The Prisoners (5.Kapitola)

Máme u pokračovanie :-)

5. KAPITOLA

---

Po ťažkej noci a hodinách ktoré sa vliekli rýchlosťou prilepenej žuvačky nastal konečne deň. Tsuki sa ešte stále prehadzovala nepokojne v posteli. Za celú noc spala možno 5 minút. Na takom strašnom mieste nemohla zaspať aj keď posteľ bola ako z bavlnky. Myšlienkami bola stále u Shandris, myslela na to čo s ňou je a na to ako zlomí Toushirovi väzy. Grimmjow sa prevalil na posteli, bolo vidieť, že si spokojne spí. Ani ho v riti nepichalo, že sa cítila bezradne. Myslel len na seba. Jej pocity ťažili jeho srdce čomu vôbec nerozumel, ale snažil sa to neriešiť. Koniec koncov....čo ho má, čo trápiť jeho "maznáčik". Je len prostriedok k dieťaťu.

Pootvorila tak trochu neprítomne oči. Cítila sa veľmi slabá a bolel ju každý kúsok jej tela. Celú noc bola nahá v neprirodzenej polohe s rukami priviazanými nad hlavou. Zem bola studená a tvrda, ani na sekundu si nenašla lepšiu polohu. Ale čo ju naozaj trápilo bolo to čo zažila. V jeho očiach nevidela štipku zľutovania a ani súcit. Mala pocit, že jej ukradol to najcennejšie. Dušu... Pripadala si ako bez nej, mimo, prázdna. Priala si ukončiť svoj život. Pošpinil ju... Jej srdce plakalo od toľkého žiaľu.

Grimmjow sa opäť zavrtel a prevrátil sa na posteli. Tsuki to už nevydržala. Chytila svoj vankúš do ruky a začala ho trhať na márne kúsky, predstavujúc si pri tom, že je to telo bielovlasého Arrancara. Na ten zvuk sa Grimmjow zobudil a prekvapene na ňu pozrel. "Čo to do piče robíš?!!" prudko sa posadil. "Zruš okamžite tu posranú bariéru!" vyštekla plná zlosti. Zlovestná atmosféra by sa dala krájať a dokonca mal pocit, že ju aj cíti. "To si musela kvôli tomu trhať vankúš??!" pretrel si oči. "Aký ste vy, také budeme aj my...!" znechutene mu odvrkla. "Čo za to??" vyškeril sa po nej. "Toho parchanta hlava v tvojom zadku!"

"Toushirou!" Zrúkol Grimmjow na bielovlasého Arrancara a ten na neho znudene pozrel. "Kde je tvoj domáci maznáčik?" Spýtal sa ho. "Tam, kde si zaslúži byť." Ďalej mu znudene odpovedal Toushirou. "Tak ju daj do poriadku, môj domáci maznáčik ju chce vidieť." Zašomral. "Čo keby si svojmu domácemu maznáčikovi vysvetlil ako to tu chodí? Má dosť neprerezanú hubu." Zašomral Toushiro a Grimmjow sa uškrnul. "Ty sa láskavo nestaraj o moje vychovávacie metódy a navyše tie dve sa aj tak raz musia uvidieť, aspoň nebudú tak vystrájať, tak či tak si musíš dať svojho domáceho maznáčika dokopy, lebo pri takomto udržovaní ti rýchlo schátra." Zazubil sa a Toushiro si vzdychol. "Zo všetkých Arrancarov v celom posranom Hueco Mondo som musel dostať za spolubývajúceho práve teba." Zašomral otrávene a Grimmjow sa zasmial. "Veru ty by si sa skôr hodil k Nnoitrovi obidvaja ste násilní psychopati. Idem pre ňu, priveď si tú svoju, Rómeo." Povedal spokojný Grimmjow a odišiel preč.

"Shandris..." Zašepkala Tsuki, keď ju Grimmjow priviedol do obývačky, kde už ona čakala spolu s Toushirom. V jej očiach videla bolesť, boli mŕtve, ale aj za tým očividným mŕtvom bilo ešte srdce bojovníka. Grimmjow pustil reťaze , na ktorých ju držal z rúk a ona sa rozbehla za ňou úplne ignorujúc ich štrngot, ktorý vznikal, keď ich ťahala za sebou. Silno ju objala a Shandris jej objatie opätovala. "Si v poriadku?" Spýtala sa jej, aj keď dobre vedela odpoveď. Akoby mohla byť v poriadku? "Jasné som." Povedala Shandris. "Som rada, že ťa vidím Tsuki." Zašepkala a Tsuki hodila vražedný pohľad na Toushira. "Ti odporný sukin syn! Čo si jej to urobil?! Si obyčajná špina!" Zvrieskla naštvaná a snažila sa prehltnúť hrču, ktorá sa jej robila v hrdle. "Špiny ste tu jedine vy dve, a to po tejto noci už doslova." Uškrnul sa Toushirou, zdalo sa, že má dobrú náladu. Bastard jeden. "Takže nové pravidlá maznáčikovia." Ozval sa zrazu Grimmjow a obidve na neho nenávistne pozreli. "Ak sa odteraz nezačnete chovať ako vám prikážeme nebudete sa viac stretávať. A teraz ste sa už videli, za to ako ste sa obidve správali sa už budúce dva dni neuvidíte, takže..." Obidvaja sa začali smiať a Tsuki premkol úplný hnev, tak silný, že jej zahmlil všetky zmysli. Jej telo sa ako poháňané novou silou rozbehlo aj so Shandris von oknom. Bez najmenšej námahy ho prerazila a pár skokmi sa obidve ocitli na streche domu. "Je mi to ľúto Shandris." Zašepkala a priviazala sebe aj jej okolo krku reťaze, ktorými ju Grimmjow spútal. Koniec reťaze priviazala o lištu strechy. Kým Grimmjow a Toushirou dobehli k ním, Tsuki už stála na okraji strechy a pevne zvierala Shandris. "Čo to...Čo to kurva robíš?!" Vykríkol Grimmjow. "Ak to má byť tak ako si povedal tak to radšej nebude žiadno! Ak nám nedovolíte byť spolu tak nás nebudete mať ani vy, a to vôbec!" Zakričala Tsuki a urobila krok dozadu na úplný okraj strechy. Grimmjow zaťal ruky v päsť. "Ak sa zabijete, nájdeme si iné." Povedal, ale to nebola pravda. "Iné?! A aké asi? Všetky z nás ste si rozdelili a tie ktoré nie...bohvie, čo s nimi je...nás už nenahradíte!" Zakričala a obidvaja zaškrípali zubami, pretože mala pravdu. Tsuki sa od zúrivosti triasla, ale myslela to vážne. Nechcelo sa jej zomierať, ešte nie, chcela pomôcť všetkým tým padnutým Shinigami, chcela ich zachrániť, ale ak má stratiť najdôležitejšiu osobu vo svojom živote, ak jej majú zobrať poslednú nádej, tak radšej bude mŕtvy sebecký zbabelec. "Ak nám nedovolíte byť spolu zabijem nás obidve." Povedala už tento krát tichým vyrovnaným hlasom.

Shandris zavrela oči a chytila Tsuki obe ruky. "Dobre! Hlavne kľud! Dohodneme sa!" pomaly sa k nim Grimmjow blížil pri tom mal pred sebou ruky.: Po tomto čo spravila jej tak ukážem, že sa z toho 5 rokov nespamätá. Ja jej dám aby si tu určovala pravidlá... pomyslel si. "Nemá to cenu.... Zbohom..." prehovorila smutne Shandris a silno sa zaprela do Tsuki a tým sa obe nahli a začali padať. V tej chvíli si to Tsuki všetko rozmyslela, ale už bolo neskoro. No na druhú stranu bola aj rada. Shandris za ňu rozhodla. Vtedy jej to prišlo to najlepšie, nechcela zažiť znovu to čo jej spravil Toushirou. "Nie!!!" obaja skríkli a rozbehli sa za nimi. Mali pocit, že sa ešte nikdy v živote tak nezľakli ako teraz.

Šlo to na tesnotku už sa obe videli obesené, keď Toushirou presekol zanpakutom reťaz zachytenú o strechu v poslednej chvíli a Grimmjow je len tak, tak stihol chytiť. "Ešte že mám pri sebe vždy zanpakuto..." s odľahlom si utrel čelo a pozrel na Grimmjowa, ktorý sa tváril rovnako. Tsuki sa so Shandris pozreli na seba. Teraz to bolo ešte horšie. Isto sa už nikdy neuvidia. Ani sa nezmohli na slová. Len sa im zaleskli oči a chceli si chytiť ruky, ale Grimmjow odsotil Shandris do Toushirovich rúk, keď zoskočil k nim. Pozrela sa mu do očí a na sucho preglgla. Jeho pohľad vypadal nahnevane, chladne, opovrhujúco, určite už premýšľal nad tým ako jej to spočíta aj s úrokmi.: "Vypadá to, že máš ešte dosť energie. Hneď ťa jej zbavím." otočil sa a začal ju ťahať. Grimmjow si dal Tsuki cez plece aby bola tvárou ku jeho chrbtu.: "Pusť ma!!" začala doňho silno búchať rukami. Rovnako ako ona kričala začala kričať aj Shandris. Chcela sa zbaviť toho odporného bastarda a objať sa s Tsuki. "Kurva!!! Ty štetka!" naraz vybuchol Toushirou a fľasol jej takú facku, že zletela na zem. Grimmjow prekvapene zastal a Tsuki stíchla.

Chytila si líce a zamračene sa pozrela na Toushira. Už sa skoro nedokázala udržať. V jej ruke sa začalo objavovať trochu tmavého dymu. "Shandris!!" skríkla Tsuki a ona to prerušila. Pozrela sa do Tsukiných smutných očí, ktoré ju žiadali aby sa neprezradila, pri tom trocha krútila hlavou nech to nerobí. "Teraz ma počúvaj!" čapol ju naraz Toushirou za kimono a zdvihol ju.: "Si pre mňa len odporný, slizký Shinigami!! Vybral som si ťa preto lebo si bola z tých čo ostali najkrajšia, predsa nebudem spávať s nejakou škratou že??" usmial sa a Shandris privrela nenávistne oči. "Ideme! Viac ti poviem u mňa v izbe." trhol s ňou a vliekol ju k sebe.

"Prečo???! Prečo sa k nám chováte ako ku zveri???!" zaťala Tsuki zubami. Mali zomrieť...