The Prisoners (3.Kapitola)

ďalšie pokračovanie the Prisoners :-) Dúfam, že s abude páčiť :-)

3. KAPITOLA

---

Shandris trhala rukami a snažila sa ich vyslobodiť. "Tak povoľ!" Rozčuľovala sa a úplne ignorovala bolesť, keď sa opasok zarýval až do krvi, do jej rúk. Po nekonečne dlhej chvíli sa jej podarilo vyslobodiť. "Yes." Usmiala sa a chystala sa na útek, no keď chcela vybehnúť dverami zjavil sa v nich Toushirou. Preľakane zhíkla a chcela nejako rýchlo ujsť, ale on ju surovo zdrapil za ruky, na mieste kde mala od opaska do krvi vyšúchané miesta. Zakričala od bolesti, ale to nevnímal. Vytiahol ju von z izby a otvoril dvere do miestnosti, ktorú im Grimmjow ukazoval ako tú, kde skončia, keď nebudú poslúchať. Hodil ju dovnútra a zobral do rúk reťaze, ktoré boli silno pripevnené na stenách. Shandris na ne uviazal a strhol z nej aj vrch kimona, keď je už bez pod podprsenky, ktorú jej pred tým roztrhol, na čo jej bude kimono? "Prídem si preto, čo mi náleží v noci." Uškrnul sa a olizol si z ruky jej krv.

Tsuki sa ocitla na Grimmjowovej posteli. Aj keď bola neuveriteľne mäkká nenachádzala v nej žiadne bezpečie, naopak tým, že vedela, čo príde posteľ sa jej zdala byť tvrdá a veľmi nepohodlná. Znovu mala nutkanie použiť svoju moc, ale vedela, že nemôže. Bola však pripravená sa brániť, no Grimmjow, ktorý sa nad ňou skláňal, ju svojimi slovami zastavil. "Viem, že ti veľmi záleží na tej Shandris, preto ak ju chceš ešte niekedy vidieť, poddáš sa mi." Zašepkal a ona zostala úplne bez pohnutia. "Nenávidím ťa." Povedala zlomene po chvíľke a Grimmjow sa usmial. "Už som ti povedal, že mi to nevadí." Pritlačil si svoje ústa na tie jej. Ani sa neobťažovala mu bozk opätovať, nemala silu, jej telo sa celé chvelo od strachu, keď si predstavila čo ju čaká. Všimol si to, zložil jej z krku obojok a vyslobodil ju z reťazí. Prekvapene zažmurkla. "Môžeš ma nenávidieť ako chceš, ale v posteli ma budeš milovať, nikdy si ženu neberiem násilím, pretože chcem aby bola ukojená tak ako ja." Usmial sa a ona mala čo robiť, aby si na nej nevšimol úľavu. Zo srdca jej spadol veľký kameň. Takže bude nežný, aspoň, že tak. Znovu ju začal bozkávať, no tento krát mu už bozky opätovala. Najprv sa nesmelo obtierala o jeho jazyk, ale potom nabrala odvahu. Grimmjow sa uškrnul a začal jej bozkávať krk, pritom uvoľňoval jej kimono a keď nemohol uvoľniť podprsenku roztrhol ju. Začal jej necudne lízať bradavky a ona mala, čo robiť, aby nahlas nezastonala, no on chcel počuť tie stony a preto sa rukou presunul medzi jej nohy a začal jej dráždiť klitoris. "Do čerta." Zašepkala ako sa snažila udržať stony a on sa na ňu uškrnul. "Ty bojuješ až dokonca čo?" Spýtal sa. "Nikdy sa nevzdám." Zašepkala s červeným rumencom na lícach, no keď do nej vnikol jedným prstom musela sa odvrátiť, aby jej nevidel do očí, aby nevidel tu túžbu v nich. Hodnú chvíľu sa tak s ňou maznal a ona si musela silno hrýzť do pery, aby nezastonala. Potom však zo seba zhodil všetko oblečenie a aj zvyšky jej kimona odhodil nabok. Naširoko jej roztiahol nohy, a keď videl jej vyplašený výraz zohol sa k nej. "Budem nežný." Zašepkal, pobozkal ju a pomaly do nej vnikol. Vydala tlmený bolestný výkrik. "Ešte chvíľku a už to nebude bolieť." Povedal a začal sa v nej pohybovať. Mal pravdu bolesť o chvíľku zmizla a nahradila ju slasť, tak úžasná slasť, že sa už viac neudržala a z hrdla sa jej začali drať stony. Víťazoslávne sa usmial a začal rýchlo a silno prirážať, pretože sa blížilo jeho vyvrcholenie. Tak sa aj stalo, ich telá sa spoločne prehli v slastnej vlne orgazmu, po ktorom si Grimmjow na ňu s hlasným stonom ľahol. Keď cítil, že sa ona vo svojom orgazme ešte trasie usmial sa. "Teraz mi povedz, že ma nenávidíš." Povedal a ona mu po chvíľke pozrela do modrých očí. "Nenávidím ťa." Zašepkala a on sa zasmial. "Tvoje telo vraví niečo iné." Povedal s úškrnom, vysunul sa z nej a ľahol si na okraj veľkej postele. Nechal ju tam, na svojej polovici postele, zranenú, opustenú a samú. Čo tam po skvelom pocite, keď je sama? Zaťala ruky v päsť a odišla sa do kúpeľky umyť, zmyť so seba to svinstvo. Vždy chcela muža, ktorý by ju celú miloval, jej dušu, jej telo, celé jej JA a teraz nemá nič.

Bolo okolo polnoci a Shandris sa nervózne obzerala po tmavej miestnosti. Mala pocit, že sa zblázni. Miestnosť ju veľmi desila. Ako by ju pohltila ničota, ani jedno okno sa tam nenachádzalo. Celá sa triasla nie preto, že by jej bola zima ale preto, že sa nehorázne bála. Miestnosti, Toushira a bála sa o Tsuki. Vôbec nevedela čo s ňou je a či je v poriadku. Mohla sa len modliť a dúfať. Tlačili sa jej slzy von, ale snažila si je udržať. Nechcela byť slabá... "Do riti..." šklbla nešťastne rukami. Tento krát boli reťaze oveľa pevnejšie. Musím použiť schopnosti... Musím.....ja sa zbláznim.... premýšľala pri tom vzlykla.

"Už som tu..." naraz sa dvere otvorili a na ňu dopadlo svetlo. Pozrela sa naňho pohľadom ktorý vravel zabijem ťa. Najradšej by bola keby zavrie a nechá ju samu. Aj keď sa bála, radšej bude sama ako s nim. Toushirou, ktorý stal medzi dverami sa k nej pohol a kľakol si pred ňu.: "Prišiel som si po teba tak ako som sľúbil. Chceš to robiť tu alebo v mojej izbe???" podlo sa na ňu usmial. Ona mu dala jasnú odpoveď a to takú, že ho opľula.: "Hnusíš sa mi..." zaleskli sa jej oči z toľkej nenávisti. Namosúrene sa utrel a pozrel sa na ňu.: "Ty si fakt koleduješ o problémy.... Aká si ty ku mne budem aj ja k tebe!" naraz ju čapol pod krk a stisol ju pevnejšie. Neprejavila žiadny náznak toho že by ju to bolelo. Stále sa naňho pozerala tým pohľadom, ktorý ho až desil. "Serieš ma. Ja ti ukážem kto je tu pán!! Spravíme si dieťa!!"

"To radšej zdochnem ako ho mať s tebou!" stisla pevne oči, pretože ju škrtil čoraz viac.: "Na toto do smrti nezabudneš." pustil ju a ona začala kašľať. Toushirou si vyzliekol vrch a rozopol si gate. Shandris sa naňho pozrela so strachom, ktorý sa v nej v sekunde vystriedal s odvahou. "Je mi fuk čo budeš pri tom robiť. Kľudne si aj krič. Ale uisťujem ťa, že ťa to bude VEĽMI bolieť!!" zasyčal po nej, chytil ju za boky a ona sa striasla.: "Nedotýkaj sa ma!!!" celá sebou cukla. "Hlasnejšie!! Nepočujem ťa!" prešiel jej rukami medzi nohy a začal jej vyzliekať gate.: "Nechaj ma!!! Ja ťa nechcem!!! To nemôžeš spraviť!!!" pritisla sa prestrašene k stene. "Krič si koľko chceš mne to nevadí....naopak. Je to väčšia sranda." po dlhšom zápase s jej nohami jej vyzliekol spodok a vsunul sa do nej tak silno, že až skríkla od bolesti. Vytiekli jej slzy no ani to ho neobmäkčilo. Chytil jej rukami prsia a začal ju hrýzť pri krku. Celý ten čas kričala a prosila ho o zľutovanie, ale on si pokračoval vo svojej práci a každé jej slovo odignoroval. Mala pocit ako by ju bodali.

Tsuki, ktorá zaspala v kúpeľni, pretože chcela byť sama sa prebrala na Shandrisine výkriky. Vtedy ňou prešiel hrozný pocit. Pocit úplného zúfalstva, a beznádeje. Každý jej výkrik ju bolel. Nemohla to počúvať, naštvane podišla k posteli, zdrapila do rúk modrý vankúš, na ktorom mala spať, presunula sa ku Grimmjowovi, vankúš napriahla do výšky a tak silno ho ovalila, že sa okamžite prebral s krásnych snov. "Čo to kur..." Nestihol ani dopovedať, pretože mu vankúš zase silno tresol do hlavy. Tsuki ho bez prestania mlátila vankúšom po hlave až kým na ňu neskočil, nezdrapil jej ruky a nezakliesnil ju pod sebou tak, že sa nemohla ani len pohnúť. "Čo ti už načisto šibe?!" Zvrieskol po nej, no keď zbadal jej bolestný, vyplašený a zároveň naštvaný výraz stíchol, a práve v tom tichu začul bolestný krik Shandris. "Choď s tým niečo urobiť." Zašepkala takmer nepočuteľne. "Tak s tým kurva niečo urob!!" Zvrieskla po chvíľke už oveľa hlasnejšie. Grimmjow si vzdychol. "Nič neurobím, Toushira aj tak nepresvedčím." Zašomral. "Ty zkurvený bastard!" Tsuki začala sebou silno šklbať, až sa jej nakoniec podarilo od neho nejako vyšmyknúť. Nevadilo jej, že má na sebe len župan, ktorý si dala po sprche, jediné čo chcela bolo zachrániť Shandris a pomaly zabíjať toho malého zkurvysyna takým krutým spôsobom, že bude plakať a prosiť o milosť. Oči jej pri tej myšlienke zasvietili na tyrkysovo. No neboli len čisto tyrkysové, blízko kraja zreničiek boli silno modré potom prechádzali do ružovej a až potom do tyrkysovej, v ktorej sa miešali slabučké odtiene zelenej. No bolo to len sekundu, čo tak žiarili lebo po tom, čo ju Grimmjow surovo zdrapil znovu nabrali svoju normálnu červenú farbu. Naštvane ju hodil na posteľ a urobil z reaitsu bariéru, takže sa z postele nemohla dostať von, pre istotu vytvoril aj beriérovú stenu, ktorá ich rozdeľovala, aby nedostala nápad ho tento krát vankúšom zadusiť. Ani nevedel ako bol blízko pravdy, pretože mala chuť mu odseknúť hlavu a rozmliaždiť vlastnou nohou na kašu. Ako divoké zviera, ktoré uviazlo v klietke, zúrivo trieskala do bariéry a kričala z plného hrdla, ale nech robila čo robila nedokázala ju zničiť, nemala po ruke ani žiadny nôž, ani nič iné ostré, aby ju svojou schopnosťou zničila, bola úplne zúfalá, bola úplne bezbranná. Zlyhala, nedokázala ochrániť Shandris. Do očí sa jej nahrnuli slzy, ale hneď ich striasla, pretože si už ako malá si sľúbila, že nebude plakať. "Zomrite." Zašepkala. "Skapte vy monštrá!" Zvrieskla nahlas a Grimmjow zaťal ruky v päsť, ani nevedel prečo, jej slová ho ranili.