2.Kapitola
2.kapitola
Ako povedala tak aj činila. Začala pred ním naschvál nosiť tenké, obtiahnuté veci. Niekoľko krát si dovolila prejsť okolo neho iba v spodnom prádle. Keď vyšla zo sprchy bola zahalená iba v uteráku, ktorý zo seba "nechtiac" zhadzovala. Aj keď sa tváril, že mu to je jedno videla v jeho očiach ako mučí sám seba, aby po nej neskočil ako divé zviera. No ona na tom bola rovnako. Keď sa dívala na jeho vyšportovanú hruď a brucho nedokázala pochopiť ako sa mu tie svaly darilo celé roky tak bezchybne skrývať a navyše každý večer cvičil, len aby si ich udržal. Keď robil na zemi kliky a stekali po ňom kvapôčky potu Rukia sa išla zblázniť, keď vyšiel mokrý zo sprchy ani nehovorila. Jeho zmyselná mužská vôňa naplňovala celú izbu a ona si vždy musela silno kúsať do pery, aby sa neprezradila ako veľmi po ňom túži. Dvaja s abstinenčnými príznakmi na jednej izbe...to je ako časovaná bomba. Takto to medzi nimi prebiehalo už týždeň. Nie, len to. Robili si všemožné naschvály. Od kradnutia skromných zásob sladkosti, sladených vôd a chipsov až po urážky, ktoré vykrikovali jeden po druhom. Ani nechápala prečo sa tak nenávidia. Nie, vedela to. Pretože po seba tak veľmi túžia a nemôžu sa mať. Abstinenčné príznaky boli na konci týždňa tak hrozné, že sa do seba dokonca pustili ako rozzúrené psy, ale Ichigo bol po jej pästi okamžite tuhý. Niekedy ju tak dokázal vytočiť, hlavne keď v noci naschvál dlho býval na notebooku len, aby nemohla zaspať, že na ďalší deň v škole bola tak nervózna až mala, čo robiť, aby neprezradila, čo je v skutočnosti zač. Takto vyzeral celý týždeň.
Bola noc z nedele na pondelok a Rukia tvrdo rozmýšľala, čo ďalej. Vyzeralo to tak, že jej pôvodný plán, zahasiť smäd svojho tela jej celkom nevyšiel, ale ona cítila, čo raz viac väčšiu túžbu. Chcela, aby sa jej dotýkal, aby sa ich jazyky spolu hrali, aby jej konečne šepkal nežné slová, chcela ho cítiť v sebe viac než inokedy. Zrazu sa prudko zdvihla a zoskočila z postele. Pozrela na neho. Ležal jej otočený chrbtom, ale vedela, že nespal, pretože ešte pred malou chvíľočkou sa nepokojne prehadzoval zo strany na stranu. "Hej, Ichigo spíš?" Spýtala sa.
"Daj mi svätý pokoj trpaslík." Zašomral. Podišla k nemu a... ľahla si k nemu a zozadu ho tuho objala. Spával len v teplákoch, hore bol vždy bez a tak mu začala prechádzať po vyšportovanej hrudi. Cítila ako stuhol. "Vieš mrkvová hlava..." Zašepkala a rukou mu vošla do gatí a začala sa s ním hrať. Rýchlo jej tvrdol v rukách. "...veľmi po tebe túžim." Zašepkala takmer prosebne a z neho sa vydral potláčaný ston. Pretočil sa k nej a jeho jazyk sa hravo prebil cez jej ústa. Jeho bozk bol mocný a nástojčivý. Hltal ju ako človek, ktorý hasí neuveriteľný smäd. Rukia tiež zastonala. Nedokázala sa od neho odtrhnúť. Takúto príťažlivosť, také iskrenie necítila ešte nikdy. Rukami si prechádzali po celom tele, ich sliny sa spolu miešali, telá nedočkavo horeli. Keď sa od seba oddelili obidvaja lapali po dychu, ktorý vyčerpali až na úplne dno. Rukia sa pochvíľke usmiala a stiahla z neho gate cez ktoré sa črtal jeho úd. Stiahla mu aj trenky a pomaly ho začala lízať po špičke. Ichigo zaryl ruky do perín. Mal, čo robiť aby nekričal od rozkoše, zatínal zuby, ale aj tak nedokázal niektoré stony udržať. Rukia ho pochvíľke vzala do úst a pritom sa začala sama so sebou hrať. Pohľad na ňu bol pre Ichiga na nezaplatenie. Bolo to úžasné. Po dlhom čase konečne... Cítil, že sa blíži jeho vyvrcholenie a tak ju chcel rýchlo od seba otlačiť, ale ona sa s ním naďalej hrala vo svojich ústach a tak vyvrcholil do nej. Pozrel ako to všetko prehltla, olizla si pery a usmiala sa na neho. Bože, to dievča je neuveriteľné. Mal pocit, že v jeho mizernom živote ho konečne stretlo šťastie. Pomohol jej vyzliecť si všetky veci a ona na neho potom nasadla. Obidvaja slastne zastonali. Rukia sa na ňom začala pohybovať, najprv pomaly, ale potom zrýchlila až sa jej telo prehlo slastnom v kŕči. Niekde v diaľke počula aj jeho stony vo vlastnom orgazme. V tento moment nebolo nič lepšie, konečne aspoň nachvíľku dosiahla svoje ukojenie. Ešte chvíľku sa triasla v slastnom kŕči zatiaľ, čo ju tuho objímal a potom sa ich telá pomaly z vlny orgazmu upokojili. Pozreli si do očí a Rukia si pomaly ľahla vedľa neho. Obidvaja nahlas oddychovali a civeli na strop. "Takže...kamoši?" Spýtala sa Rukia a on sa uškrnul. Privinul si ju k sebe a začal ju bozkávať, aby si z nej zapamätal, čo najviac. "Kamoši." Zopakoval a ona sa spokojne k nemu pritúlila. Takéto silné pocity pri Renjim nikdy nemala. Možno, že to bolo aj preto, že tak dlho museli abstinovať, ale aj tak. Bolo to nezrovnateľne lepšie ako s ním. "A povieš mi už teda konečne akou nešťastnou náhodou si sa ocitol na tejto škole?" Spýtala sa ho pochvíľke. "Vďaka mojej sestre." Šepkal medzi tým ako ju bozkával. Slastne privrela oči a zamrnčala. Bolo to tak príjemné. Usmial sa a pozrel jej do očí. "Keďže pochádzam z Kurosaki, ktorí založili túto školu bolo povinnosťou mojej sestry, aby sa sem nahlásila. Ibaže ona mala úplne iné plány. Zdrhla s nejakým idiotom, s ktorým sa stretla v autoopravovni. Vieš si predstaviť tú hanbu, ktorá by padla na našu rodinu keby sa niekto dozvedel, že ušla s nejakým chudobným chlapcom ešte k tomu, keď mala vybraného rodičmi už iného, ktorý sa mal stať v budúcnosti jej mužom?" Spýtal sa jej a Rukia prikývla, pretože Byakuya si tiež vytrpel od rodiny a priateľov svoje za to, že si zobral chudobné dievča. Ibaže on bol hlava rodiny Kuchiki a podnik viedol bravúrne preto mu to odpustili, ale vedela si predstaviť, čo by sa stalo keby jeho dcéra urobila niečo také, zavrhli by celú jeho rodinu. "Nemal som na výber keďže moje ďalšie dve sestry mali vtedy iba päť a ja som iba o rok starší ako ona musel som sa za ňu začať vydávať. Tche, najhoršie roky môjho života. Stále nosiť tie vypchávky a ten korzet, zle sa mi v ňom dýcha a celá hruď ma z neho bolí a páli ako čert. Vždy keď som prišiel na izbu, zhodil som to zo seba a nevyliezol celý deň a keď už som aj niekde išiel tak do lesa, aby som sa znovu nemusel navliecť do tých maškarád a tam som sa túlal, aby si ma nikto nevšimol." Šepkal naštvane a Rukia ho súcitne začala hladkať. Zničiť jeho hrdosť len, aby neutrpela hrdosť rodiny, odporné. Naklonila sa k jeho hrudi a začala ho po nej bozkať akoby sa snažila odohnať bolesť korzetu, ktorým si ju musela sťahovať. "A čo ty? Ako si sa tu ocitla?" Spýtal sa jej z očami zavretými, pretože jej bozky na neho pôsobili príjemne a veľmi upokojujúco. "Moja sestra sa vydala za Kuchiki Byakuyu a ako správna Kuchiki som zaparkovala tu, aby sa na mňa nalepili nejaké tie ich správania slušnosti." Zašomrala a začala ho tento krát po hrudi hladkať. "Tche, na teba sa tu nič nenalepí, pretože si úplne skazená, malá a nadržaná." Uškrnul sa a ona mu úškrn vrátila. Ľahla si na neho, cítila ako mu znovu tvrdne a tak sa na neho znovu posadila. Tentokrát ju však prevalil pod seba a začal sa v nej pohybovať. "Ja viem a preto som si myslela, že tu zahyniem, ale toho sa už nebojím, pretože si tak isto skazený ako ja." Povedala medzi stonmi a on sa zasmial. "Ja som, ale oveľa horší ako ty." Zašepkal zastreným hlasom a jej telo sa celé túžobne zachvelo.
***
V škole si Rukia prisadla na lavicu rovno k Ichigovi. Keď bol teraz znovu prezlečený za dievča pôsobil na ňu tak o pár rokov mladšie a strašne nevinne. No teraz videla ešte jasnejšie jeho mužské črty. Pozrel rovno na ňu a usmial sa. "Kuchiki-san môžem ti pomôcť." Spýtal sa jej tým mäkkým príjemným hlasom. "Ale nie Ichigo, len sme v poslednej dobe boli dosť za zlé. Rada by som to zmenila." Podala mu ruku a on ju srdečne prijal. Jeho zovretie bolo pevné a silné, ani zďaleka nie dievčenské. "Ale samozrejme Kuchiki-san." Povedal a Rukia sa musela uškrnúť. Rodený herec. "Hovor mi Rukia." Povedala.
"Riruka pozri, tie dve sa konečne spriatelili." Povedalo jedno z dievčat a Riruka švihla pohľadom na Ichigo a Rukiu, ktoré už veselo debatovali a to sa len pred nedávnom ani k sebe nepriblížili a prebodávali sa pohľadom. Štvalo ju to. Nielenže tá malá odporná harpya je na izbe s dokonalou Kurosaki-senpai teraz sa s ňou ešte aj spriatelila! "Tche, uvidíme dokedy." Zašepkala hrozivo.
Komentáre
Zverejnenie komentára