1.Kapitola

1.kapitola

---

"Bude sa ti tu páčiť." Ubezpečovala ju Hisana. "Na škole medzi samými babami? Snažíš sa byť vtipná?" Zašomrala Rukia a nadvihla jedno obočie. "No tak Rukia veď je to len na dva roky a potom už ideš na výšku." Ubezpečovala ju naďalej. "Len?! Len by bolo mesiac, len by bol pol rok! Kagamine Len je Len, toto je katastrofa!" Vystrela ruky pred seba a ukázala na veľkú zlatú bránu, za ktorou sa nachádzala veľká škola pripomínajúca zámok. Medzi tým bola nádherná cestička zdobená malým lesíkom, kvetmi a fontánami. Miesto ako pre princezné, no ani nie zďaleka pre Rukiu, ktorá vyrastala na ulici medzi sprosto rozprávajúci deckami vyhýbajúce sa zákonom ako čert svätenému krížu a kradnúcimi si aj cukríky v ústach. To, že sa s ňou rozišiel Renji kvôli tej dojo zápasníčke Tatsuki bol riadny gól, ale toto...myslela, že keď teda musí na novú školu aspoň tam zbalí nejakého namakaného chalana, aby sa Renjimu pomstila, ale na škole kde sú samé dievčatá? S lesbickou priateľkou by u neho asi žiarlivostný odtieň nezanechala. "Tu sa aspoň naučíš správať civilizovane." Ozval sa chladne Hisanin čerstvý manžel Byakuya a Rukia na neho zazrela. Celé toto je kvôli nemu, pretože je z bohatej rodiny a vlastní obrovskú firmu. Museli sa k nemu presťahovať do obrovskej vily, a keďže sa Rukia stala Kuchiki musela nastúpiť na túto prestížnu dievčenskú internátnu školu, kde chodili všetky Kuchiki ženy tak ako zase Kuchiki muži chodili na prestížnu chlapčenskú internátnu školu. "No jasné! Chceš, aby sa zo mňa stala naprogramovaná, napudrovaná, povýšenecká panička, len pretože ty si chodil na podobnú školu!" Vyštekla na neho a za jeho chladným pohľadom sa zaleskol hnev. "To by stačilo." Podal jej kufre, schmatol Hisanu a nasadol s ňou do auta. "Uži si to tu." Hisana sa skoro rozplakala, keď musela opustiť svoju malú sestričku. "Krásne dlhé dva roky." Poprial jej škodoradostne, naštartoval, gumy zaškrípali a už ich nebolo. "Nadutý somár." Zašomrala si Rukia a rozmýšľala či sa mu do toho nablýskaného Jaguara nepokúsi trafiť kameň, aj keď teda sú už pekne ďaleko. Nakoniec len s povzdychom pristúpila k bráne a zazvonila na zvonček. "Dobrý deň. Tu zástupkyňa riaditeľky Rose High School. Ako vám pomôžem?" Ozval sa príšerne sladký hlas až Rukia skrivila tvár. "Dobrý tu Rukia Taka...teda Kuchiki prišla som sa sem...vzdelávať?" Snažila sa zo seba vydolovať nejaká vety na úrovni rodu Kuchiki, ale ako zistila ich nechutné spôsoby sa na ňu vôbec nelepia. "Och, mladá Kuchiki-san. Je mi veľkou cťou. Dnes máš šťastný, šťastný, šťastný deň, pretože odteraz si žiačkou našej školy. Poď ďalej. Privíta ťa prezidentka vašej triedy Kurosaki Ichigo a trochu ti to tu poukazuje." Jej sladký hlas bol čím ďalej tým viac neznesiteľnejší. Brána sa konečne otvorila a Rukia vstúpila dňu. Takže Kurosaki Ichigo? Aké sladké meno, pomyslela si a v tom si ju všimla. Dievčina mala na sebe bielu blúzku a príšernú hnedú sukňu siahajúcu až po zem, takú otrasnú školskú uniformu snáď ešte nevidela a teraz to bude musieť nosiť aj ona! Lepšie si premerala dievča a zarazila sa. Mala dlhé ryšavé vlasy, bola vysoká a... keď sa Rukia lepšie prizrela na jej tvár pôsobila na ňu nejak chlapčensky, nie len tvár celá mala v sebe niečo chlapčenské. Pripomínala jej tú kravu Tatsuki, ktorá tiež mala v sebe kus chlapa takže doteraz nechápe, čo na nej preboha Renji vidí?!

"Ahoj, ty musíš byť Rukia." Usmialo sa na ňu dievča. Hlas mala príjemne mäkký. "Áno." Zašomrala Rukia. "Tak ti to tu teda poukazujem a inak budeme aj spolubývajúce." Dodala znovu s tým úsmevom. "To je super." Aj Rukia sa pokúsila vystrúhať úsmev, ale vyzeralo to skôr ako grimasa po kopnutí do rozkroku. Ichigo jej začala všetko ukazovať. Zistila, že lesík je celkom rozľahlý a dá sa v ňom dobre skryť takže už vedela, kde sa bude zašívať cez školu, keď sa cez brány nedostane. Režim tu bol inak dosť prísny, aby z dievčat vychovali naproste paničky do mesta medzi chuligánov ich púšťali málo kedy preto väčšinu času trávili za múrmi školy, čo bolo pre Rukiu absolútne nepredstaviteľné. Už teraz silno uvažovala o tom, že si to asi skočí zo strechy. V duchu preklínala Byakuya a aj svoje sestru, ktorá má podľa jej názoru slabosť pre buzny, však čo iné aj mohla čakať od niekoho kto počúva Justina Biebera?

"Ak máš nejaké otázky kľudne sa pýtaj." Dokončila rozprávanie Ichigo a Rukia na ňu s vydesenou tvárou pozrela. "Áno, len jednu. Ako to tu mám vydržať bez normálnych ľudí, chipsov, coly a chlapov?!" Vyhŕkla. Aj jedlo mali prísne strážené. Okrem raňajok, obeda a večera nesmeli jesť nič iba ovocie aj to v jedálni. Do izby si nemohli nič brať. Dievčina sa schuti zasmiala, aj keď Rukii ten smiech prišiel nejaký dusený a zdržanlivý akoby sa bála, že jej unikne nejaký zlý zvuk. "Neboj prežiješ to tu v poriadku. Na rozdiel od teba, ja som tu o dva roky viac a vidíš, žijem. A čo sa tých chlapov týka..." Podišla k nej a... pobozkala ju na pery. Rukia zostala v takom šoku, že roztvorila oči do korán. "Budeš sa musieť trošku uskromniť." Žmurkla na ňu a vybrala sa preč. Rukia si chytila pery, kde dostala bozk a cítila, že celá horí. Prečo? Veď to bol bozk od dievčaťa. Tak prečo je z neho taká na mäkko? Je to jasné, už to prichádza. Má abstinenčné príznaky z nedostatku chalanov a uskromňuje sa. Presne ako povedala Ichigo. To je zlé! To je veľmi zlé!

Ako neskôr na hodinách zistila dievčenské páriky na škole nie sú žiadna záhada ani tabu vec. Nebolo ich veľa, ale neboli ani zase na pokraji vyhynutia. Dievčatá o nich vedeli, pred profesormi a vyššie postavenými ľuďmi sa to tajilo, pretože by za to hneď poleteli. Čo bolo na tom najprapodivnejšie dievčatá si z toho veľkú hlavu nerobili práve naopak radi riešili ako je tá a tá s tou a tou veľmi zlatá. Proste hrôza! A zistila aj to, že Kurosaki Ichigo bola medzi dievčatami veľmi populárna, až tak, že niektoré jej ticho závidela takú spolubývajúcu.

Rukia sa vyčerpaná vracala z hodín. Od toho včerajšieho bozku sa s Ichigou moc nerozprávala len samé tie otrepané frázy: ako bolo, kde ide, čo na hodine. Dnes mala mať ešte krúžok kreslenia, na ktorý sa musela dobrovoľne nasilu prihlásiť, pretože každé dievča na škole muselo navštevovať minimálne jeden krúžok, no zvysoka sa naň vykašľala. Ide rovno na izbu, tam si ľahne a bude spať, čo najdlhšie sa bude dať. Potichu vošla do izby a z kúpeľky začula hlas. Bol jasne mužský. "Ako to, že je so mnou na izbe otec?! Vravel si mi, že štyri roky budem sám a teraz tu mám dievča! Vieš, čo trhni si!" Zvrieskol a Rukia prekvapene zažmurkala. "Nie ste niaky nadšený, pane." Ozval sa hlas ich slúžky, na každú izbu jedna spadala. "Samozrejme, že nie! Vieš aké je to byť na škole plnej dievčat, keď si chlap?! Aspoň som mal izbu pre seba a teraz to dievča! Ako s ňou asi tak mám vydržať dva roky na jednej izbe! Poriadne mi stiahni ten korzet!" Rukia viac počuť nepotrebovala. Vybehla z izby a bežala do knižnice, kde sa snažila čerstvú novinku rozdýchať. Jej spolubývajúca je z nejakého nepochopiteľného dôvodu chlap. To by vysvetľovalo jej vzbúrene hormóny po bozku a ešte aj tie chlapčenské črty tváre. Korzet si dáva istotne pre to, aby mu to stiahlo hruď, ktorú majú chalani širokú. Čo teraz? Má to nahlásiť? Ale prd, udavačka nie je. Má sa tváriť, že o tom nevie? Ale teraz, keď vie, že je chalan bude sa na neho dívať úplne inak a navyše...pritisla si k sebe bližšie nohy. Už je to polroka, odkedy sa rozišla s Renjim, čo sa jej muž dotýkal, hral sa s ňou, čo ho cítila v sebe. Jej telo sa túžobne zachvelo, o to väčšmi, keď si predstavila, že okrem zimných a letných prázdnin tu strávi celý rok. Zvážila v hlave všetky možnosti. Nakoniec by si mohli pomôcť navzájom, uškrnula sa.

Vrazila do izby tak prudko, že jej spolubývajúco od šoku trhlo. "Kuchiki-san čo..." Ichigo to nestihla dopovedať lebo jej Rukia vrazila ruku rovno, pod sukňu, kde pod čiernymi pančucháčmi presne medzi nohami nahmatala to, čo potrebovala. "Ha!" Odskočila od neho. "Mám ťa ty tranzvesťák!" Vykríkla víťazoslávne a on na ňu zazrel. Aj tá posledná dievčenská črta, ktorá sa nachádzala na jeho tvary bola rázom preč. Mäkký príjemný hlások nahradil hlboký mužský: "Takže maličká prišla na moje tajomstvo." Prehovoril. "Musím ťa však sklamať. Nie som tranzvesťák. Toto celé divadielko je iba kvôli mojej sestre." Šomral a pritom zo seba zhadzoval všetko. "Vieš koľko mi trvalo než som sa kvôli teba dal dokopy. Skoro som nerozdýchal to, že si so mnou na izbe a ja stratím aj poslednú voľnosť, ale..." Zostal tam stáť iba v modrých trenkách. Ešte aj parochňu, ktorú mal pripnutú k svojim pravým krátkym vlasom odhodil niekde do kúta. "Teraz, keď to už vieš si spravím znovu pohodlie." Uškrnul sa. "A radím ti. Nikomu o tom nepovedz lebo neskončíš najlepšie." Znovu na ňu zazrel, ale ona sa iba zasmiala. "Láskavo sa mi nevyhrážaj, pretože to ja ti spravím zo života peklo." Zašepkala hrozivo.