti doniesol." Rozprestrel dlaň a ona zbadala bieleho zajačika. "To je...ty...ty si ho išiel hľadať..." Pozrela na neho v nemom úžase a on prikývol. Išiel ho hľadať v tom odpornom počasí iba kvôli nej. Cez slzy sa na neho usmiala, zobrala si prívesok a potom ho vrúcne pobozkala. Z vlasov mu stekali ešte zvyšky vody po daždi, no jej to nevadilo, a preto si zaborila do nich ruku. "Ďakujem ti Ichigo, veľmi ti ďakujem." Šepkala dookola, ale on ju umlčal ďalším bozkom. "Pre teba čokoľvek." Zapriadol a ona si ho k sebe privinula. Ešte chvíľku ochutnávali svoje ústa, ale Rukia potom uznala za vhodné odvďačiť sa mu inak a začala sa vyzliekať. Keď do nej vnikol slastne zastonala. Milovala ho, tak ako nikoho, pretože to čo pre ňu urobil on neurobil nikto iný na svete.

Komentáre

Zverejnenie komentára