The Prisoners (6.Kapitola)

Ďalšia šasť spoločnej poviedky so Shandris :-)

6. KAPITOLA

---

"To tu fakt v nikom nie je ani štipka dobra?? Čo sme vám pre boha spravili, že nás takto mučíte. Nenávidím vás...všetkých. Vieš vôbec ako sa cítim??? Ani ťa to nezaujíma, však??" snažila sa Tsuki v sebe potlačiť slzy. Nechcela prejaviť slabosť, musela byť silná, ale ako!! Ako to má spraviť, keď sa tak nehorázne bojí o Shandris?? Veľmi silno si uvedomovala to, že tým, že si ju Grimmjow vybral, ju ušetril toľkej bolesti. Bol krutý, ale nie tak ako Toushirou. "Prečo jej tak blíži.... To si na nej lieči mindráky??? Prečo kurva!!!" chytila sa beznádejne za hlavu. Ak započuje Shandris kričať zblázni sa. Grimmjow ju počúval. Nebola to pravda. Niekde vnútri v sebe mal pocit, výčitky....že jej ubližuje. Bojoval s tým nechcel to cítiť, ale pri nej to bolo veľmi ťažké. Vidieť ju ako sa trápi... Zatriasol hlavou aby sa zbavil tých otravných pocitov a bez toho aby niečo povedal s ňou šiel do domu.

"Nie! Nie!" Kričala Shandris, keď si predstavila čo ju čaká. "Sklapni! Ja ťa naučím! Ešte si len budeš želať zomrieť!" Vrčal Toushirou a ďalej ju surovo ťahal do svojej izby. "Chcem ísť preč! Nechcem to! Už nie!" Kričala a snažila sa nemyslieť na predchádzajúcu noc, ale nešlo to. Strach ju tak ovládol, že keď ju hodil na podlahu svojej izby s krikom sa rozbehla k najodľahlejšej stene od neho. "A čo ako teraz? Cez tú stenu neprejdeš takže ti radím nerob scény a vyzleč sa!" Skríkol na ňu. "Nie! Choď preč!" V tom ju napadlo niečo, čo robieva Tsuki, keď chce niekoho odplašiť po tom, čo si nedá povedať. Hádže po ňom všetko, čo jej príde pod ruku. Pozrela na poličku vedľa seba a než sa Toushirou spamätal už letela kniha. Jedna, druhá, tretia. "Ty suka! Ešte jedna vec a..." V tom sa sekol. Shandris chytila do ruky krásnu sklenenú sochu draka, ktorá sa v odraze slnka ligotala ako drahý diamant. "Nie." Zašepkal. Keď Shandris videla ako sa tvári, keď sochu drží v ruke nesnažila sa ju hodiť po ňom lebo vedela, že by ju chytil. Hodila ju celou silou pred seba. Drak sa roztrieštil na milión malých ligotavých kúskov, ktoré s cingotom dopadli na zem. Toushirou zostal ako omráčený. Jeho jediná najkrajšia spomienka na Hinamori. V miestnosti nastalo hrobové ticho, ktoré prerušoval iba prerývaný dych Shandris. "Vypadni." Zašepkal Toushirou a okolo neho začalo krúžiť hrozivé reaitsu. "Zmizni mi z oči ty špina!" Zvrieskol až so Shandris trhlo. Viac nechcela vedieť ani počuť. Prebehla okolo neho so strachom v očiach, pretože jeho zlovestné reaitsu sa okolo nej plazilo ako smrť a nebezpečne sa jej zarývalo do kože.

Zatiaľ Tsuki, ktorú mal Grimmjow ešte stále cez plece s ňou mieril do kuchyne, pretože z toho šoku, že sa obe zabijú mal pocit, že schudol aspoň 5kíl. Ona si len surovo zakusla do ruky. Počula ju, počula! A to ju ničilo. "Nevšímaj si to..." prehovoril na ňu Grimmjow. "Ahhhhhh!!!!!!!" naraz skríkla čo ho úplne prekvapilo a hneď ako s ňou vošiel do kuchyne ju položil zhrozene na zem.: "Čo robíš?!!!"

"Ja chcem Shandris!!!" sadla si na zem a začala vzlykať. "Ty si sa kusla!!" vyštekol po nej. "Nemôžete ma takto mučiť...." chytila si oči a naďalej si vzlykala. Musela sa pokúsiť o všetko a teraz dostala dokonalý nápad. Spomenula si na svojho bývalého priateľa s ktorým chodila asi pred pol rokom. Rozprával jej, že jej plač je ako boží dar. Keď sa rozplače všetci sa jej hodia k nohám a chcú jej zniesť modré z neba len aby prestala. Vtedy vypadala ako bezmocne malé dieťa, ktorému chceš hneď všetko splniť, len aby si mu vyčaril úsmev na tvary.

Shandris vyšla roztrasene z Toushirovej izby, keď započula Tsukin výkrik. Vtedy čo bola taká rozrušená sa tak zľakla, že mala pocit, že jej srdce vypovedá.: "T-tsuki...!" s nešťastným výzorom sa rozbehla za ňou.

Grimmjow na ňu zazeral ako stále plakala. Bol úplne mimo. Vôbec nevedel čo má robiť. Akoby mu dali na starosť 5mesačné dieťa. "Ticho buď." jemne povedal, čo sa ale Tsuki nepáčilo tak sa rozplakala ešte viac. "Ale...veď ja za to nemôžem! Toto ti nepomôže! Si trápna!" cúvol, akoby sa jej bál.: "Prestaň s tým!" začal sa rýchlo prehrabávať v šuflíkoch ako by mal astmu a hľadal inhalátor. "Tu je to!!" vytiahol lízatko a hodil jej ho. Pozrela sa naňho či mu nehrablo a potom sa opäť rozplakala.: "Shandris! Ja chcem byť pri tebe!" naznačila mu.

"Tsuki!!" ozvalo sa z poza dverí.: "Si v poriadku?!!!" začala pobúchavať po nich. Nedokázala otvoriť a to, že ju počula zakričať v nej vyvolalo túžbu ju ochraňovať. Čo ak Grimmjow na nej praktikuje to isté čo Toushirou na nej?? To nemôže dovoliť!! Teraz počula jej plač a Tsuki predsa nikdy neplače! "Tsuki!!!" hodila sa prestrašene do dverí, kľudne by si aj zlomila rameno, len sa proste chcela k nej dostať a objať ju. Grimmjow pobehoval nervózne po kuchyni, Shandris vykrikovala a vrážala jak blázon do dverí a Tsuki plakala. "Wuaaaaa!!!!!" chytil sa za hlavu.: "Dobre!!! Máte to mať!!!" jak dinosaurus odpochodoval ku dverám čo až kachličky popraskali a otvoril. V tom Shandris ako sa šla hodiť do dverí vyletela a vyvalila sa na zem. Keď sa pozviechala všimla si Tsuki, ktorá prestala plakať, pretože dosiahla to čo chcela.: "Shandris!!" zvýskla od toľkého šťastia keď ju zbadala v poriadku. "Tsuki!!!" zažiarili jej oči. Obe sa k sebe rozbehli ako zamilovaný pár a objali sa. Grimmjow na ne zazeral s veľkým kukučom. Museli byť naozaj životné kamarátky, záležalo im na sebe a mali sa tak radi, že pomaly až žiarlil.V tom ho niečo napadlo. "Ako to, že si tu?" Spýtal sa a obidve na neho prekvapene pozreli. "Čože?" Nechápavo sa ho spýtala Shandris. "Ako to, že ťa Toushirou pustil?" Spýtal sa jej znovu a ona sa trochu odtiahla od Tsuki. "No...rozbila som nejakú sochu draka, naštval sa fakt moc a povedal mi, že mám vypadnúť." Pri pomyslení na jeho zlovestné reaitsu ju striaslo. "Sochu draka?!" Vyhŕkol Grimmjow. "Ty si fakt hlupaňa." Zašomral. "Čože?! Ty si hlupák ty hlúpy, namyslený, sebecký, nechutný debil! Odvolaj to! A o hlúposti toho bielovlasého kreténa ani nehovorím! Obidvaja ste nedonosení bastardi!" Vyprskla Tsuki a Grimmjow na ňu zazrel. "Daj si pozor na hubu, lebo už mi dochádza trpezlivosť a musím povedať, že tu som mal s tebou na svoje pomery obrovskú." Zavrčal, ale Tsuki na neho len zazrela. Chcela mu niečo odvrknúť, ale bála sa, že by jej už potom ani falošný plač nepomohol, keby ich so Shandris oddelil nadobro. "Čo je s tou sochou?" Spýtala sa ho Shandris. "Do toho ťa nič nie je." Odbil ju. "Myslím si, že si to zaslúži vedieť." Zavrčala po ňom Tsuki a Grimmjow pozrel do jej nezlomných červených očí, ktoré tak chcel zlomiť. "Toushirou ju dostal na narodeniny od Hinamori. Jeho najlepšej kamarátky a zároveň aj lásky." Zašomral. "Vy a láska? To je smiešne." Vysmiala ho Tsuki a Grimmjow ju tak zdrapil za ruku a vytiahol do výšky, aby mu videla do očí, že sa až zľakla. "Tak si predstav, že aj keď je to smiešne, je to možné! Prestaň sa tváriť, že sme nejaký podradnejší ako ľudia, pretože je to presne naopak." Zašepkal hrôzostrašne. "Nechaj ju!" Shandris ju chytila za plecia a pritiahla ju k sebe, čím ju vytrhla Grimmjowovi. Ten zaťal ruku v päsť a znovu si sadol na stoličku. "Hinamori zomrela v tejto vojne. Zabili ju Shinigami. Proste...toto si pekne pohnojila." Pozrel na Shandris a tá na sucho preglgla.