The Prisoners (7.Kapitola)

7. KAPITOLA

---

Dievčatá sedeli v obývačke na gauči a Grimmjow si pozeral telku na svojej milovanej plazme. Dovolil im na 10 minút sa pokochať až pokiaľ mu nevyskočila žila na čele.: "Prestaň s tým!! Irituješ ma s tým zvukom! Je to dotierné jak hmyz!" zasyčal na Shandris, ktorá si už dobru hodinu kúsala nechty. "Prepáč....nemôžem za to, som strašne nervózna."

"Tak si daj nahlas ten krám a nesťažuj sa....alebo..." chytila Shandris za ruku a odbehla s ňou preč. "Čakajte!" zastavil ich Grimmjowov hlas.: "To nie je krám!! Povedz to ešte raz na môjho miláčika a skončíš s obojkom na krku! A kde ste sa vybrali akože??? Uvedomujete si, že ak sa vzdialite od domu čo i len na 5 metrov tak skončíte obe v tej tmavej miestnosti a to pod DOHĽADOM TOUSHIRA!" zvýraznil koniec vety a obe pozreli na seba. Tsuki premýšľala. Aby mala v blízkosti toho parchanta?? Určite by boli zviazané a to by sa ešte isto vybíjal na Shandris!! Po tom naozaj netúžila. Netúžila zažiť to, že by sa prizerala na to ako ju trýzni. Shandris chcela chrániť a držať ho od neho čo najďalej. "Ako toto je od teba úplne úbohé... Ideme len na strechu tak sa ukľudni..... Neviem čo máte furt s tým vyhrážaním." odpovedala mu zhnusene a už rýchlo bežala spolu so Shandris, aby si to Grimmjow po jej slovách nerozmyslel. Ten si len zašomral a otočil sa na telku.: "Asi jej dám večer malé ponaučenie... Hm..mal by som ich skontrolovať..."

"Poď. Konečne budeme samé... Bez tých bastardov." Podala Tsuki ruku a tá ju vytiahla.: "Dobre...ale..." smutne sklonila Shandris zrak.: "Mám strach...vieš... Bojím sa večera. Čo bude."

"Ja ti poviem čo bude... Budeme spolu. Neopustím ťa." usmiala sa na ňu. "Tsuki som veľmi rada, že si moja najlepšia kamarátka." obe si sadli na strechu a pozreli sa dopredu. Na svet pred seba.: "Bez teba by som bola nikto... Vieš...dokážem byť silná, ale keby som tu samá asi by som sa zbláznila. Musíme vymyslieť nejaký plán ako to tu prežiť..."

"Áno...a musíme aj vymyslieť niečo ako pomôcť druhým. S našimi schopnosťami to je možné." zašepkala jej. Shandris prikývla. "Máš pravdu, ale ako? Schopnosti môžeme používať maximálne desať sekúnd bez toho, aby nás Aizen neodhalil. Vieš, čo robí s tými, čo majú iné schopnosti ako len ovládanie zanpakuta? Zabí ja ich." Povedala a Tsuki sa uškrnula. "Shandris s našimi schopnosťami bude desať sekúnd úplne stačiť na to, aby sme aspoň trochu Shinigamim pomohli a zabili Arrancarov, ktorý majú malú silu. Tie prašivé potkany...zabijem ich všetkých..." Zachichotala sa divným škodoradostným smiechom. "No dobre, ale ako ujdeme tým prašivým psom?" Spýtala sa jej Shandris absolútne ignorujúc jej psychopatický chichot, ktorý už dobre poznala, pretože Tsuki sa vyžívala vo vraždení Arrancarov. "No ak nebude iná možnosť usexujem toho modrého prašivé potkana do odpadnutia, že nebude schopní sa do rána ani len postaviť, ale čo s tým bielovlasým potkanom, ktorý..." Vtom sa sekla lebo si všimla, že niekto podišiel k bráne. "Nie je to..." Prizrela sa bližšie. "To je Neliel!" Vyhŕkla Shandris a otrasene pozrela na Neliel, ktorá mala na sebe oblečené len niečo podobné podprsenke a krátku sukničku. Na nohách mala topánky na dlhých podpätkoch, všetko to bolo zladené do zelena. Aby toho nebolo málo Nnoitra si ju viedol na reťazi. "Čo jej to urobil? Zkurvený bastard, odporné prasa, nech zdochne..." Zasyčala trpko Tsuki. "Je celá dobitá." Zašepkala Shandris, ktorá si na jej tele všimla modriny. "Isto sa s ňou prišiel predviesť. Však ja mu ten priblblý úškrn zotriem zo ksichtu." Zašomrala Tsuki. "Hej vy dve! Padajte dole! Máme návštevu!" Zvrieskol po nich Grimmjow a oni sa za ním vybrali.

"A byť vami správam sa ako poslušní domáci maznáčik lebo uvidíte to peklo, čo potom zažijete." Grimmjow to hovoril úplne vážne a oni na neho znechutene pozreli. "Pre teba čokoľvek cukríček." Zamrmlala trpko Tsuki a on sa uškrnul. "Však ty uvidíš to cukrovanie večer." Dodal a ona sa zatvárila, že jej je na zvracanie. Shandris sa pozrela vražedným pohľadom na Grimmjowa. Bolo na ňom vidno ako sa teší na večer strávený s Tsuki. Už mu chcela niečo povedať, keď sa ozval Nnoitrov hlas.: "Čau kamoško, ako sa máš??? A čo tvoj maznáčik??Poslúcha??" zaškeril sa a potiahol k sebe Neliel na čo si skoro vyvrtla obe nohy, pretože na tých vysokých opätkoch sa jej veľmi zle chodilo. Grimmjow pozrel na dievčatá.: "Celkom to ide. Dnes si s ňou plánujem vychutnať vášnivú noc..." olizol si pery. Shandris vyskočila žila na čelo. Choval sa akoby mu Tsuki patrila akoby bola len vec. "Ty!!" v tom stíchla, pretože jej chytila Tsuki ústa.: "Pssst...! Radšej poďme dnu.. Z toho kokota nemám dobrý pocit..." zašepkala jej a ťahala ju preč. Nnoitra ich prekvapene pozoroval.: "Tie dve sú nejaké drzé nie?? Mali by ste si ichzbičovať a vôbec kde je Toushirou...??"

"Poď dnu...zavolám ho. Zbičovať?? Prosím ťa nepreháňaj. Mojím cieľom je aby mi vydržala čo najdlhšie a nie ju do piatich dní zabiť.... Pamätáš? Máme mať s nimi deti!"

"Tche! Pohni sa ty kurva!" opäť potiahol Neliel na čo sa už neudržala na nohách a spadla na zem. Vôbec mu nerobilo problém ju ťahať za reťaz po zemi, práve naopak. Vyžíval sa z toho. Dával si záležať na tom aby jej čo najviac blížil. Z celej duše ju nenávidel a preto si ju vybral.

Grimmjow s nim vošiel do obývačky a zavolal na Toushira, ktorý po chvíli prišiel. "Máš veľmi výbušného maznáčika...." začal Nnoitra keď ho zbadal. "A ty zase nejak zdochnutého." uškrnul sa. "Postav sa! Nelež tu jak nejaký koberec o ktorý si mám utierať nohy." potiahol Neliel do výšky. Bola zničená ani rozprávať pomaly nemohla. Tsuki vošla so Shandris dnu a keď obe zbadali ako sa usmievajú na Neliel, ktorá vtedy zažívala muky jak v pekle a to ešte vyzerala kvôli oblečeniu jak štetka, zaťali zubami a pevne stisli ruky v päsť. Chceli jej pomôcť a toho zkurvysyna zabiť. "Vy dvaja ste fakt dementi..." krútil neveriacky Grimmjow hlavou.: "Ako vám môže toto!" ukázal oboma rukami na Neliel, ktorej stiekli slzy z tváre.: "Robiť dobre?! Ja by som ju nedokázal kopať ani nič takéto.... Bože však ja by som ju chcel trtkať živú a zdravú!"

"Dooosť!!!" zvreskli naraz Shandris s Tsuki po všetkých a obe sa rozbehli ku Neliel a objali ju.: "Ako jej to môžeš robiť?!! Ty pojebaný bastard!!! Zhni ty kurva v pekle!" ziapala po ňom Tsuki a Shandris jej vyzula podpätky. "Všetci ste bezcitný! Vy vôbec neviete čo je to láska!! Hnusíš sa mi..." opľula Nnoitru a ten vo chvíli tak zdvihol reaitsu, že sa skoro neudržali pri vedomí.

"HEJ!" Zvrieskol po ňom Grimmjow a jeho reaitsu tiež silno stúplo. Šiesta Espada Grimmjow proti siedmej Nnoitrovi, bolo jasné kto by vyhral keby sa v boji stretli, a tak Nnoitra znížil svoje reaitsu. "Neopováž sa viac ublížiť môjmu maznáčikovi, poznáš pravidlá." Zašepkal Grimmjow hrôzostrašne a Nnoitra surovo potiahol Neliel k sebe. Veľmi sa bála lebo vedela, čo ju čaká. Nnoitra sa vyzúri na nej, ale vážila si toho, že sa jej dievčatá zastali. Kiežby sa toto nikdy nestalo, kiežby som znovu mohla byť voľná, pomyslela si. "Vy malé kurvy." Zašepkal hrôzostrašne Tsuki a Shandris. Tie na neho zazreli. "Dobre, návšteva skončila. Maj sa." Toushirou mu otvoril dvere a Nnoitra naštvane odišiel preč vlečúc za sebou zničenú Neliel. V izbe nastalo hrobové ticho. Čo teraz? Dostanú trest za ich správanie? Grimmjow im predsa jasne povedal, že ak sa nebudú správať poslušne bude zle, veľmi zle. "Návštevy...milujem ich." Zamrmlal ironicky Toushirou a odišiel nezaujato preč. Grimmjow si vzdychol a pozrel na ne. Dívali sa na neho divným vyplašeným a zároveň naštvaným pohľadom. "Máte jediné šťastie, že toho kokota neznášam." Zašomral a vybral sa preč. "A-A čo teraz?" Zastavil ho Tsukiin spýtavý hlas. Otočil sa na ňu. "Môžete sa ísť zase slniť na tú vašu sprostú strechu, ale žiadne debilné pokusy o útek." Pohrozil a zazdalo sa mu, že sa Tsuki na malú chvíľku trošku pousmiala. Vyviedlo ho to z miery, pretože ten úsmev ho...potešil. V tom však zvraštil obočie. Prečo sa zaoberá citmi maznáčika? Čo ho po nej. Shandris si vydýchla. Zatiaľ žiadny trest. Zatiaľ. "Tak poďme." Potiahla Tsuki k oknu a obidve znovu skočili hore. Pozreli sa na obrovský dom s veľkou záhradou vedľa toho ich. "Ktovie kto sú naši susedia?" Zašomrala Shandris. "Prašivé potkany a ich obete." Odpovedala jej Tsuki. "Samozrejme, ale myslím konkrétne." Vzdychla si Shandris a v tom si všimla, že sa po záhrade ich susedov niekto prechádza. Tu drobnú postavu hneď spoznala. "Rukia!!" Zakričala tak nahlas, že Tsuki od šoku trhlo a skoro sa skotúľala zo strechy. Rukia pozrela do hora a šťastne im zakývala. "Akási je vysmiata." Zašomrala Tsuki. "Hej Rukia akoto, že môžeš byť na záhrade?!" Spýtala sa jej Tsuki lebo im to Grimmjow s Toushirom vyslovene zakázali. "Ichigovi a Ulquiorrovi to nevadí! Dokonca môžeme spolu s Orihime chodiť aj na prechádzky! Ichigo je na mňa naozaj dobrý!" Kričala im hore a oni zostali ako zarazené. "To nie je fér." Vzdychla si Shandris, ale bola rada, že aspoň Rukia s Orihime sa dostali do dobrých rúk. "Viete čo?! Porozprávame sa u vás! Poviem Ichigovi, aby sme k vám išli na návštevu! Hneď sme tam!" Zakričala Rukia a odbehla do domu. "Konečne nejaká príjemná návšteva." Vyškerila sa Tsuki a Shandris sa pousmiala.