Daughter Of The Future (5.Kapitola)

Masaki sa stretla so svojimi rodičmi, ako to dopadne? Dozviete sa v tejto kapitole :-)

5. Kapitola

---

Ichigo

"Ty..." Zašepkal a dievča na neho pozrelo. "Kto si?" Spýtal sa jej.

"Eh...ja." Začalo dievča, ale prerušil ju Rukiin hlas. "Ichigo si v poriadku?!" Dobehla k nemu aj s Ishidom a Orihime. "Áno." Povedal a nespúšťal zrak z dievčaťa. Nebola moc veľká, asi tak o pol hlavy väčšia od Rukie. Mala dlhé oranžové vlasy, ktoré jej siahali až do pol pása a úplne na seba pútali pozornosť. To aj jeho vlasy priťahujú na seba takú pozornosť? Tak teraz sa už ani nečuje, že nikdy v dave moc nezapadol medzi ostatných, keďže skoro všetci mali čierne alebo hnedé vlasy. Tche, a že prečo ho vždy všetci chceli zmlátiť, veď také vlasy priam kričia o to, aby sa človek na ne pozrel. Ale boli veľmi pekné. Musel uznať, že sa jej naozaj hodili. Ďalšia vec, ktorá ho úplne šokovala boli oči. Čakal by, že keď má ryšavé vlasy jej oči budú buďto hnedé, alebo zelené. No jej veľké oči mali fialovo modrú farbu. Spolu s vlasmi to pôsobilo naozaj exoticky, a aj keď to bola zvláštna kombinácia, bola fascinujúca a pekná. A navyše tie oči, keď do nich hľadel akoby pozeral do očí Rukie.

"Zachránila si ma, ďakujem." Poďakovala sa jej Orihime a tým vytrhla Ichiga z premýšľania. "Ale, prosím ťa to nestojí za reč." Usmialo sa na ňu dievča. "Nie, zachránila si moju kamarátku a pomohla si nám. Naozaj ti ďakujem." Povedal Ichigo a dievčina na neho prekvapene pozrela, ale potom sklonila hlavu a slabo sa usmiala. "A ako sa voláš?" Spýtala sa jej Rukia. "Som Ma...Madoka Ku...Kurenai." Vykoktala. "Veľmi pekne ďakujem Kurenai-san." Poďakovala sa jej ešte raz Orihime. "Madoka, volajte ma Madoka." Usmiala sa na ňu a Orihime prikývla. V tom si všimla roztrhanú uniformu na jej pleci, ktorá bola trochu presiaknutá krvou. "Si ranená!" Vyhŕkla a všetci spozorneli. "Je to len malý škrabanec, nezomieram. Do zajtra som v pohode." S úsmevom sa poškrabala za hlavou, ale to už bola obklopená oranžovou žiarou zo Shun Shun Rikka. Ani nie o minútu už po zranení nebolo ani stopy. Prezrela si svoju ruku a usmiala sa na Orihime. "Ďakujem ti O...em..." Ichigovi sa zdalo, že trochu znervóznela akoby urobila alebo povedala niečo čo nemala. "Inoue Orihime." Usmiala sa na ňu Orihime a Madoka prikývla. Pohľadom zaletela k ostatným. "Ja som Kuchiki Rukia." Predstavila sa jej Rukia. "Uryu Ishida." Ishida si napravil svoje okuliare. "Ja som Kurosaki Ichigo." Predstavil sa jej Ichigo. "Rada vás všetkých spoznávam, no ja už budem..."

"Nie, neodchádzaj! Chcem sa ťa spýtať čo bola zač tá pumo-mačka a čo to bola za silu, ktorú mala? A kto si ty? Z ktorej si jednotky a prečo ťa sem poslali? Máš nejakú misiu s tou pumo-mačkou?" Chrlil na ňu otázky. "Ichigo! Nezaťažuj ju toľkými otázkami naraz!" Ohriakla ho Rukia. "Prestaň ma stále upozorňovať ako mále decko!" Naštval sa aj on. "Tak sa tak láskavo nesprávaj!" Z hádky ich vyrušil Madokin smiech. Keď si všimla, že na ňu prekvapene hľadia prestala sa smiať a zase sa nervózne poškrabala za hlavou. "Viete tak trochu mi pripomínate mojich rodičov. Tiež sa takto hádajú." Vyhabkala zo seba. "Veď to hovorím. Ako starí manželia." Dodal Ishida. "To teda nie sme!" Zvrieskli po ňom obidvaja červený až za ušami. Madoka skryla svoje zanpakuto. "No ja už budem musieť ísť. Pri plnení misie som sa akosi rozdelila so svojim kolegom. Ozaj nevideli ste ho náhodou? Je vysoký asi tak ako Ishi...teda Uryuu-san, má blonďavé vlasy, modré očí, ale tie skôr nosí zavreté takže... a na tvári ma vždy úsmev a keď nie úsmev tak zväčša flegmatický výraz. Sem tam zvykne nahodiť aj také prihlúple výrazy." Popisovala im ho. "Nie, nevideli a kľudne mi hovor Ishida." Usmial sa na ňu. Ichigo si ju znovu celú premeral. Do čerta, čo je zač? Nikdy v živote ju nevidel a isto by si v Seireitei všimol dievča s takými vlasmi. A prečo ho to vlastne tak zaujíma? Čo je na nej také zvláštne? V tom si na niečo spomenul. "Vlastne, keď o tom hovoríš volal nám Toushiro, že zajali nejakého podozrivého shinigami, čo bojoval s nejakým zvláštnym tvorom. Stavím sa, že to bola tá pumo-mačka a tamten bol..."

"Čože?! Oni ho zajali?!" šokovane pozrela na Ichiga a tomu sa od prekvapenia rozšírili oči. Také šokované výrazy vždy máva aj Rukia... Potriasol hlavou. Šibe mu. Načisto šibe. Asi je len zmetený, že vidí ďalšieho človeka s takými výraznými ryšavými vlasmi ako má on. "Hej, ale zrovna tam ideme môžeš ísť s nami a všetko vysvetliť." Povedala pokojne Rukia, aby ju ukľudnila. No Madoka bola nejaká zdráhavá. Akoby váhala či má s nimi ísť. "Dobre." Nakoniec, ale prikývla.

Masaki

Vedela, že je v prúšvihu a to v riadnom. Nielenže sa stretla so svojimi rodičmi, ale Tatsuya zajal Toushiro a to znamená, že sa musel už stretnúť s Rangiku. To je naozaj zlé. Tatsuyo sa až moc podobá na svojho v otca a v tomto čase by mali byť ešte všetci v tom, že Gin je mŕtvy. A čo ona? Je to len otázkou času kedy sa jej začnú vypytovať na vlasy. Už teraz si všimla ako po nej jej otec pokukuje, ale keby len on. Všetci sa zvláštne pozerali na farbu jej vlasov a aj na oči, ktoré s tými vlasmi absolútne neladili. Čo im povie ak sa jej spýtajú na tú farbu vlasov?

"Máš veľmi zaujímavú farbu vlasov Madoka-chan." Masaki sa pozrela na Orihime a na sucho preglgla. "Och, Orihime obasan ty vždy vieš čo sa máš spýtať." Pomyslela si. "Eh...no to...oni vlastne nie sú moje...sú...prefarbené. Áno, prefarbené." Všetci na ňu prekvapene pozreli. "Teba sa páči takáto farba vlasov?" Spýtala sa jej Rukia. "Ale kdeže. Je to nemožná farba k ničomu sa nehodí." Všimla si Ichigov vražedný pohľad a jeho následne odfrknutie. "Ale prehrala som stávku s jedným kamarátom. Stavili sme sa o to kto skôr získa svoje zanpakuto, ten somár ho získal o päť minút skôr. Bolo to pred mesiacom." Ani nevedela ako ju tie klamstvá napadali, ale tá stávka bola z časti pravda. Stavila sa s Tatsuyom a prehrala, no za trest si nemusela prefarbiť vlasy, ale musela mu podarovať prívesok na mobil Chappy z limitovanej edície a ona mala len jednu! Skoro sa rozplakala, keď mu ju dávala a to len preto, aby ten dement na to mohol privábiť baby. Chalan, ktorý ma na mobile prívesok rozkošnej Chappy z limitovanej edície je priam magnet na baby. "Mne sa páči tvoja farba vlasov, náhodou ti veľmi pristanú." Usmiala sa na ňu Rukia. Aj ona sa usmiala. Jej mama jej to vždy hovorila. "Aha, hlavne, že mne hovoríš mrkvová hlava a pritom mám presne takú istú farbu vlasov ako ona." Zahundral Ichigo. "Áno, tá farba vlasov niekomu pristane a niekomu zase nie." Odbila ho Rukia a Masaki sa snažila skryť úškrn. Vedela, že jej mama to hovorí len preto, aby ho vytočila. V skutočnosti sa jej jeho vlasy veľmi páčili. "Ty trpaslík! Nezačínaj zase!" Ichigo na ňu hrozivo pozrel. "A Madoka, z ktorej si jednotky?" Spýtal sa jej Ishida, aby prerušil hádku tých dvoch. Všetci na ňu zvedavo pozreli a Masaki zase na sucho preglgla. Čo im má povedať? V tom jej zapípal mobil. "Momentíček." Nasilu sa usmiala a vytiahla mobil z vnútorného vrecka kimona. Bola to spáva od Tatsuya. Rýchlo ju otvorila.

Ahoj Masaki mám prúšvih. Shiro- occhan a moja mama ma zajali. Keby si niekoho stretla povedz, že sme zo šiestej jednotky a naša misia je prísne tajná (teda ak ťa nenapadne vymyslieť niečo lepšie, aby si vysvetlila divné schopnosti tej mačky a pritom neprezradila, že za týždeň sa blíži koniec Karakury). A ozaj, keby niečo moje meno je Suzuki Tatsuya.

Masaki si správu dvakrát prečítala a hneď mu odpísala.

Tatsuya som na ceste k tebe. Problém je, že aj s mojimi rodičmi, ktorým som musela pomáhať pri boji, keď ich napadol Chronologic, ktorý sa akosi moc zväčšil. Dobre poviem im, že sme zo šiestej, ale vieš čo to znamená? Že budeme musieť za Byakuya- ojisan a tým pádom budeme nútený povedať mu pravdu, aby nás nezatkol za podvod, klamstvo a neoprávnené vniknutie do sveta ľudí. Moje meno je Kurenai Madoka.

Dopísala a poslala správu. Znovu pozrela na Ichigovu partiu, ktorí si ju spýtavo premeriavali. "Och, to bola len kamarátka. Má problémy s frajerom, chcela poradiť." Ak to takto pôjde ďalej stane sa preborníčkou v klamstvách. "A ozaj Ishida som zo šiestej jednotky." Pozrela na Ishida. "Ty patríš do jednotky nii-sama? To je zvláštne, nikdy som si ťa tam nevšimla." Rukia sa zamyslene chytila za bradu. Akoto, že dievča s takými vlasmi bijúcimi do očí tam nepostrehla? A Byakuya sa o nej nikdy nezmienil, čo bolo ešte divnejšie, pretože by si isto neodpustil utrúsiť nejakú vetu o dievčati, ktoré má vlasy ako Ichigo. Nie len vlasy, ale aj chovanie. To ako sa škrabe za hlavou, to ako sa usmieva, to aké tváre nahadzuje, keď rozmýšľa... Presne ako Ichigo.